znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 343/08-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. októbra 2008 predbežne   prerokoval   sťažnosť   spoločnosti   F.,   s.   r.   o.,   K.,   pre namietané   porušenie základného   práva   vlastniť   majetok   podľa   čl.   20   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky, základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd,   práva na účinný   opravný   prostriedok   podľa   čl.   13   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   a práva   na   pokojné   užívanie   majetku   podľa   čl.   1   Dodatkového protokolu   č.   1   k Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   Okresnou prokuratúrou Košice I odložením podnetu a Krajskou prokuratúrou v Košiciach odložením opakovaného podnetu vo veci č. k. Kd 121/08-10 z 11. júna 2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť spoločnosti F., s. r. o., K.,   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. septembra 2008 doručená sťažnosť spoločnosti F., s. r. o., K. (ďalej len „sťažovateľka“), pre namietané porušenie   základného   práva   vlastniť   majetok   podľa   čl. 20 ods.   1   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len   „dohovor“),   práva   na   účinný   opravný   prostriedok   podľa   čl.   13   dohovoru   a práva na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dodatkový   protokol“)   Okresnou prokuratúrou   Košice   I (ďalej   len   „okresná   prokuratúra“)   odložením   podnetu   a Krajskou prokuratúrou   v Košiciach   (ďalej   len   „krajská   prokuratúra“)   odložením   opakovaného podnetu vo veci č. k. Kd 121/08-10 z 11. júna 2008.

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla:«Vymáhanie   prekludovaného   práva   správnym   orgánom,   a   to   aj   predajom sťažovateľkinho   majetku,   považuje   táto   za   porušenie   svojho   základného   práva   vlastniť a užívať majetok, tak ako je toto právo zakotvené v čl. 20 (1) Ústavy SR, ako aj za porušenie svojho   ľudského   práva   a   základnej   slobody,   v   znení   čl.   1   Dodatkového   protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Ochrany   takto porušených   práv   sa sťažovateľka domáhala podnetom   k   Okresnej prokuratúre Košice I, ktorá jej túto ochranu odmietla poskytnúť s odôvodnením, založenom na rozbore „premlčania“ upraveného v Colnom zákone, kedy prokuratúra uplatniteľnosť inštitútu preklúzie odmietla s poukazom na výhradnú subsidiaritu použiteľnosti Správneho poriadku voči Colnému zákonu. Podľa prokuratúry má otázka premlčania prednosť pred otázkou   preklúzie.   Sťažovateľka   s   takýmto   právnym   posúdením   veci   nesúhlasí,   nakoľko „premlčanie“   a   „preklúzia“   sú   dva   samostatné,   rozdielne   právne   inštitúty,   vzájomne nezameniteľné.   Kým   premlčanie   musí   účastník   konania   namietať,   preklúziu   je   správny orgán aj orgán prokuratúry povinný posúdiť z úradnej povinnosti. Niet najmenších pochýb, že vymáhaný colný dlh vznikol rozhodnutím, vydaným v správnom konaní podľa Zákona č. 71/1967 Zb. a colnicou je vymáhaný výkon tohto rozhodnutia, vydaného v správnom konaní.

Sťažovateľka namieta, že Okresná prokuratúra Košice I porušila základné právo Sťažovateľky podľa čl. 46 (1) Ústavy SR, tak, ako ho Sťažovateľka odcitovala v časti II, bod 2   tejto   sťažnosti,   ako   aj   jej   ekvivalentné   ľudské   právo   a   základnú   slobodu   podľa čl. 6 (1) Dohovoru.

Sťažovateľka   sa   v   ďalšom   domáhala   ochrany   svojich   porušených   práv   pomocou opravného prostriedku, v súlade s § 34 (1) Zákona o prokuratúre, opakovaným podnetom. Tento   opakovaný   podnet   bol   Krajskou   prokuratúrou   Košice   odmietnutý s odôvodnením, že vymáhanie colného dlhu podľa ustanovení Colného zákona ako normy lex   specialis   má   prednosť   pred   aplikovateľnosťou   ustanovení   Správneho   poriadku. Prokuratúra   opomenula   skutočnosť,   že   colnica   vymáha   výkon   rozhodnutia   vydaného v správnom konaní a nie rozhodnutia vydaného v prostom colnom konaní, s dôsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci.

Sťažovateľka   namieta,   že   Krajská   prokuratúra   Košice   porušila   základné   právo sťažovateľky na účinný a efektívny opravný prostriedok podľa čl. 46 (1) Ústavy SR a ľudské právo a základnú slobodu na účinné a efektívne využitie opravného prostriedku podľa čl. 13 Dohovoru.»

Sťažovateľka žiada, aby ústavný súd rozhodol: „Okresná prokuratúra Košice I odložením podnetu spoločnosti F. s. r. o. K. zo dňa 7. 2. 2008, ktorým sa domáhala ochrany pred núteným výkonom prekludovaného práva z rozhodnutia colnice, porušila základné právo spoločnosti F. s. r. o. na súdnu a inú právnu ochranu   podľa   čl.   46   (1)   Ústavy   SR   a   čl.   6   (1)   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných slobôd, s dôsledkami porušenia jej základného práva podľa čl. 20 (1) Ústavy SR   vlastniť   a   užívať   majetok,   podľa   ktorého   ustanovenia   má   vlastnícke právo všetkých vlastníkov   rovnaký   zákonný   obsah   a   ochranu,   ako aj   s   dôsledkami   porušenia   čl.   1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podľa ktorého nikto nemôže byť zbavený svojho majetku ináč, než za podmienok ustanovených zákonom a všeobecnými zásadami medzinárodného práva.

Krajská prokuratúra Košice odložením opakovaného podnetu spoločnosti F. s. r. o. K.   zo dňa   19.   4.   2008,   ktorým sa spoločnosť   F.   s.   r.   o.   domáhala   nápravy pochybení Okresnej prokuratúry Košice I, porušila základné právo spoločnosti na účinné a efektívne využitie opravného prostriedku postupom ustanoveným zákonom podľa čl. 46 (1) Ústavy SR,   ako   aj   jej   ľudské   právo   a   základnú   slobodu   na   účinnosť   a efektivitu   uplatneného opravného   prostriedku,   podľa   čl.   13   Dohovoru o ochrane ľudských   práv a základných slobôd.

Ústavný súd SR prikazuje Krajskej prokuratúre SR, aby vo veci opätovne konala a rozhodla v súlade so zákonom.

Ústavný súd SR priznáva sťažovateľke primerané finančné zadosťučinenie za ujmy nemajetkovej povahy vo výške 1% z nezákonne vymáhaného colného dlhu, t. j. 288 416,- Sk, ktoré   je   Krajská   prokuratúra   Košice   povinná   sťažovateľke   zaplatiť   v   lehote   do   dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Ústavný   súd   priznáva   sťažovateľke   náhradu   trov   konania,   ktoré   je   Krajská prokuratúra   Košice   povinná   zaplatiť   sťažovateľke   v   lehote   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

Podľa   čl.   124   ústavy   ústavný   súd   je   nezávislým   súdnym   orgánom   ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý   má   právo   vlastniť   majetok.   Vlastnícke   právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho   práva   na   nezávislom   a   nestrannom   súde   a   v   prípadoch   ustanovených   zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne   a   v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a nestranným   súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.

Podľa   čl.   13   dohovoru   každý,   koho   práva   a   slobody   priznané týmto dohovorom boli porušené,   musí   mať   účinné   právne   prostriedky   nápravy   pred   národným   orgánom, aj keď sa porušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností.

Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom   sťažnosti   je   namietané   porušenie   základných   práv   zaručených   čl.   20 ods. 1   a čl.   46   ods.   1   ústavy, práv   zaručených   čl.   6   ods.   1   a čl.   13   dohovoru a práva zaručeného   čl.   1   dodatkového   protokolu   postupom   okresnej   prokuratúry pri vybavení podnetu sťažovateľky a postupom a vybavením krajskej prokuratúry vo veci opakovaného podnetu č. k. Kd 121/08-10 z 11. júna 2008.

Sťažovateľka   namieta   porušenie   svojich   základných   práv   a slobôd   postupom okresnej prokuratúry.

Ako vyplýva z čl. 127 ods. 1 ústavy, právomoc ústavného súdu je daná iba vtedy, ak o ochrane základných práv alebo slobôd nerozhoduje iný súd (alebo iný orgán verejnej moci).   Právomoc   ústavného   súdu   je   preto   v týchto   prípadoch   subsidiárna.   Právomoc preskúmavať   a rozhodovať   o opravných   prostriedkoch   okresnej   prokuratúry   má krajská prokuratúra (m. m. IV. ÚS 198/07).

Vychádzajúc   z uvedeného   ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľky   v tejto   časti pri predbežnom prerokovaní odmietol pre nedostatok svojej právomoci (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Pokiaľ sťažovateľka namietala porušenie svojich základných práv a slobôd postupom a odmietnutím   sťažnosti   proti   odloženiu   podnetu   krajskou   prokuratúrou,   ústavný   súd sťažnosť v tejto časti posúdil.

Podľa stabilnej judikatúry ústavného súdu možno sťažnosťou podľa čl. 127 ods. 1 ústavy namietať porušenie svojich základných práv a slobôd iba vtedy, ak sťažovateľ ešte pred jej podaním vyčerpal všetky právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho práv poskytuje. V opačnom prípade je sťažnosť neprípustná.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré   mu   zákon   na   ochranu   jeho   základných   práv   alebo   slobôd   účinne   poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Zmyslom a účelom tejto zásady je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť vylúčená úlohou ústavného súdu, alebo všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií.

Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý   nasleduje   až   v prípade   nefunkčnosti   všetkých   ostatných   orgánov   verejnej   moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity   právomoci   ústavného   súdu   podľa   zásad   uvedených   v   §   53   ods.   1   zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04).

Súčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu   je ústavným príkazom pre každú osobu. Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť tejto   ochrany,   a predtým,   ako   podá   sťažnosť   ústavnému   súdu,   požiadať   o ochranu ten orgán verejnej   moci,   ktorého   kompetencia   predchádza   právomoci   ústavného   súdu (IV. ÚS 128/04).

Podľa   ustanovenia   §   34   ods.   1   zákona č. 153/2001   Z.   z.   o prokuratúre   v znení neskorších   predpisov   (ďalej len „zákon   o prokuratúre“) podávateľ podnetu môže žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).

Podľa   § 34 ods.   2 zákona o prokuratúre ďalší opakovaný podnet v tej istej veci vybaví nadriadený prokurátor uvedený v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti. Ďalším opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej veci.

Ústavný súd aj v predchádzajúcich konaniach vyslovil právny názor, že vynechanie tohto   prostriedku   nápravy   v rámci   sústavy   prokuratúry   Slovenskej   republiky   nemožno nahrádzať podaním sťažnosti v konaní pred ústavným súdom, pretože takto by sa obmedzila možnosť   orgánov   prokuratúry   vo   vlastnej   kompetencii   nielen   preveriť   skutočnosti, ktoré tvrdí sťažovateľ, ale aj prijať opatrenia podľa zákona o prokuratúre, ktoré by účinne napomáhali   odstráneniu   procesných   alebo   faktických   prekážok   zákonného   postupu (I. ÚS 186/05, IV. ÚS 53/05 a iné).

Podľa   právneho   názoru   ústavného   súdu   podnet   v zmysle   §   31   ods.   2   zákona o prokuratúre   a opakovaný   podnet   podľa   §   34   zákona   o prokuratúre   poskytujú sťažovateľovi účinnú ochranu jeho práv a slobôd (I. ÚS 112/06, II. ÚS 94/06 a iné).

Podnet   a opakovaný   podnet   až   po   Generálnu   prokuratúru   Slovenskej   republiky (ďalej len   „generálna   prokuratúra“)   zakladá   povinnosť   prokurátora   a nadriadeného prokurátora sa ním zaoberať, vybaviť ho a spôsob vybavenia oznámiť podnecovateľovi.

Sťažovateľka nepodala opakovaný podnet generálnej prokuratúre, hoci jej to zákon o prokuratúre umožňoval.

Nevyužitím   opakovaného   podnetu   je   sťažnosť   v tejto   časti   podaná   predčasne a ústavný   súd   ju   musel   odmietnuť   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde pre neprípustnosť.   Navyše   ústavný   súd   podotýka,   že   oznámenie   trestného   činu   nie   je základným   právom   podľa   II.   hlavy   ústavy,   a teda   nepožíva   ani   ochranu   poskytovanú základným právam a slobodám.

Keďže ústavný súd sťažnosť sťažovateľky odmietol, bolo bez ďalšieho právneho významu   zaoberať   sa   ďalšími   jej   návrhmi   obsiahnutými   v petite,   ktoré   sa   viažu na vybavenie veci v merite.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. októbra 2008