SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 343/2010-14
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. septembra 2010 predbežne prerokoval sťažnosť P. J., P., zastúpeného JUDr. Z. M., Advokátska kancelária, P., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv zaručených čl. 2 ods. 2, čl. 20, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a jeho práva zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 2 ods. 2, čl. 11, čl. 36 ods. 1, čl. 37 ods. 3 a čl. 38 Listiny základných práv a slobôd postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 51/2009 a jeho rozsudkom z 23. októbra 2009 v tomto konaní a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť P. J. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. júla 2010 doručená sťažnosť P. J., P. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojich základných práv zaručených čl. 2 ods. 2, čl. 20, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a svojho práva zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), práva zaručeného čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) a základných práv zaručených čl. 2 ods. 2, čl. 11, čl. 36 ods. 1, čl. 37 ods. 3 a čl. 38 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) postupom Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 51/2009 a jeho rozsudkom z 23. októbra 2009 v tomto konaní.
Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ v procesnej pozícii žalobcu sa na okresnom súde domáhal „náhrady za užívanie nehnuteľnosti“ z titulu vlastníctva nehnuteľnosti.
Okresný súd v uvedenom konaní rozhodol rozsudkom sp. zn. 12 C 51/2009 z 23. októbra 2009 tak, že žalobu sťažovateľa zamietol.
Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že „14.5.2010 podal proti rozsudku porušovateľa (okresného súdu, pozn.) odvolanie. Toho istého dňa podal žiadosť adresovanú porušovateľovi o zrušenie vyznačenej právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku Okresného súdu v Prešove zo dňa 23.10.2009, sp. zn. 12 C/51/2009.“.
V sťažnosti doručenej ústavnému súdu sťažovateľ argumentoval nesprávnym právnym záverom okresného súdu v otázke prípustnosti pojednávania v jeho neprítomnosti, pretože sťažovateľ požiadal písomným podaním „doručeným porušovateľovi dňa
20.10.2009, o ospravedlnenie neúčasti z dôvodu choroby, zároveň nesúhlasil, aby sa pojednávalo v jeho neprítomnosti. Uvedené mal súd za preukázané z predloženého potvrdenia o dočasnej PNS zo dňa 7.9.2009.“.
Ďalej namietal aj nesprávne doručovanie napadnutého rozsudku, ktoré odôvodnil tým, že „pri doručovaní zásielky na adresu bydliska nebola splnená zákonná podmienka pre doručovanie, nakoľko v čase od 1.11.2009 do 30.3.2010 sa na adrese..., nezdržiaval.
Sťažovateľ predložil tiež potvrdenie o dočasnej PNS z 9.11.2009, kde je taktiež uvedené, že v tomto čase sa zdržiaval u svojej matky, na adrese P.“.
Sťažovateľ je toho názoru, že „porušovateľ prejednaním veci v jeho neprítomnosti na pojednávaní dňa 23.10.2009 o 11.00 hod., následným vydaním meritórneho rozhodnutia, nedoručením meritórneho rozhodnutia - rozsudku zo dňa 23.10.2009 sťažovateľovi na adresu miesta podnikania P., mu týmto postupom odňal možnosť konať pred súdom. Sťažovateľ namieta porušenie základných práv podľa čl. 20, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3, čl. 48 ods. 2 v Ústavy Slovenskej republiky, čl. 11, čl. 36 ods. 1, čl. 37 ods. 3, čl. 38 Listiny základných práv a slobôd, čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd porušovateľom. Porušovateľ postupoval v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, v zmysle ktorého, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom ktorý ustanoví zákon, čím zasiahol do princípov právneho štátu podľa čl. 1 Ústavy SR.“.
Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd v náleze vyslovil:„1. Sťažnosti sa vyhovuje.
2. Postupom porušujúcim čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, čl. 2 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd bolo základné právo sťažovateľa, podľa čl. 20, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3, čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 11, čl. 36 ods. 1, čl. 37 ods. 3, čl. 38 Listiny základných práv a slobôd, čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd porušené Okresným súdom v Prešove, rozsudkom zo dňa 23.10.2009, č. k.: 12C/51/2009.
3. Rozsudok Okresného súdu v Prešove zo dňa 23.10.2009, č. k.: 12C/51/2009 sa zrušuje.
4. Vec vracia na ďalšie konanie.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Sťažovateľ v sťažnosti namietal porušenie svojich označených práv postupom a rozsudku okresného súdu sp. zn. 12 C 51/2009 z 23. októbra 2009.
Ustanovenie čl. 127 ods. 1 ústavy limituje právomoc ústavného súdu vo vzťahu k ostatným orgánom verejnej moci princípom subsidiarity. Podľa neho rozhoduje ústavný súd o individuálnych sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb vo veci porušenia ich základných práv alebo slobôd v tých prípadoch, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Právomoc ústavného súdu je daná v prípade, ak je vylúčená právomoc všeobecných súdov rozhodovať v konkrétnej veci, a poskytnúť tak ochranu označeným základným právam alebo slobodám sťažovateľa, porušenie ktorých namieta (III. ÚS 181/04, III. ÚS 104/07).
Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že proti napadnutému rozsudku okresného súdu podal 14. mája 2010 odvolanie. Ústavný súd v súčinnosti s Krajským súdom v Prešove zistil, že v predmetnej veci prebieha na tomto súde odvolacie konanie vedené pod sp. zn. 5 Co 108/2010. V danom prípade právomoc poskytnúť ochranu označeným právam sťažovateľa vyplývajúcim z ústavy, dohovoru a listiny má teda uvedený krajský súd v odvolacom konaní, čím je zároveň vylúčená právomoc ústavného súdu.
Vzhľadom na uvedené bolo potrebné sťažnosť odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie (obdobne napr. IV. ÚS 405/04, III. ÚS 133/05, III. ÚS 208/08).
Ústavný súd na základe uvedených dôvodov o sťažnosti pri jej predbežnom prerokovaní rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 21. septembra 2010