znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 341/08-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. októbra 2008 predbežne   prerokoval   sťažnosť   spoločnosti   D.,   a.   s.,   M.,   zastúpenej   advokátom JUDr. M. K.,   M.,   pre   namietané   porušenie   jej   základného   práva   na   prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. IV/1GPt 749/02 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   spoločnosti   D.,   a.   s.,   M.,   o d m i e t a   pre nesplnenie   zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. augusta 2008 doručená sťažnosť spoločnosti D., a. s., M. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. M. K., M., pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)   postupom   Generálnej   prokuratúry   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „generálna prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. IV/1GPt 749/02.

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla:«Bývalý zamestnanec sťažovateľa V.   M. spôsobil dopravnú nehodu tak,   že jazdil po diaľnici D-2 na nákladnom mot. vozidle IVECO... a v smere na M. sa plne nevenoval riadeniu vozidla, následkom čoho zišiel s vozidlom do priekopy, kde sa vozidlo s návesom prevrátilo.   Vodič   bol   podrobený   dychovej   skúške   na   alkohol,   ktorý mu   bol   nameraný hodnotou 2,51 promile alkoholu. Vodič porušil ustanovenia § 4, ods. 2, pís. c) a § 4, ods. 3, pís.   b) zák. č. 315/1996 Z.   z. Nasledovalo vyšetrovanie a následne podnety a sťažnosti sťažovateľa na prieťahy v trestnom konaní, ktoré od 14. 7. 2001 do dnešného dňa nebolo skončené a to aj napriek sťažnostiam a podnetom na adresu OČTK v tomto konaní.... Oznámenie o inom zásahu, ktoré bolo doručené štatutárnemu zástupcovi sťažovateľa dňa 23. 7. 2008, z ktorého sa na str. 2 tretí odsek dozvedel, „Dobu vyšetrovania ďalej negatívne ovplyvnil pokyn prokurátora, ktorým uložil vyšetrovateľovi...“»

Sťažovateľka žiada, aby ústavný súd rozhodol:„1. Základné právo D. a. s. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Generálnej prokuratúry SR vedenom pod sp. zn. IV/1GPt 749/02 sp. zn. 12 C 73/92 porušené bolo.

2. Generálnej prokuratúre SR vo veci vedenej pod sp. zn. IV/1GPt 749/02 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3. D. a. s. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 25 000 Sk..., ktoré je Generálna   prokuratúra   Slovenskej   Republiky   povinná   zaplatiť   sťažovateľke   do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Generálna prokuratúra Slovenskej Republiky je povinná uhradiť trovy právneho zastúpenia D. a. s. na účet advokáta JUDr. M. K., M., vo výške 7.938,- Sk... do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa   čl.   124   ústavy   ústavný   súd   je   nezávislým   súdnym   orgánom   ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa   ustálenej   judikatúry   ústavného   súdu   je   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným rozhodnutím alebo iným zásahom orgánu štátu do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej, ako aj nezistenie žiadnej možnosti porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (III. ÚS 138/02 a iné).

Z petitu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka namieta vybavenie sťažnosti v konaní generálnej prokuratúry vedenom pod sp. zn. IV/1GPt 749/02.

Generálna prokuratúra v liste č. k. IV/1GPt 749/02-30 z 24. apríla 2006 oznámila Ing. D. Č., že vo veci obvineného V. M., stíhaného pre trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 201 písm. d) Trestného zákona, nezistila dôvod na prijatie opatrení smerujúcich   proti   dozorovému   prokurátorovi   ani proti napadnutému   vybaveniu   podnetu Krajskou prokuratúrou v Bratislave, a podnet z 23. februára 2006 odložila.

Podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   prerokovala   bez zbytočných prieťahov.

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu.   Samotným prerokovaním   veci   na súde   alebo na inom   štátnom   orgáne sa právna neistota neodstráni.

Ústavný súd zistil vo veci sťažovateľky viaceré dôvody na odmietnutie jej sťažnosti.

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu nie je ústavou garantované žiadne základné právo podať trestné oznámenie na inú osobu.

Konanie, ktoré je vedené (trestné stíhanie), sa nedotýka sťažovateľky, účastníkom je obvinený V. M.

Pokiaľ   ide   o samotný   prostriedok   nápravy   podľa   §   6   ods.   1   písm.   a)   zákona č. 153/2001   Z.   z.   o prokuratúre   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o prokuratúre“),   je   nadriadený   prokurátor   oprávnený   vydať podriadenému   prokurátorovi pokyn, ako má postupovať v konaní a pri plnení úloh.

Podľa   §   34   ods.   1   zákona   o prokuratúre   podávateľ   podnetu   môže   žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).

Podľa   § 34 ods.   2 zákona o prokuratúre ďalší opakovaný podnet v tej istej veci vybaví nadriadený prokurátor uvedený v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti. Ďalším opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej veci.

Z dosiaľ   uvedeného   vyplýva,   že   vyčerpanie   opravných   prostriedkov   alebo   iných právnych   prostriedkov,   ktoré   zákon   sťažovateľovi   na   ochranu   jeho   základných   práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa osobitných predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

Ústavný súd aj v predchádzajúcich konaniach vyslovil právny názor, že vynechanie tohto   prostriedku   nápravy   v rámci   sústavy   prokuratúry   Slovenskej   republiky   nemožno nahrádzať podaním sťažnosti v konaní pred ústavným súdom, pretože takto by sa obmedzila možnosť   orgánov   prokuratúry   vo   vlastnej   kompetencii   nielen   preveriť   skutočnosti, ktoré tvrdí sťažovateľ, ale aj prijať opatrenia podľa zákona o prokuratúre, ktoré by účinne napomáhali   odstráneniu   procesných   alebo   faktických   prekážok   zákonného   postupu (I. ÚS 186/05 a iné).

Sťažovateľka   nevyužitím   prostriedku   v konaní,   kde   náprava   bola   ešte   možná, nesplnila podmienku podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde a požiadala ústavný súd o ochranu v čase, keď tento ešte nemal právomoc vo veci konať.

Pokiaľ   ide   o trestné   konanie proti   inej   osobe,   je sťažnosť   sťažovateľky   aj zjavne neoprávnená, pretože nežiada o ochranu vo svojej veci, a nie je tu príčinná súvislosť medzi namietaným   porušením   základného   práva   a konaním   iného   štátneho   orgánu   vo   veci trestného stíhania.

Ako   prvotný dôvod   odmietnutia sťažnosti ústavný súd zistil   nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

Ústavný   súd   je   podľa   §   20   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde   viazaný   návrhom. Petit požadovaný sťažovateľkou sa nezhoduje s dôvodmi sťažnosti. Sťažovateľka namieta zbytočné   prieťahy   vo   veci,   kde   ústava   ani   medzinárodný   dohovor   o ľudských   právach neposkytujú   ochranu,   a to   vo   veci   trestného   oznámenia.   Medzi   základnými   právami a slobodami nie je základné právo privodiť trestné stíhanie inej osobe.

Tieto   skutočnosti   boli   alebo   mali   byť   sťažovateľke   zrejmé,   keďže   je   zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch sťažovateľky v uvedenej veci stratilo význam.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. októbra 2008