znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 341/2010-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. januára 2011 v senáte zloženom z predsedu Jána Auxta, zo sudcov Ľubomíra Dobríka a Rudolfa Tkáčika v konaní o   sťažnosti   A.   N.,   R.,   zastúpenej   advokátkou   JUDr. I.   M.,   Advokátska   kancelária,   Ž., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Úradu justičnej a kriminálnej polície v Bratislave V v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP 876/OEK-B5-2007 takto

r o z h o d o l :

Základné právo A. N. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Úradu justičnej a kriminálnej polície v Bratislave V v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP 876/OEK-B5-2007 p o r u š e n é   n e b o l o.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. III. ÚS 341/2010-8 z 21. septembra 2010 podľa § 25 ods.   3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) prijal na ďalšie konanie sťažnosť A. N. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Úradu justičnej a kriminálnej polície v Bratislave V (ďalej len „okresné riaditeľstvo PZ“) v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP 876/OEK-B5-2007.

Po   prijatí   sťažnosti   na   ďalšie   konanie   ústavný   súd   vyzval   právnu   zástupkyňu sťažovateľky a riaditeľa okresného riaditeľstva PZ, aby sa vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo   veci   konalo   ústne   pojednávanie.   Ústavný   súd   zároveň   vyzval   riaditeľa   okresného riaditeľstva PZ, aby sa vyjadril k sťažnosti.

K sťažnosti sa prípisom sp. zn. KRP-VO-880/2010 z 10. decembra 2010 vyjadril riaditeľ Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave (ďalej len „riaditeľ KR PZ“). Vo svojom   stanovisku   vyjadril   súhlas   s upustením   od   ústneho   pojednávania   a k obsahu sťažnosti uviedol:

«V uvedenej veci bolo trestné stíhanie začaté na základe oznámenia poškodenej A. N., bytom R., nakoľko spolu s manželom dňa 25.10.2005 zakúpili za sumu 162.000,-Sk motorové   vozidlo   Š-Octavia,   pričom   po prevzatí   vozidla   nebolo   toto   možné   prihlásiť na príslušnom dopravnom inšpektoráte do evidencie apo reklamácii a vrátení vozidla jej neboli   zo   strany   spol.   G.   a.s.   vrátené   finančné   prostriedky   vo   výške   192.000,-   Sk spočívajúce z kúpnej ceny vozidla a nákladov poškodenej na jeho úpravy vo výške 30.000,- Sk.

Po   vykonanom   vyšetrovaní   bolo   dňa   25.10.2010   trestné   stíhanie   vyšetrovateľom Policajného zboru zastavené podľa § 215 ods. 1. písm. b) Trestného poriadku, nakoľko skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Proti tomuto uzneseniu podala sťažnosť A. N., pričom túto sťažnosť podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného zákona dňa 10.11.2010 zamietol prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava V.

Sťažovateľka A. N. svoj návrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia odôvodnila   tvrdením,   že   „zdĺhavým   postupom,   resp.   nečinnosťou   orgánov   činných v trestnom konaní jej vznikla škoda, pretože jej nebol vrátený ani automobil, ani peniaze.“. S týmto tvrdením A. N. sa nie je možné stotožniť, nakoľko z vykonaného vyšetrovania vyplýva, že predstavitelia G. a.s. a A. s.r.o. nekonali v úmysle uviesť poškodenú do omylu, alebo využiť jej omyl. naopak spol. G. a.s. z vlastnej vôle prevzala záväzok voči A. N. a bola ochotná   A.   N.   vrátiť   sumu   162.000.-Sk.   ktorá   však   s   takto   navrhovanou   dohodou nesúhlasila a požadovala sumu 192.000.-Sk. Z týchto skutočností vyplýva, že vo veci ide o čisto občiansko-právny spor. navyše je tento spor aktuálne vedený pred rozhodcovským súdom.

Na základe uvedených skutočností zaujímam stanovisko, že zdĺhavým postupom resp. nečinnosťou orgánov činných v trestnom konaní nevznikla A. N. žiadna škoda.»

Právna zástupkyňa sťažovateľky vo svojom vyjadrení doručenom ústavnému súdu 13. januára 2011 uviedla, že s argumentáciou riaditeľa KR PZ nesúhlasí, pričom vyslovila názor, že okresné riaditeľstvo PZ „svojou nečinnosťou napomáhal praktikám uvedených spoločností vo vzťahu ku klientom – spotrebiteľom... Sťažovateľka je toho názoru, že bolo porušené   jej   právo   opísané   v sťažnosti   Ústavnému   súdu,   bez   ohľadu   na   skutočnosť,   že trestné stíhanie bolo v roku 2010 zastavené.“.

Ústavný   súd   z obsahu   predloženého   vyšetrovacieho   spisu   sp.   zn.   ČVS:ORP-876/OEK-B5-2007 k priebehu trestného konania zistil, že toto začalo na základe trestného oznámenia podaného sťažovateľkou 8. júna 2007 na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru   Žilina,   kde   bolo   evidované   pod   sp.   zn.   ORP-462-1/JKP-OEK-E-2007.   Trestné oznámenie   sťažovateľky   bolo   25.   júna   2007   odstúpené   okresnému   riaditeľstvu   PZ. Uznesením sp. zn. ČVS:ORP-876/OEK-B5-2007 Ul zo 17. septembra 2007 bolo trestné oznámenie sťažovateľky podľa § 197 ods. 1 písm. d) zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) odmietnuté, pretože neexistoval dôvod na začatie trestného stíhania.

Proti   tomuto uzneseniu podala sťažovateľka 26. septembra 2007 sťažnosť,   ktorej dôvody   doplnila   podaním   z 3.   októbra   2007.   Prokurátor   Okresnej   prokuratúry Bratislava V uznesením   č.   k.   1   Pn   574/07-5   z 8.   októbra   2007 uznesenie   vyšetrovateľa o odmietnutí trestného oznámenia sťažovateľky zrušil z dôvodu predčasnosti.

Vyšetrovateľ   uznesením sp.   zn.   ČVS:   ORP-876/OEK-B5-2007   Ul   z 3.   decembra 2007 začal trestné stíhanie podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku.

Jednotlivé   vyšetrovacie   úkony   vyšetrovateľ   v priebehu   roka   2008   vykonával prevažne   v období   januára   2008,   pričom   konkrétne   išlo   o výsluchy   svedkov   vykonané 4. januára 2008, 23. januára 2008 a 24. januára 2008. Výsluch sťažovateľky ako poškodenej vyšetrovateľ vykonal 31. júla 2008.

Ďalšie   procesné   úkony   (výsluchy   svedkov)   vyšetrovateľ   vykonal   3.   júla   2009 a 27. októbra 2009.

Dňa   6.   októbra   2010   bol   uskutočnený   výsluch   svedka   a konfrontácie   svedkov navzájom a svedka so sťažovateľkou.

Uznesením sp. zn. ČVS: ORP-876/OEK-B5-2007 JK z 25. októbra 2010 bolo trestné stíhanie zastavené. Proti uzneseniu podala sťažovateľa 4. novembra 2010 sťažnosť, o ktorej prokurátor rozhodol uznesením č. k. 1 Pv 1126/07-30 z 10. novembra 2010 tak, že sťažnosť zamietol ako nedôvodnú.

Vzhľadom   na oznámenia právnej   zástupkyne sťažovateľa a riaditeľa   KR PZ,   že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade s § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania, keďže dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného riaditeľstva PZ v trestnom konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-876/OEK-B5-2007.

Ústavný súd z predloženého vyšetrovacieho spisu zistil, že v trestnej veci vedenej okresným riaditeľstvom PZ pod sp. zn. ORP-876/OEK-B5-2007 nebolo vznesené obvinenie proti konkrétnej osobe.

V tejto súvislosti upriamuje ústavný súd pozornosť na svoju doterajšiu judikatúru, podľa ktorej možnosť domáhať sa ochrany základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy poškodeným v rámci trestného konania je podmienená uplatnením nároku na náhradu škody voči   určitej   osobe,   ktorej   určitosť   je   vyjadrená   najskôr   vznesením   obvinenia (napr. I. ÚS 18/06, II. ÚS 194/2010).

Z uvedeného   je   zrejmé,   že   sťažovateľka   sa   ako   poškodená   v   trestnom   konaní vedenom   vo   veci   bez   vznesenia   obvinenia   nemôže   domáhať   vyslovenia   porušenia základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy (napr.   I.   ÚS   212/07,   II.   ÚS   212/07,   III.   ÚS   109/06).   Až   vznesenie   obvinenia   je   tým momentom, ktorý dáva poškodenému v trestnom konaní možnosť uplatňovať si ochranu proti   konkrétnemu   možnému   pôvodcovi   svojho   poškodenia,   a   teda   z   nej   robí   „vec“, na prerokovanie ktorej bez zbytočných prieťahov má nárok v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy. Vzhľadom   na   uvedené   skutočnosti   ústavný   súd   rozhodol,   že   základné   právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného riaditeľstva PZ porušené nebolo.

Vzhľadom   na   uvedený   záver   ústavného   súdu   už   bolo   bezpredmetné   rozhodovať o ďalších   nárokoch   sťažovateľky   uplatnených   v   jej   sťažnosti   (návrh   na   priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, o trovách konania a pod.).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. januára 2011