znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 342/06-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. novembra 2006 predbežne   prerokoval   sťažnosť   O.   B.,   t.   č.   vo   výkone   trestu   odňatia   slobody,   ktorou namietala porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 47 ods. 2 a 3, čl. 48 ods. 2, čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 2 T 76/99 z 26. februára 2003, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť O. B.   o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. júla 2006 doručená sťažnosť O. B., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 47 ods. 2 a 3, čl. 48 ods. 2, čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) uznesením Okresného súdu Dunajská Streda (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 2 T 76/99 z 26. februára 2003.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľovi bol trestným rozkazom okresného súdu sp.   zn.   2   T   76/99   z 12.   júla   1999   uložený   trest   odňatia   slobody   v trvaní   10   mesiacov s podmienečným odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu 30 mesiacov pre trestný čin podvodu v spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2 a § 250 ods. 1 Trestného zákona.

Okresný súd uznesením z 26. februára 2003 sp. zn. 2 T 76/99 nariadil sťažovateľovi výkon podmienečne odloženého trestu, pretože v skúšobnej dobe spáchal ďalší trestný čin, za ktorý bol odsúdený trestným rozkazom okresného súdu sp.   zn. 3 T 31/01 a bol mu uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 1 roka nepodmienečne.

Sťažovateľ   sa   podnetom   z 20.   februára   2006   obrátil   na   Generálnu   prokuratúru Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „generálna   prokuratúra“)   a domáhal   sa   započítania vykonaného   trestu   odňatia   slobody   od   8.   júna   2005   do   30.   januára   2006   na   základe uznesenia   okresného   súdu   z   26.   februára   2003,   do   trestu   odňatia   slobody   v trvaní 15 mesiacov uloženého mu vo veci sp. zn. 1 T 133/02.

Z listu generálnej prokuratúry z 5. mája 2006, ktorý tvoril prílohu sťažnosti vyplýva, že   v postupe   okresného   súdu   bolo   zistené   závažné   procesné   pochybenie   pri   nariadení výkonu   podmienečne   odloženého   trestu.   Postup   okresného   súdu   nebol   správny,   pretože skúšobná doba podmienečného odsúdenia uplynula 29. januára 2002. Sudca okresného súdu v zákonnej   jednoročnej   lehote   nekonal   a ani   nevydal   žiadne   rozhodnutie.   O nariadení výkonu podmienečne odloženého trestu rozhodoval 26. februára 2003, t. j. až po márnom uplynutí   jedného   roka   od   uplynutia   skúšobnej   doby   a až   po   osvedčení,   ktoré   nastalo zo zákona.   Okresný   súd   rozhodol   o nariadení   výkonu   podmienečne   odloženého   trestu v rozpore s ustanovením § 60 ods. 3 Trestného zákona.

Po zistení nesprávneho postupu sudca okresného súdu opatrením z 30. januára 2006 nariadil   prepustenie   sťažovateľa   z výkonu   trestu.   Toho   istého   dňa   nastúpil   sťažovateľ na výkon trestu odňatia slobody uloženého mu v trestnej veci sp. zn. 1 T 133/02 v trvaní 15 mesiacov.

Z listu generálnej prokuratúry ďalej vyplýva, že požadované započítanie vykonaného trestu odňatia slobody nebolo možné v zmysle ustanovenia § 38 Trestného zákona účinného do 31. decembra 2005.

Následky nesprávneho postupu okresného súdu pri nariadení výkonu podmienečne odloženého trestu bolo možné riešiť jedine odškodnením sťažovateľa za nezákonne strávenú dobu vo výkone trestu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Postup podľa uvedeného zákona bolo   možné   uplatniť   za   predpokladu,   že   nezákonne   rozhodnutie   bolo   na   základe mimoriadneho opravného prostriedku zrušené.

Zrušenie   uvedeného   rozhodnutia   prichádzalo   do   úvahy   podaním   sťažnosti   pre porušenie zákona podľa § 266 ods. 1 Trestného poriadku účinného do 31. decembra 2005. Z listu generálnej prokuratúry ďalej vyplýva, že za súčasnej právnej úpravy (§ 566 ods. 2 Trestného poriadku účinného od 1. januára 2006 zákona č. 301/2005 Z. z. v znení zákona č. 650/2005 Z. z.) už nie je možná náprava mimoriadnym opravným prostriedkom u tých súdnych rozhodnutí, ktoré nadobudli právoplatnosť pred 1. januárom 2006. Rozhodnutie okresného súdu nadobudlo právoplatnosť 26. februára 2003.

Sťažovateľ   však   rozhodnutie   o nariadení   výkonu   podmienečne   odloženého   trestu odňatia,   ktoré   nadobudlo   právoplatnosť   26.   februára   2003,   nenapadol   mimoriadnym opravným prostriedkom,   a podľa   teraz platnej právnej   úpravy   už nie je možná   náprava mimoriadnym   opravným   prostriedkom   u takých   súdnych   rozhodnutí,   ktoré   nadobudli právoplatnosť pred 1. januárom 2006. Rozhodnutie okresného súdu o nariadení výkonu podmienečne odloženého trestu nadobudlo právoplatnosť 26. februára 2003, preto nie je možné vykonať opatrenie na nápravu zisteného stavu.

Sťažovateľ   žiada,   aby   ústavný   súd   uznesenie   okresného   súdu   sp.   zn.   2   T   76/99 z 26. februára   2003   zrušil,   započítal   nezákonne   strávený   čas   vo   výkone   trestu   odňatia slobody (od 8. júna 2005 do 30. januára 2006) do trestu odňatia slobody, ktorý v čase podania   sťažnosti   vykonával   a nariadil   jeho   prepustenie   z trestu   odňatia   slobody 8. septembra 2006.

II.

Ústavný   súd   ako   nezávislý   súdny   orgán   ochrany   ústavnosti   rozhoduje   podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie ústavný súd nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podľa   ustanovenia   §   53   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde   možno   sťažnosť   podať v lehote   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutia,   oznámenia   opatrenia   alebo upovedomenia   o inom   zásahu.   Ústavný   súd   v rozhodnutí   sp.   zn.   I.   ÚS   22/02   uvádza: „Sťažnosť   podľa   čl.   127   ústavy   nemožno   považovať   za   časovo   neobmedzený   právny prostriedok   ochrany   ústavnosti.   Jednou   zo   zákonných   podmienok   pre   prijatie   sťažnosti podľa čl. 127 ústavy na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona   o ústavnom   súde,   teda   v lehote   dvoch   mesiacov   od   kvalifikovanej   právnej skutočnosti.“

Ústavný súd   zo   spisu   okresného   súdu   sp.   zn.   2   T   76/99 zistil,   že sťažovateľ sa na verejnom zasadnutí okresného súdu 26. februára 2003 vzdal práva podať sťažnosť proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. 2 T 76/99 z 26. februára 2003 aj v mene oprávnených osôb. Taktiež zástupca Okresnej prokuratúry Dunajská Streda sa vzdal práva podať opravný prostriedok. Uvedené uznesenie okresného súdu bolo sťažovateľovi doručené 2. mája 2003.

Dňa 7. mája 2003 bola okresnému súdu doručená sťažnosť sťažovateľa proti jeho uzneseniu z 26. februára 2003. Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) uznesením č. k.   4   Tos   44/04   z   22.   apríla   2004   sťažnosť   sťažovateľa   zamietol,   pretože   sťažovateľ na verejnom   zasadnutí   okresného   súdu   po   zákonnom   poučení   prehlásil,   že   sa   vzdáva možnosti   podať   sťažnosť   aj   za   oprávnené   osoby.   Z odôvodnia   uvedeného   rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že krajský súd musel bez preskúmania merita veci rozhodnúť podľa § 148 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku o zamietnutí jeho sťažnosti.

Uznesenie   okresného   súdu   sp.   zn.   2   T   76/99   z   26.   februára   2003   v spojení s uznesením krajského súdu č. k. 4 Tos 44/04 z 22. apríla 2004, ktorým bola sťažnosť sťažovateľa   proti   uzneseniu   prvostupňového   súdu   odmietnutá,   nadobudlo   právoplatnosť 26. februára   2003.   Predmetné   uznesenie   krajského   súdu   bolo   sťažovateľovi   doručené 31. mája 2004.

V konkrétnych   okolnostiach   tohto   prípadu   od   právoplatného   skončenia   trestného konania vedeného proti sťažovateľovi do 19. júla 2006, keď bola jeho sťažnosť doručená ústavnému   súdu,   uplynulo   nepochybne   dlhšie   časové   obdobie   ako   uvedená   zákonná dvojmesačná lehota.

Vzhľadom   na   skutočnosť,   že   ústavný   súd   odmietol   sťažnosť   pri   jej   predbežnom prerokovaní, nezaoberal sa žiadosťami sťažovateľa, ktoré sú viazané na rozhodnutie vo veci samej (napr. zrušenie uznesenia okresného súdu sp. zn. 2 T 76/99 z 26. februára 2003, prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody).

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. novembra 2006