znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 344/2014-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. júna 2014 predbežne   prerokoval   sťažnosť   V.   P.,   zastúpeného   advokátom   JUDr.   Jánom   Vajdom, Hviezdoslavovo námestie 201, Námestovo, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky   postupom   Okresného   súdu   Námestovo   v konaní   vedenom   pod   sp. zn. 5 C 239/2009 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť V. P. o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. mája 2014 faxom a 19. mája 2014 poštou doručená sťažnosť V. P. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Námestovo (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 239/2009.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je účastníkom konania (odporcom) pred okresným súdom o zaplatenie sumy 2 935,41 €, ktoré nie je právoplatne skončené, pričom   toto   konanie   začalo   podaním   návrhu   navrhovateľa   doručeným   okresnému   súdu 27. augusta 2009.

Sťažovateľ v sťažnosti namieta, že okresný súd v jeho veci nekoná, a tvrdí, že využil všetky právne prostriedky na ochranu svojho označeného základného práva. Sťažovateľ ako dôkaz uviedol, že   predsedníčke okresného súdu 16. apríla 2014 podal sťažnosť, v ktorej uviedol, že v konaní sú neodôvodnené prieťahy, a preto žiadal, „aby mu bolo oznámené, čo je príčinou prieťahov v tomto konaní“.

Na   základe   uvedeného   sa   sťažovateľ   domáha,   aby   ústavný   súd   rozhodol, že postupom   okresného   súdu   v uvedenom   konaní   bolo   porušené   jeho   základné   právo na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   prikázal okresnému súdu konať v jeho právnej veci bez zbytočných prieťahov a priznal mu finančné zadosťučinenie v sume 6 000 € a úhradu trov konania.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každú   sťažnosť   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na prerokovanie ktorých ústavný súd nemá právomoc, sťažnosti, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné sťažnosti alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže ústavný súd odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Rovnako môže ústavný súd odmietnuť sťažnosť aj vtedy, ak je zjavne neopodstatnená.

Ústavný súd zo sťažnosti a z jej príloh zistil, že predsedníčka okresného súdu   na podanie   sťažovateľa   zo   16.   apríla   2014   odpovedala   vyjadrením   sp. zn.   Spr. 4524/2014 z 5. mája 2014,   v ktorom   k veci   okrem   chronológie   procesných   úkonov   okresného   súdu a účastníkov konania uviedla: „... Z prehľadu procesných úkonov je zrejmé, že súd nekonal priebežne v období od 26. 1. 2010, kedy bol vyrubený súdny poplatok za podanie odporu do 30. 11. 2010, kedy súd nariadil pojednávanie na deň 25. 1. 2011. Následne súd konal priebežne. Súd vo veci vykonával dôkazy na základe Vašich návrhov (príp. návrhov Vášho právneho   zástupcu)   a   dôkaz   znaleckým   posudkom   bol   aj   napriek   viacerým   urgenciám predložený   súdu   po   takmer   12,5   mesiacoch.   Súd   túto   skutočnosť   zohľadnil   pri   krátení odmeny znalca. Na základe uvedeného konštatujem, že súd nekonal priebežné počnúc od podania žaloby. Aby v budúcnosti nedochádzalo k neodôvodneným prieťahom nariaďujem v uvedenej veci dohľad v pravidelných trojmesačných lehotách.“

Ústavný   súd   po   preskúmaní   sťažnosti   sťažovateľa   a   jej   príloh   dospel   k   názoru, že hoci sťažovateľ podal pred tým, ako sa obrátil na ústavný súd, sťažnosť na prieťahy v konaní,   takéto   využitie   právneho   prostriedku   nápravy   podľa   § 53   ods. 1   zákona o ústavnom súde sťažovateľom nepredstavuje dostatočný časový priestor na poskytnutie možnosti napadnutému všeobecnému súdu, aby sám odstránil protiprávny stav zapríčinený jeho nečinnosťou.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) sťažnosť môže podať účastník konania alebo strana v konaní. Sťažnosť na postup súdu môže smerovať proti porušovaniu   práva   na verejné   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   alebo porušovaniu   zásad   dôstojnosti   súdneho   konania   sudcami,   súdnymi   úradníkmi   alebo zamestnancami súdu, ktorí plnia úlohy pri výkone súdnictva.

Z okolností prípadu vyplýva, že sťažovateľ podal sťažnosť   na prieťahy v konaní predsedovi   okresného   súdu   podľa   §   62   a   nasl.   zákona   o   súdoch   16. apríla   2014 a predsedníčka okresného súdu na jeho sťažnosť reagovala podaním z 5. mája 2014.

Sťažnosť sťažovateľ podal ústavnému súdu však už 18. mája 2014, teda v čase, keď ešte nebolo možné dospieť k záveru, že by vyčerpanie právneho prostriedku, ktorý zákon sťažovateľovi na ochranu jeho práv účinne poskytuje a na použitie ktorého je oprávnený podľa osobitných predpisov, bolo bezúspešné a neprinieslo ním sledovaný cieľ.

Preto v okolnostiach danej veci posúdil ústavný súd podanie sťažnosti na prieťahy podľa   zákona   o   súdoch   zo   strany   sťažovateľa   iba   ako   formálny   úkon,   ak   navyše predsedníčka okresného súdu prijala po jeho sťažnosti opatrenia na odstránenie prieťahov v konaní, keď uviedla, že vec bude ďalej v pravidelných trojmesačných lehotách sledovať, aby už nedochádzalo k neodôvodneným prieťahom.

  Z tohto pohľadu je dôvodné považovať ním predloženú sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1   ústavy   za neprípustnú   podľa   §   53   ods.   1   zákona   o   ústavnom   súde   (obdobne III. ÚS 188/07 a III. ÚS 11/2013, III. ÚS 237/2014).

Ústavný   súd   v   závere   pripomína,   že   toto   rozhodnutie   nezakladá   prekážku   veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľ v tejto veci v prípade zotrvania na stanovisku, že postupom okresného súdu v nej dochádza naďalej k zbytočným prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.

Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   sa   už   ústavný   súd   ďalšími   požiadavkami sťažovateľa na ochranu ústavnosti nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. júna 2014