SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 342/04-6
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. novembra 2004 predbežne prerokoval sťažnosť Rudolfa Saksu, bytom B. B., zastúpeného JUDr. D. Š., Advokátska kancelária, B. B., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Notárskeho úradu v Banskej Bystrici v dedičskom konaní vedenom pod sp. zn. 19 D 775/92, a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť Rudolfa Saksu o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. októbra 2004 doručená sťažnosť Rudolfa Saksu, bytom B. B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného JUDr. D. Š., Advokátska kancelária, B. B., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Notárskeho úradu v Banskej Bystrici (ďalej len „notársky úrad“) v dedičskom konaní vedenom pod sp. zn. 19 D 775/92.
Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ je nespokojný s postupom v dedičských konaniach vedených na notárskom úrade. Svoje práva bránil listom zaslaným notárskemu úradu. Sťažovateľ sa domnieva, že z dôvodu neprimerane dlhého dedičského konania bolo porušené jeho základné právo zaručené čl. 48 ods. 2 ústavy.
Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd rozhodol, že „nekonaním Notárskeho úradu v Banskej Bystrici... bolo porušené ústavné právo sťažovateľa zakotvené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a priznáva sa mu finančné zadosťučinenie 5.000.000,- Sk, ktoré bude vyplatené do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu“.
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľa podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde skúmal, či v danom prípade nejde o nedostatok právomoci ústavného súdu.
Ústavný súd vo svojej stabilnej judikatúre uviedol, že do sféry pôsobnosti všeobecných súdov možno zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodnutie bolo zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne (I. ÚS 24/00, III. ÚS 53/02).
V nadväznosti na to je však nutné s ohľadom na okolnosti daného prípadu zdôrazniť, že aj tak zásah podlieha princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu, a je preto podmienený tým, že zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne konanie všeobecného súdu nie je napraviteľné účinným procesným prostriedkom alebo postupom nadriadeného alebo inštatnčne vyššieho stupňa všeobecného súdu.
Podľa ustanovenia § 38 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“) súd poverí notára, aby ako súdny komisár prejednal dedičstvo, a v prípadoch, keď sú splnené podmienky uvedené v ustanovení § 175zca, vydal osvedčenie o dedičstve. Poverenie môže súd dodatočne meniť. Poverenie a zmena poverenia sú voči súdnemu komisárovi účinné, len čo mu ich súd oznámil.
Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že súd môže notárovi odňať poverenie. Podmienky, na základe ktorých súd môže odňať notárovi poverenie, sú ustanovené v § 175zb OSP.
Podľa ustanovenia § 175zb OSP môže súd odňať vec poverenému notárovi, ak napriek predchádzajúcemu upozorneniu spôsobí zbytočné prieťahy v súdnom konaní. Súd potom môže poveriť úkonmi v konaní o dedičstve iného notára podľa rozvrhu práce.
Návrh na odňatie poverenia notárovi ako súdnemu komisárovi možno považovať za účinný prostriedok nápravy, pretože na základe tohto odňatia poverenia môže byť poverený úkonmi súdneho komisára iný notár, ak doterajší notár spôsoboval v konaní zbytočné prieťahy. O odňatí poverenia notárovi rozhoduje súd na základe návrhu účastníka dedičského konania.
Vzhľadom na to, že postup podľa ustanovenia § 38 ods. 1 v spojení s § 175zb OSP možno považovať za účinný prostriedok nápravy, ktorý zákon poskytuje sťažovateľovi, v dôsledku nevyužitia tohto postupu nie je daná právomoc ústavného súdu na konanie o tejto sťažnosti.
Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal všetky opravné prostriedky alebo iné prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.
Takýmto postupom možno podľa ustanovenia § 38 ods. 1 v spojení s § 175zb OSP účinne ochrániť svoje práva, preto je vylúčená právomoc ústavného súdu podľa čl. 127 ods. 1 ústavy (III. ÚS 237/03).
Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. novembra 2004