znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 342/08-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. októbra 2008 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. R. B., B., zastúpenej advokátom JUDr. A. T., B., pre namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na   prejednanie   jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   IV   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 20 C 62/2003 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. R. B.   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. septembra 2008 doručená sťažnosť JUDr. R. B., B. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr.   A.   T.,   B.,   pre namietané   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva   na   prejednanie   jej   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 20 C 62/2003.Sťažovateľka uviedla, že „vystupuje na strane navrhovateľky v právnej veci vedenej na   Okresnom   súde   Bratislava   IV.   o   vysporiadanie   bezpodielového   spoluvlastníctva manželov, pod č. k. 20 C 62/2003. Sťažovateľka dňa 23. 04. 2003 podala na Okresný súd Bratislava IV.   (ďalej   len   súd),   návrh   na vysporiadanie   bezpodielového   spoluvlastníctva manželov po rozvode manželstva (č. k. 20 C 62/03). Na základe výzvy súdu doručenej dňa 30. 05. 2003, sťažovateľka dňa 09. 06. 2003 zaplatila súdny poplatok vo výške Sk 500,- Na základe uznesenia súdu doručeného dňa 19.   06.   2003,   sťažovateľka doplnila návrh na vysporiadanie   bezpodielového   spoluvlastníctva   manželov   o masu   majetku,   ktoré   bolo na súd   doručené dňa 30.   06.   2003.   Súčasne   s týmto doplnením   bol   na súd   predložený znalecký posudok č. 67/2003 zo dňa 27. 06. 2003, na 3-izbový byt v B...., ktorý vypracoval súdny znalec z odboru stavebníctva Ing. P. K. Hodnota nehnuteľnosti určená uvedeným znaleckým posudkom bola 1,471.050,- Sk. Dňa 15. 10. 2003 sťažovateľka podala na súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým žiadala, aby súd zakázal odporcovi nakladať   s finančnými   prostriedkami   na   účtoch   a vkladných   knižkách   a zakázal   vstup do bytu. Uznesením súdu č. k. 20 C 62/03-84, ktorý bol sťažovateľke doručený dňa 23. 02. 2004, bol návrh na vydanie predbežného opatrenia zmietnutý.

Z dôvodu, že od podania návrhu (23. 04. 2003) nebol vytýčený ani jeden termín pojednávania, sťažovateľka dňa 26. 07. 2004 podala na súd sťažnosť na prieťahy v konaní, ktorú súd vyhodnotil ako neodôvodnenú.

Po 20 mesiacoch od podania návrhu a po 10 mesiacoch od doručenia uznesenia o zamietnutí návrhu na vydanie predbežného opatrenia, dňa 30. 12. 2004 bola sťažovateľke doručená výzva súdu na doplatenie súdneho poplatku vo výške Sk 500,- Navrhovateľka dňa 30. 12. 2004 zaslala na súd odpoveď, že súdny poplatok bol zaplatený ešte v júni 2003. Následne   uznesením   súdu   č.   k.   20   C   62/03-99   bolo   konanie   zastavené.   Navrhovateľka sa voči   citovanému   uzneseniu   v zákonnej   lehote   odvolala,   doplatok   súdneho   poplatku vo výške   Sk   500,-   zaplatila   a žiadala   pokračovanie   v predmetnej   veci.   Uznesením Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 31. 01. 05, č. k. 20 C 62/03-102, bolo uznesenie súdu č.   k.   20 C 62/03-99 zo dňa   10.   01.   2005 zrušené.   Od   podania návrhu (23.   04.   2003) v predmetnej veci bolo prvé pojednávanie vytýčené až na deň 04. 10. 2005, t. j. po 2,5 roku. Ďalšie pojednávania boli   dňa 16.   02.   2006,   09.   05.   2006,   23.   01.   2007,   08.   11.   2007 (po 10 mesiacoch   od   predchádzajúceho   pojednávania),   17.   01.   2008   a 26.   06.   2008, na ktorom bol vyhlásený rozsudok.

Sťažovateľka je toho názoru, že v priebehu súdneho konania na súde prvého stupňa, ktoré trvalo viac ako 5 rokov, bolo porušené jej právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a porušené jej právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení jeho protokolov v konaní Okresného súdu Bratislava IV.“.

Sťažovateľka žiada, aby ústavný súd rozhodol, že:„1. Právo JUDr. R. B., podľa čl. 48 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   konaním   Okresného   súdu Bratislava IV. porušené bolo.

2. Ústavný súd priznáva JUDr. R. B. v zmysle čl. 127 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky finančné zadosťučinenie v sume Sk 80.000,- do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.

3.   Okresný   súd   Bratislava IV. je   povinný   uhradiť   JUDr.   R.   B.   trovy konania vo výške Sk 6.480,- + DPH vo výške Sk 1.159,- na účet advokáta... do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.“

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   možno   hovoriť   predovšetkým   vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy,   ak v konaní pred   orgánom   verejnej   moci   vznikne   procesná   situácia   alebo procesný stav, ktorý vylučuje, aby ten orgán (okresný súd) porušoval uvedené základné právo,   pretože   uvedená   situácia   alebo   stav   takú   možnosť   reálne   nepripúšťajú (III. ÚS 263/03, IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05).

Sťažovateľka   namietala   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva   na   prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 20 C 62/2003.

Z obsahu sťažnosti a z jej príloh, no najmä z právoplatného rozsudku okresného súdu ústavný   súd   zistil,   že   rozsudok   sp.   zn.   20   C   62/2003   z 26.   júna   2008   nadobudol právoplatnosť 5. augusta 2008.

Vyhlásením   prvostupňového   rozsudku   a jeho   právoplatnosťou   bola   odstránená právna neistota sťažovateľky. Ďalšie úkony alebo postupy už okresný súd nemohol vykonať vzhľadom na čl. 2 ods. 2 ústavy. Okresný súd tým splnil ústavnú úlohu pri odstraňovaní právnej   neistoty   sťažovateľky   a skončil   vec   právoplatným   rozsudkom   pred   podaním sťažnosti ústavnému súdu.

Ústavný   súd   vychádzal   zo   svojej   doterajšej   judikatúry,   podľa   ktorej   poskytuje ochranu základnému právu na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj právu na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru len vtedy,   ak   bola   sťažnosť   ústavnému   súdu   uplatnená   v čase,   keď   k namietanému porušeniu   označeného   práva   ešte   dochádza   alebo   porušenie   v tom   čase   ešte   trvá (III. ÚS 204/02, IV. ÚS 102/05).

Z uvedeného vyplýva, že okresný súd v čase podania sťažnosti nemohol žiadnym ústavne   relevantným   spôsobom   ovplyvniť   priebeh   konania,   prípadne   prieťahy   v ňom, pretože   toto   bolo   už   právoplatne   skončené.   Preto   bola   sťažnosť   po   jej   predbežnom prerokovaní   odmietnutá   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   ako   zjavne neopodstatnená (obdobne IV. ÚS 219/03, II. ÚS 184/06 a iné).

Keďže   ústavný   súd   sťažnosť   odmietol,   bolo   bez   právneho   významu   zaoberať   sa ďalšími návrhmi v nej obsiahnutými.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. októbra 2008