znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 342/04-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. novembra 2004 predbežne prerokoval sťažnosť Rudolfa Saksu, bytom B. B., zastúpeného JUDr. D. Š., Advokátska   kancelária,   B.   B.,   ktorou   namieta   porušenie   svojho   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky postupom Notárskeho úradu v Banskej Bystrici v dedičskom konaní vedenom pod sp. zn. 19 D 775/92, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Rudolfa Saksu   o d m i e t a   pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. októbra 2004 doručená sťažnosť Rudolfa Saksu, bytom B. B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného JUDr. D. Š., Advokátska kancelária, B. B., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Notárskeho úradu v Banskej Bystrici (ďalej len „notársky úrad“) v dedičskom konaní vedenom pod sp. zn. 19 D 775/92.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ je nespokojný s postupom v dedičských konaniach vedených na notárskom úrade. Svoje práva bránil listom zaslaným notárskemu úradu. Sťažovateľ sa domnieva, že z dôvodu neprimerane dlhého dedičského konania bolo porušené jeho základné právo zaručené čl. 48 ods. 2 ústavy.

Sťažovateľ   žiada,   aby   ústavný   súd   rozhodol,   že „nekonaním   Notárskeho   úradu v Banskej Bystrici... bolo porušené ústavné právo sťažovateľa zakotvené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a priznáva sa mu finančné zadosťučinenie 5.000.000,- Sk, ktoré bude vyplatené do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu“.

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľa podľa ustanovenia §   25   ods.   1   zákona   o ústavnom   súde   skúmal,   či   v danom   prípade   nejde   o nedostatok právomoci ústavného súdu.

Ústavný   súd   vo   svojej   stabilnej   judikatúre   uviedol,   že   do   sféry   pôsobnosti všeobecných súdov možno zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodnutie bolo zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne (I. ÚS 24/00, III. ÚS 53/02).

V nadväznosti na to je však nutné s ohľadom na okolnosti daného prípadu zdôrazniť, že   aj   tak   zásah   podlieha   princípu   subsidiarity   právomoci   ústavného   súdu,   a je   preto podmienený tým, že zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne konanie všeobecného súdu nie je napraviteľné   účinným   procesným   prostriedkom   alebo   postupom   nadriadeného   alebo inštatnčne vyššieho stupňa všeobecného súdu.

Podľa ustanovenia § 38 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“) súd poverí notára, aby ako súdny komisár prejednal   dedičstvo,   a v prípadoch,   keď   sú   splnené   podmienky   uvedené   v ustanovení § 175zca, vydal osvedčenie o dedičstve. Poverenie môže súd dodatočne meniť. Poverenie a zmena poverenia sú voči súdnemu komisárovi účinné, len čo mu ich súd oznámil.

Z uvedeného   ustanovenia   vyplýva,   že   súd   môže   notárovi   odňať   poverenie. Podmienky,   na   základe   ktorých   súd   môže   odňať   notárovi   poverenie,   sú   ustanovené v § 175zb OSP.

Podľa   ustanovenia   §   175zb   OSP   môže   súd   odňať   vec   poverenému   notárovi, ak napriek predchádzajúcemu upozorneniu spôsobí zbytočné prieťahy v súdnom konaní. Súd potom môže poveriť úkonmi v konaní o dedičstve iného notára podľa rozvrhu práce.

Návrh na odňatie poverenia notárovi ako súdnemu komisárovi možno považovať za účinný prostriedok nápravy, pretože na základe tohto odňatia poverenia môže byť poverený úkonmi   súdneho   komisára   iný   notár,   ak   doterajší   notár   spôsoboval   v konaní   zbytočné prieťahy.   O odňatí   poverenia   notárovi   rozhoduje   súd   na   základe   návrhu   účastníka dedičského konania.

Vzhľadom na to, že postup podľa ustanovenia § 38 ods. 1 v spojení s § 175zb OSP možno považovať za účinný prostriedok   nápravy, ktorý   zákon poskytuje sťažovateľovi, v dôsledku   nevyužitia   tohto   postupu   nie   je daná   právomoc   ústavného   súdu   na   konanie o tejto sťažnosti.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal všetky opravné prostriedky alebo iné prostriedky, ktoré mu zákon na   ochranu   jeho   základných   práv   alebo   slobôd   účinne   poskytuje   a na   ktorých   použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Takýmto postupom možno podľa ustanovenia § 38 ods. 1 v spojení s § 175zb OSP účinne ochrániť svoje práva, preto je vylúčená právomoc ústavného súdu podľa čl. 127 ods. 1 ústavy (III. ÚS 237/03).

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. novembra 2004