znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 344/05-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. mája 2006 v senáte zloženom z predsedu Juraja Babjaka a zo sudcov Eduarda Báránya a Ľubomíra Dobríka prerokoval   sťažnosť   Mgr.   K.   J.,   bytom   B.,   P.   J.,   bytom   P.,   Česká   republika,   a M.   J., bytom B., zastúpených advokátkou JUDr. J. H., B., pre namietané porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prerokovanie veci v primeranej   lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   III v konaní vedenom pod sp. zn. P 61/90 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo Mgr. K. J., P. J. a M. J. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn.   P 61/90 p o r u š e n é   b o l o.

2.   Okresnému   súdu   Bratislava   III   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   P   61/90 p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3. Mgr. K. J., P. J. a M. J.   p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie každému   vo   výške   po   70   000   Sk   (slovom   sedemdesiattisíc   slovenských   korún), ktoré im je Okresný   súd   Bratislava   III   p o v i n n ý   zaplatiť   do dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava III   j e   p o v i n n ý   uhradiť trovy právneho zastúpenia Mgr. K. J., P. J. a M. J. na účet advokátky JUDr. J. H., B., vo výške 7 497 Sk (slovom sedemtisícštyristodeväťdesiatsedem slovenských korún) do pätnástich dní od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Sťažnosti Mgr. K. J., P. J. a M. J. vo zvyšnej časti   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. novembra 2005 doručená sťažnosť Mgr. K. J., bytom B., P. J., bytom P., Česká republika, a M. J., bytom B. (ďalej aj „sťažovateľka v 1. rade“, „sťažovateľ v 2. rade“, „sťažovateľka v 3. rade“   alebo   „sťažovatelia“),   zastúpených   advokátkou   JUDr.   J.   H.,   B.,   pre   namietané porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a práva   na   prerokovanie   veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“)   v konaní   navrhovateľky   Mgr.   K.   J.   proti   odporcovi   V.   F.   o zvýšenie   výživného na maloleté deti P. J. a M. J. vedenom pod sp. zn. P 61/90.

Sťažovatelia   vo   svojej   sťažnosti   uviedli,   že   sú   účastníkmi   konania   o zvýšenie výživného vedenom na okresnom súde pod sp. zn. P 61/90. Podľa názoru sťažovateľov dochádza v predmetnom súdnom konaní k zbytočným prieťahom. Do dnešného dňa nie je právna vec vedená pod sp. zn. P 61/90 právoplatne skončená.

Porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vidia sťažovatelia v tom, že konanie na okresnom súde o zvýšenie výživného začaté   podaním   žaloby 15.   mája   1990 do   dnešného   dňa   nie   je   právoplatne   skončené, v dôsledku čoho dochádza u sťažovateľov k stavu právnej neistoty.

Na základe uvedeného sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd takto rozhodol: „1.   Postupom Okresného súdu Bratislava III v právnej veci o zvýšenie výživného vedenej pod sp. zn. P 61/90 bolo porušené základné právo sťažovateľov na súdnu a inú právnu   ochranu   uvedené   v čl.   48   ods.   2,   ako   aj   právo   na   spravodlivé   súdne   konanie zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresnému súdu Bratislava III sa v konaní vedenom pod sp. zn. P 61/90 prikazuje konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľom sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie každému v sume po 100.000,- Sk (...), ktoré je Okresný súd Bratislava III povinný   im vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4.   Okresný   súd   Bratislava   III   jej   povinný   nahradiť   sťažovateľom   trovy   konania vo výške 7.497,- Sk (...) k rukám ich právnej zástupkyne – advokátky JUDr. J. H., so sídlom B., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

Sťažovatelia si uplatňujú priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške po   100   000   Sk.   Svoj   nárok   na   priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia odôvodňujú tým, že od podania návrhu do dnešného dňa sú v stave právnej neistoty.

Na základe výzvy ústavného súdu podaním z 22. marca 2006 na sťažnosť reagovala JUDr.   I.   H.,   poverená zastupovaním   predsedu   okresného   súdu,   ktorá   uviedla,   že netrvá na ústnom prejednaní veci, pričom sa k predmetnej veci nevyjadrila.

Právna   zástupkyňa   sťažovateľov   v podaním   zo   4.   apríla   2006   súhlasila   tiež s upustením od ústneho pojednávania.

Uznesením   ústavného   súdu   č.   k.   III.   ÚS   344/05-15   z 30.   novembra   2005   bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie.

II.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a   v jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne   a   v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a   nestranným   súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným   prerokovaním   veci   štátnym   orgánom   sa   právna   neistota   osoby   v zásade neodstráni.   Až   právoplatným   rozhodnutím   sa   vytvára   právna   istota.   Preto   pre   splnenie ústavného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   nestačí,   aby   štátny   orgán   vec   prerokoval (II. ÚS 26/95).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto   troch   základných   kritérií:   zložitosť   veci,   správanie   účastníkov   a   postup   súdu (II. ÚS 79/97, I. ÚS 70/98).

Konanie vedené na okresnom súde pod sp. zn. P 61/90, v rámci ktorého namietajú sťažovatelia zbytočné prieťahy, možno hodnotiť ako konanie, ktoré je náročné po skutkovej stránke.   Odporca   sa   nachádzal   v Rakúsku,   dlhú   dobu   jeho   pobyt   nebol   známy, nezúčastňoval   sa   pojednávaní   z dôvodu   pobytu   v Rakúsku,   bolo   potrebné   komunikovať prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky vo vzťahu k rakúskym justičným   orgánom.   Taktiež   bolo   potrebné   zabezpečovať   aj   preklady   listín do a z nemeckého jazyka, čo tiež predlžovalo konanie.

V rámci   hodnotenia   druhého   kritéria   (správanie   účastníkov   konania)   ústavný   súd uvádza, že sťažovatelia svojím správaním tiež výrazne prispeli k celkovej dĺžke konania, a to tým, že veľakrát ospravedlňovali svoju neúčasť na pojednávaní, a preto bolo potrebné pojednávania odročovať.

Zo spisu okresného súdu sp. zn. P 61/90 ústavný súd zistil, že v predmetnej veci boli vykonané tieto úkony:

Dňa 15. mája 1990 bol na Obvodnom súde Bratislava 3 (ďalej len „obvodný súd“) podaný návrh na zvýšenie výživného.

Dňa 3. septembra 1990 bo určený termín pojednávania na 20. september 1990.Dňa   3.   septembra   1990   obvodný   súd   ustanovil   maloletým   deťom   opatrovníka   – Ústredie pre medzinárodnoprávnu ochranu mládeže.

Dňa 20. septembra 1990 sa uskutočnilo pojednávanie.Dňa 18. decembra 1990 obvodný súd ustanovil tlmočníka z jazyka nemeckého.Dňa   31.   januára   1991   ustanovený   tlmočník   doručil   obvodnému   súdu   vyžiadaný preklad.

Dňa 18. februára 1991 obvodný súd požiadal Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky   (ďalej   len   „ministerstvo   spravodlivosti“)   o právnu   pomoc   v styku   s cudzinou (Rakúsko, Viedeň).

Dňa 18. februára 1991 obvodný súd určil odmenu tlmočníkovi.Dňa 18. februára 1991 bol určený termín pojednávania na 2. apríl 1991.Dňa 2. apríla 1991 sa uskutočnilo pojednávanie.Dňa   7.   júna   1991   došlo   z ministerstva   spravodlivosti   oznámenie,   že   vybavenie dožiadania sa z Rakúska ešte nevrátilo.

Dňa 5. apríla 1991 Ústredie pre medzinárodnoprávnu ochranu mládeže dodatočne ospravedlnilo svoju neúčasť na pojednávaní konanom 2. apríla 1991.

Dňa   2.   mája   1991   navrhovateľka   v 1.   rade   ospravedlnila   svoju   neúčasť na pojednávaní nariadenom na 18. jún 1991 a požiadala o jeho preročenie.

Dňa 14. júna 1991 došlo obvodnému súdu podanie Ústredia pre medzinárodnoprávnu ochranu   mládeže,   v ktorom   žiadalo   o poskytnutie   informácií   o stave   súdneho   konania, a zároveň ospravedlnilo svoju neúčasť na pojednávaní vytýčenom na 18. jún 1991.Dňa 18. júna 1991 sa malo uskutočniť pojednávanie, ktoré bolo pre neprítomnosť účastníkov odročené.

Dňa 22. augusta 1991 došlo obvodnému súdu dožiadanie z Rakúska prostredníctvom ministerstva spravodlivosti.

Dňa 10. septembra 1991 bol vytýčený termín pojednávania na 1. október 1991. Dňa   30.   septembra   1991   Ústredie   pre   medzinárodnoprávnu   ochranu   mládeže ospravedlnilo svoju neúčasť na pojednávaní vytýčenom na 1. október 1991.

Dňa 1. októbra 1991 sa uskutočnilo pojednávanie.Dňa 1. októbra 1991 obvodný súd zastavil konanie z dôvodu, že navrhovateľka vzala návrh na začatie konania späť.

Dňa 15. novembra 1991 podala navrhovateľka v 1. rade odvolanie proti uzneseniu obvodného súdu o zastavení konania s odôvodnením, že nevzala návrh na začatie konania späť, ale naopak trvala na tom, aby obvodný súd zisťoval pobyt odporcu.

Dňa 27. novembra 1991 bola vec predložená Mestskému súdu v Bratislave (ďalej len „mestský súd“) na rozhodnutie o odvolaní.

Dňa 31.   januára 1992   mestský   súd zrušil   uznesenie   obvodného   súdu   o zastavení konania.

Dňa 12. marca 1992 sa spis vrátil obvodnému súdu.Dňa 25. marca 1992 bol vytýčený termín pojednávania na obvodnom súde na 9. apríl 1992. Dňa   7.   apríla   1992   došlo   obvodnému   súdu   vyjadrenie   Ústredia   pre medzinárodnoprávnu ochranu mládeže k odvolaniu navrhovateľky v 1. rade.

Dňa 5. mája 1992 sa uskutočnilo pojednávanie na obvodnom súde.Dňa 9. apríla 1992 sa uskutočnilo pojednávanie.Dňa 6. apríla 1992 Ústredie pre medzinárodnoprávnu ochranu mládeže vyžiadalo od obvodného súdu doklady potrebné na zisťovanie pobytu odporcu v Rakúsku.

Dňa 5. mája 1992 sa uskutočnilo pojednávanie.Dňa 21. mája 1992 sa malo konať pojednávanie. Pre neprítomnosť účastníkov bolo pojednávanie odročené na iný termín.

Dňa 25. mája 1992 bol vytýčený termín pojednávania na 18. jún 1992.

Dňa   28.   mája   1992   došlo   obvodnému   súdu   podanie   Ústredia   pre medzinárodnoprávnu ochranu mládeže, v ktorom sa uvádza, že pobyt odporcu sa ešte vždy nepodarilo zistiť, ale bolo zistené, že odporca poukazuje výživné na deti prostredníctvom svojho rakúskeho advokáta, s ktorým sa Ústrediu pre medzinárodnoprávnu pomoc mládeže nepodarilo skontaktovať.

Dňa 18. júna 1992 sa uskutočnilo pojednávanie.Dňa 26. júna 1992 obvodný súd opäť požiadal Ústredie pre medzinárodnoprávnu ochranu mládeže o zistenie pobytu odporcu v Rakúsku.

Dňa   10.   júla   1992   došlo   obvodnému   súdu   od   navrhovateľky   doplnenie   návrhu na zvýšenie výživného.

Dňa   20.   júla   1992   Ústredie   pre   medzinárodnoprávnu   ochranu   mládeže   oznámilo obvodnému   súdu,   že   žiadalo   príslušný   viedenský   úrad   pre   mládež   a rodinu   o pomoc pri zisťovaní pobytu odporcu.

Dňa   29.   júla   1992   Ústredie   pre   medzinárodnoprávnu   ochranu   mládeže   oznámilo adresu pobytu odporcu v Rakúsku.

Dňa   9.   mája   1994   okresný   súd   ustanovil   tlmočníka   na   pretlmočenie   listín do nemeckého jazyka.

Dňa   12.   mája   1994   bol   vytýčený   termín   pojednávania   na   3.   november   1994 a obvodný súd požiadal ministerstvo spravodlivosti o právnu pomoc v styku s cudzinou – doručenie dokladov odporcovi do Rakúska a jeho výsluch.

Dňa 20. júna 1994 došlo obvodnému súdu vyúčtovanie odmeny tlmočníka.Dňa 14. júla 1994 obvodný súd určil uznesením odmenu tlmočníka.Dňa 23. septembra 1994 P. J. nadobudol plnoletosť.Dňa 27. októbra 1994 obvodný súd určil termín pojednávania na 3. november 1994.Dňa 3. novembra 1994 sa v spise nachádza úradný záznam o tom, že navrhovateľka v 1. rade ospravedlnila telefonicky svoju neúčasť na pojednávaní.

Dňa   3.   novembra   1994   sa   malo   uskutočniť   pojednávanie.   Pre   neprítomnosť účastníkov bolo pojednávanie odročené.

Dňa 5. novembra 1994 odporca   udelil splnomocnenie na zastupovanie právnemu zástupcovi JUDr. P. B.

Dňa 7. novembra 1994 Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže zaslalo   obvodnému   súdu   vyjadrenie   a zároveň   ospravedlnenie   neúčasti   na   pojednávaní vytýčenom na 3. november 1994.

Dňa 6. decembra 1994 Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže ospravedlnilo svoju neúčasť na pojednávaní vytýčenom na 8. december 1994.

Dňa 8. decembra 1994 sa uskutočnilo pojednávanie. Za odporcu sa pojednávania zúčastnil   jeho   právny   zástupca.   Pojednávanie   bolo   odročené   na   neurčito   s tým, že je potrebné vyčkať na dožiadanie príslušným súdom v Rakúsku.

Dňa 12. decembra 1994 obvodný súd vyzval P. J. na zaslanie potvrdenia o svojom príjme.

Na č. l. 97 spisu sa nachádza preklad protokolu Okresného súdu Viedeň – mesto o výsluchu odporcu dňa 18. októbra 1994. Preklad bol vykonaný 19. októbra 1995. Dňa 21. júna 1995 došli obvodnému súdu listinné dôkazy od P. J.Dňa 10. októbra 1995 došlo obvodnému súdu potvrdenie K. B., v ktorom sa uvádza, že P. J. pôsobil ako sólista so S. v B., avšak bez nároku na honorár.

Dňa   11.   októbra   1995   obvodný   súd   uznesením   nariadil   pretlmočenie   listín z nemeckého jazyka do slovenského jazyka.

Dňa 23. októbra 1995 si tlmočníčka vyúčtovala odmenu.Dňa   24.   októbra   1995   obvodný   súd   rozhodol   uznesením   o priznaní   odmeny tlmočníčke.

Dňa 13. marca 1996 bolo nariadené pojednávanie na 16. máj 1996. Obvodný súd si vyžiadal vyjadrenie Centa pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže.

Dňa 2. mája 1996 došlo obvodnému súdu vyjadrenie Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže.

Dňa   10.   mája   1996   ospravedlnil   P.   J.   svoju   neúčasť   na   pojednávaní   vytýčenom na 16. máj 1996.

Dňa 16. mája 1996 sa konalo pojednávanie.Dňa 5. júna 1996 došlo obvodnému súdu potvrdenie o zárobku od zamestnávateľa matky.

Dňa 13. augusta 1996 sa uskutočnilo pojednávanie.Dňa 14. novembra 1996 sa uskutočnilo pojednávanie.

Dňa 27. novembra 1996 navrhovateľka v 1. rade zaslala okresnému súdu vyjadrenie s listinnými dôkazmi (výpisy z Č.).

Dňa   16.   decembra   1996   sa   konalo   pojednávanie.   Na   pojednávanie   sa   dostavil odporca. Matka sa ospravedlnila.

Dňa 13. februára 1997 došlo okresnému súdu vyjadrenie navrhovateľky v 1. rade.Dňa 20. februára 1997 sa konalo pojednávanie.Dňa 3. marca 1997 sa konalo pojednávanie. Bol vyhlásený rozsudok.Dňa 5. januára 1998 bolo na okresnom súde podané odvolanie navrhovateľky proti rozsudku okresného súdu z 3. marca 1997.

Dňa 14. januára 1998 okresný súd zaslal odvolanie na vyjadrenie odporcovi a Centru pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže.

Dňa   23.   januára   1998   bolo   okresnému   súdu   doručené   vyjadrenie   Centra   pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže.

Dňa 24. februára 1998 bola vypracovaná predkladacia správa pre krajský súd.Dňa   26.   februára   1998   bol   spis   predložený   krajskému   súdu   na   rozhodnutie o odvolaní.

Dňa 15. mája 1998 Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) rozhodol   o vylúčení   zákonnej   sudkyne   krajského   súdu   JUDr.   J.   B.   z prejednávania a rozhodovania   veci   z dôvodu,   že   splnomocneným   právnym   zástupcom   odporcu je JUDr. P. B., manžel zákonnej sudkyne.

Dňa 27. apríla 1998 bolo krajskému súdu doručené vyjadrenie právneho zástupcu odporcu k odvolaniu navrhovateľky v 1. rade.

Dňa 19. mája bol spis vrátený krajskému súdu.Dňa   3.   júna   1998   bola   vec   pridelená   opatrením   predsedníčky   krajského   súdu zákonnej sudkyni JUDr. A. B.

Dňa 30. júla 1998 bol vytýčený termín pojednávania na 22. október 1998. Dňa   10.   augusta   1998   došlo   krajskému   súdu   ospravedlnenie   neúčasti   Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže na pojednávaní 6. augusta 1998.

Dňa 22. októbra 1998 sa uskutočnilo pojednávanie na krajskom súde.Dňa 5. novembra 1998 došlo krajskému súdu ospravedlnenie neúčasti Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže na pojednávaní 26. novembra 1998.

Dňa   25.   novembra   1998   došlo   krajskému   súdu   ospravedlnenie   neúčasti navrhovateľky v 1. rade na pojednávaní 26. novembra 1998.

Dňa   25.   novembra   1998   došlo   krajskému   súdu   vyčíslenie   dlžného   výživného navrhovateľkou v 1. rade.

Dňa 26. novembra 1998 sa uskutočnilo pojednávanie. Rozsudok súdu prvého stupňa bol zrušený a vrátený na ďalšie konanie.

Dňa 14. januára 1999 bol spis vrátený okresnému súdu.Dňa 22. júna 1999 M. J. nadobudla plnoletosť.Dňa   24.   januára   2000   bola   na   okresnom   súde   podaná   sťažnosť   na   nečinnosť okresného súdu.

Dňa 8. februára 2000 bol vytýčený termín pojednávania na 14. marec 2000. Dňa 21. februára 2000 predseda okresného súdu vyhodnotil sťažnosť na nečinnosť okresného   súdu   za   dôvodnú   v termíne   od   14.   januára   1999,   keď   okresný   súd   obdržal rozhodnutie krajského súdu o odvolaní, do 17. augusta 1999, keď okresný súd realizoval doručovanie rozhodnutia odvolacieho súdu.

Dňa 23. februára 2000 právny zástupca odporcu doručil okresnému súdu listinné dôkazy.

Dňa   8.   marca   2000   navrhovateľka   v 3.   rade   ospravedlnila   svoju   neúčasť na pojednávaní   vytýčenom   na   14.   marec   2000   a zároveň   splnomocnila   na   zastupovanie pre celé konanie svoju matku – navrhovateľku v 1. rade.

Dňa 9. marca 2000 navrhovateľ v 2. rade ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a zároveň splnomocnil svoju matku – navrhovateľku v 1. rade na zastupovanie pre celé konanie.

Dňa   9.   marca   2000   predložila   navrhovateľka   v 1.   rade   okresnému   súdu   listinné dôkazy.

Dňa   13.   marca   2000   bolo   okresnému   súdu   doručené   ospravedlnenie   neúčasti Centra pre   medzinárodnoprávnu   ochranu   detí   a mládeže   na   pojednávaní   vytýčenom na 14. marec 2000.

Dňa 14. marca 2000 sa uskutočnilo pojednávanie.Dňa 21. marca navrhovateľka v 3. rade ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní vytýčenom na 11. máj 2000 zo študijných dôvodov.

Dňa   29.   marca   2000   okresný   súd   dožiadal   Okresný   súd   Praha   2   o výsluch navrhovateľa v 2. rade, ktorý študuje na A. v P.

Dňa 26. apríla 2000 koncipientka právneho zástupcu odporcu nahliadla do spisu.Dňa   5.   mája   2000   Centrum   pre   medzinárodnoprávnu   ochranu   detí   a mládeže ospravedlnilo svoju neúčasť na pojednávaní vytýčenom na 11. máj 2000.

Dňa   10.   mája   2000   navrhovateľka   v 1.   rade   ospravedlnila   svoju   neúčasť na pojednávaní 11. mája 2000 z pracovných dôvodov.

Dňa 11. mája 2000 sa uskutočnilo pojednávanie.Dňa 29. júna 2000 sa uskutočnilo pojednávanie.Dňa   2.   augusta   2000   Centrum   pre   medzinárodnoprávnu   ochranu   detí   a mládeže požiadalo o kópiu zápisnice z pojednávania konaného 29. júna 2000.

Dňa   11.   septembra   2000   navrhovateľka   v 1.   rade   ospravedlnila   svoju   neúčasť na pojednávaní 12. septembra 2000.

Dňa 12. septembra 2000 sa uskutočnilo pojednávanie.Dňa   10.   októbra   2000   bolo   okresnému   súdu   doručené   vyjadrenie   Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže.

Dňa   6.   novembra   2000   došlo   okresnému   súdu   podanie   navrhovateľky   v 3.   rade, ktorým vyčísľuje zvýšené náklady na štúdium.

Dňa 8. novembra 2000 došlo okresnému súdu ospravedlnenie neúčasti navrhovateľky v 1. rade na pojednávaní vytýčenom na 9. november 2000. Zároveň uviedla, že syn P. (navrhovateľ   v 3.   rade)   si   od   1.   septembra   2000   nenárokuje   výživné,   pretože   od   tohto dátumu pôsobí ako umelec v slobodnom povolaní.

Dňa 9. novembra 2000 sa uskutočnilo pojednávanie.Dňa   10.   novembra   2000   bol   okresnému   súdu   doručený   protokol   o výsluchu navrhovateľa v 3. rade Obvodným súdom Praha 2.

Dňa 31. januára 2001 právny zástupca odporcu nahliadol do spisu.Dňa 15. mája 2001 bol vytýčený termín pojednávania na 19. jún 2001.Dňa   30.   mája   2001   došlo   okresnému   súdu   ospravedlnenie   neúčasti   Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže na pojednávaní určenom na 19. jún 2001. Dňa 19. júna 2001 sa malo uskutočniť   pojednávanie. Pojednávanie bolo odročené z dôvodu neúčasti účastníkov konania.

Dňa   26.   júna   2001   došlo   okresnému   súdu   ospravedlnenie   neúčasti   Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže na pojednávaní 10. júla 2001.

Dňa 10. júla 2001 sa uskutočnilo pojednávanie.Dňa   12.   júla   2001   sa   uskutočnilo   pojednávanie.   Na   pojednávaní   bol   vyhlásený rozsudok.

Dňa   24.   júla   2001   zákonný   sudca   požiadal   o predĺženie   lehoty   na   vyhotovenie rozsudku. Lehota bola predĺžená do 24. augusta 2001.

Dňa 14. decembra 2001 Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže požiadalo okresný súd o informáciu, či rozsudok okresného súdu nadobudol právoplatnosť.Dňa   30.   novembra   2001   podali   navrhovatelia   proti   rozsudku   okresného   súdu odvolanie.

Dňa 7. februára 2002 okresný súd vyzval právneho zástupcu odporcu na vyjadrenie sa k odvolaniu.

Dňa 14. februára 2002 Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže opäť urgovalo okresný súd o uvedenie informácie, či rozsudok okresného súdu nadobudol právoplatnosť.

Dňa 5. apríla 2002 bolo okresnému súdu doručené podanie navrhovateľa v 3. rade, v ktorom oznamuje dátum prevzatia rozsudku okresného súdu.

Dňa 26. apríla 2002 bol spis predložený krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní.Dňa 6. mája 2002 bol vytýčený termín pojednávania na krajskom súde na 27. jún 2002.Dňa 6. mája 2002 krajský súd vyzval navrhovateľa v 3. rade na zaslanie potvrdenia o zárobku V. F. od júna 1997.

Dňa 12. júna 2002 Hudobný fond Bratislava oznámil krajskému súdu výšku zárobku navrhovateľky v 1. rade.

Dňa 21. júna 2002 došlo krajskému súdu vyjadrenie Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže a ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní 27. júna 2002.

Dňa 27. júna 2002 sa uskutočnilo pojednávanie na krajskom súde. Na pojednávaní bol vyhlásený rozsudok, ktorým bol potvrdený rozsudok okresného súdu v časti, ktorou bolo zvýšené výživné. Vo zvyšku bol napadnutý rozsudok zrušený a v tomto rozsahu bola vec vrátená na ďalšie konanie.

Dňa 10. júla 2002 bol spis vrátený okresnému súdu.Dňa   30.   augusta   2002   došlo   okresnému   súdu   doplnenie   návrhu   na   zvýšenie výživného.

Dňa   14.   júla   2004   navrhovateľka   v 1.   rade   požiadala   o pomoc   pri   zabezpečení dokladov potrebných na vymáhanie výživného.

Dňa 6. októbra 2004 navrhovateľka v 1. rade opäť požiadala predsedu okresného súdu o zabezpečenie dokladov potrebných na vymáhanie výživného.

Dňa 12. novembra 2004 navrhovateľka v 1. rade podala sťažnosť na krajský súd.Dňa   24.   novembra   2004   krajský   súd   zaslal   okresnému   súdu   kópiu   sťažnosti navrhovateľky v 1. rade na prieťahy v konaní.

Dňa   11.   januára   2005   predseda   krajského   súdu   urgoval   vyjadrenie   predsedu okresného súdu k sťažnosti navrhovateľky v 1. rade.

Dňa   23.   marca   2005   zaslal   predseda   okresného   súdu   navrhovateľke   v 1.   rade oznámenie, aby sa vo veci pomoci pri zabezpečení vymáhania výživného obrátila na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.

Dňa 23. marca 2005 predseda okresného súdu oznámil predsedovi krajského súdu stav konania vo veci vedenej pod sp. zn. P 61/90.

Dňa 26. apríla 2005 bolo okresnému súdu doručené podanie krajského súdu, ktorým odpovedá na sťažnosť sťažovateľky v 1. rade na prieťahy v konaní.

Ústavný súd zistil, že v konaní okresného súdu vedenom pod sp. zn. P 61/90 došlo k zbytočným   prieťahom   od   26.   júna   1992   (obvodný   súd   požiadal   Ústredie pre medzinárodnoprávnu ochranu mládeže o zistenie pobytu odporcu v Rakúsku) do 9. mája 1994 (okresný súd ustanovil tlmočníka na pretlmočenie listín do nemeckého jazyka) v trvaní 14 mesiacov (počítané od 15. februára 1993, teda od účinnosti zákona o ústavnom súde), od 14. januára 1999 (spis bol vrátený okresnému súdu) do 14. marca 2000 (pojednávanie) v trvaní 14 mesiacov a od 10. júla 2002 (spis bol vrátený okresnému súdu) do 23. marca 2005   (navrhovateľke   v 1.   rade   bolo   zaslané   oznámenie,   aby   sa   vo   veci   pomoci pri zabezpečení   vymáhania výživného obrátila   na Úrad   práce,   sociálnych   vecí   a rodiny) v trvaní 32 mesiacov. Celkové prieťahy v konaní sú v trvaní 60 mesiacov. Tieto prieťahy hodností ústavný súd ako zbytočné, ktoré mali za následok porušenie základného práva sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).   Ústavný   súd   konštatoval   stav   konania   od   podania   žaloby   vo   veci,   môže   však rozhodovať   o ochrane ústavnosti   od   15.   februára   1993,   keď   nadobudol   účinnosť   zákon Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov, ktorý neobsahuje ustanovenia o spätnej účinnosti.

Podľa   čl.   127   ods.   2   druhej   vety   ústavy   ak   porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Keďže k porušeniu označených práv došlo nekonaním okresného súdu, ústavný súd mu prikázal konať vo veci vedenej pod sp. zn. P 61/90 (bod 2 výroku nálezu).

Sťažovatelia si uplatnili priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške po 100 000 Sk. Svoj návrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia odôvodnili tak, že nekonaním okresného súdu sú v stave právnej neistoty.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie. Podľa ustanovenia § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha   primeraného   finančného   zadosťučinenia,   musí   uviesť   rozsah,   ktorý   požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

Ústavný súd vyhovel návrhu sťažovateľov a vyslovil porušenie ich základného práva podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   v konaní   vedenom na okresnom súde pod sp. zn. P 61/90 a prikázal okresnému súdu, ktorý ich právo porušil, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov. Dovŕšením opatrení smerujúcich zo strany ústavného   súdu   k odstráneniu   stavu   právnej   neistoty   bolo   i priznanie   primeraného finančného zadosťučinenia vo výške po 70 000 Sk každému zo sťažovateľov. Ústavný súd vzal do úvahy predmet sporu, jeho zložitosť a dĺžku jeho trvania. Výšku zadosťučinenia stanovil   ústavný   súd   najmä   s ohľadom   na   zistené   obdobie   nečinnosti   okresného   súdu a na vyššie   uvedené   kritériá   riešenia   zisteného   porušenia   základných   práv   a   prihliadol aj na podiel sťažovateľov na vzniknutých prieťahoch, pričom vychádzal zo spisu okresného súdu (bod 3 výroku nálezu).

Vo zvyšnej časti ústavný súd sťažnosti nevyhovel.

Sťažovatelia boli vo veci sčasti úspešní, a preto bolo potrebné rozhodnúť o náhrade trov konania okresným súdom.

Podľa   ustanovenia   §   11   ods.   2   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška č. 655/2004 Z. z.“) základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna šestina výpočtového základu vo veciach zastupovania pred ústavným súdom, ak predmet sporu nie je možné oceniť peniazmi.

Predmet   konania   –   ochrana   základných   ľudských   práv   a slobôd   –   je   v zásade nevyjadriteľný v peniazoch a je nezameniteľný s primeraným finančným zadosťučinením.

Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky   je   priemerná   mesačná   mzda   zamestnanca   hospodárstva   Slovenskej   republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka.

Podľa oznámenia Štatistického úradu Slovenskej republiky za prvý polrok 2004 bola priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky 15 008 Sk.

Podľa   §   13   ods.   3   vyhlášky   č.   655/2004   Z.   z.   základná   sadzba   tarifnej   odmeny sa zníži o 20 %, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb.

Právna   zástupkyňa   si   v   sťažnosti   uplatnila   trovy   právneho   zastúpenia   vo   výške 7 497 Sk vrátane DPH za dva úkony právnej služby (jeden úkon 2 500 Sk a zvýšenie podľa § 13 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.), čo predstavuje 6 300 Sk bez DPH (2 x 2 500 + 2 x 2 500 + 2 x 150). DPH predstavuje 19 %. Teda právna zástupkyňa si uplatnila s DPH sumu   7   497   Sk.   Ústavný   súd   priznal   právnej   zástupkyni   sťažovateľov   trovy   právneho zastúpenia v rozsahu, v akom ich vyčíslila, pretože je viazaný petitom návrhu a uplatnené trovy sú nižšie ako trovy, ktoré by sťažovateľom prináležali podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. (bod 4 výroku nálezu).

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto nálezu.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. mája 2006