znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 340/2013-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. júla 2013 predbežne   prerokoval   sťažnosť   S.,   s.   r.   o.,   B.,   zastúpenej   Advokátskou   kanceláriou Š. s. r. o., Ž., v mene ktorej koná konateľka a advokátka JUDr. B. Š., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. 28 Cb 18/2011 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť S., s. r. o., o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. mája 2013 doručená   sťažnosť   S., s.   r.   o.,   B. (ďalej   len „sťažovateľka“), ktorou   namieta   porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 28 Cb 18/2011   (ďalej len „napadnuté konanie“).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka je účastníčkou napadnutého konania o zaplatenie dlžnej sumy 15 957 eur a 90 centov s príslušenstvom vedeného pred okresným súdom, a to na strane navrhovateľa. Sťažovateľka   namieta, že v napadnutom konaní   dochádza   k zbytočným   prieťahom,   a   v   tejto   súvislosti   uvádza,   že   posledné pojednávanie v jej veci bolo vykonané 28. mája 2012 a bolo odročené pre účely ustanovenia znalca,   ktorý   však   ku   dňu   podania   sťažnosti   nebol   podľa   vyjadrenia   sťažovateľky ustanovený.

Sťažovateľka   k sťažnosti   pripojila   aj   kópiu   sťažnosti   na   prieťahy   v konaní z 8. februára 2013, ako aj kópiu odpovede podpredsedníčky okresného súdu z 25. februára 2013,   ktorá   sťažnosť   sťažovateľky   vo   svojej   odpovedi   vyhodnotila   ako   dôvodnú s ubezpečením   o prijatí   opatrenia   na   odstránenie   zbytočných   prieťahov,   a   síce   pohovor so zákonným sudcom a následné informovanie o stave konania v pravidelných intervaloch.

Sťažovateľka na základe uvedeného žiada, aby ústavný súd rozhodol o jej sťažnosti nálezom,   ktorým   vyslovil   porušenie   jej   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   postupom   okresného   súdu   v konaní vedenom pod sp. zn. 28 Cb 18/2011, prikázal okresnému súdu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov, priznal jej primerané finančné zadosťučinenie v sume 2 700 €, ako aj trovy právneho zastúpenia.

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľka   sa   svojou   sťažnosťou   domáhala   vyslovenia   porušenia   svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 28 Cb 18/2011.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...

Ústavný súd po preskúmaní sťažnosti sťažovateľky konštatuje, že ju bolo potrebné odmietnuť   z dôvodu   jej   zjavnej   neopodstatnenosti.   Z   judikatúry   ústavného   súdu   totiž vyplýva,   že nie každý   zistený   prieťah   v   súdnom   konaní   má   nevyhnutne   za   následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02, I. ÚS 61/03, III. ÚS 372/09). Ojedinelá nečinnosť súdu   hoci aj v trvaní niekoľkých   mesiacov sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I.   ÚS   35/01,   III. ÚS   103/05). V   prípade,   keď   ústavný   súd zistil,   že charakter   postupu všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevyslovil porušenie základného práva zaručeného v tomto článku (napr. II. ÚS 57/01, IV. ÚS 110/04), prípadne návrhu buď nevyhovel (napr. I. ÚS 11/00), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr. IV. ÚS 221/05, III. ÚS 126/2010, I. ÚS 96/2011).

Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že doterajšia dĺžka napadnutého konania (dva a pol roka) sama osebe nemá takú ústavne relevantnú intenzitu, aby bolo možné   po prijatí   sťažnosti   na   ďalšie   konanie   konštatovať   porušenie   označeného   práva sťažovateľky, preto jej sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú (podobne napr. I. ÚS 96/2011, III. ÚS 541/2011).

Pri   rozhodovaní   ústavný   súd   vychádzal   z obsahu   sťažnosti,   ako   aj   z   obsahu predloženého   spisového   materiálu   a z neho   vyplývajúcej   chronológie   úkonov posudzovaného konania, z ktorej zistil jedno súvislé obdobie nečinnosti okresného súdu, keď tento nekonal bez toho, aby mu v tom bránila zákonná prekážka (obdobie od 28. mája 2012, keď bolo vo veci sťažovateľky vykonané pojednávanie, do 21. júna 2013, keď bolo vo veci sťažovateľky prijaté uznesenie o ustanovení znalca). Ústavný súd na tomto mieste zohľadnil   aj   skutočnosť,   že   po   uplatnení   sťažnosti   na   prieťahy   v konaní   adresovanej podpredsedníčke okresného súdu došlo k požadovanej náprave a okresný súd o ustanovení znalca   napokon   rozhodol.   Zmienené obdobie   neodôvodnenej   nečinnosti   okresného   súdu preto ústavný súd posúdil ako jeho ojedinelú nečinnosť.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   tiež   prihliadal   na   rozhodovaciu   prax   a judikatúru Európskeho   súdu   pre   ľudské   práva   v obdobných   veciach,   podľa   ktorej   dĺžka   súdneho konania   na   jednom   stupni   v trvaní   dva   až   tri   roky   v závislosti   od   povahy   veci   nie   je v rozpore   s právom   na   prejednanie   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Z uvedených dôvodov ústavný súd o sťažnosti sťažovateľky rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Vzhľadom   na odmietnutie   sťažnosti   ako celku   stratilo   opodstatnenie   zaoberať sa ďalšími   návrhmi   sťažovateľky,   keďže   rozhodovanie   o   nich   je   viazané   na   vyslovenie porušenia práva alebo slobody (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy).

Pre úplnosť ústavný súd dodáva, že toto rozhodnutie nebráni sťažovateľke obrátiť sa opätovne   so   sťažnosťou   na   ústavný   súd,   ak   by   v   budúcnosti   v napadnutom   konaní na okresnom súde dochádzalo k zbytočným prieťahom.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. júla 2013