znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 340/2011-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. júla 2011 predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti S., s. r. o., Č., zastúpenej JUDr. J. V., vo veci namietaného porušenia jej základných práv zaručených čl. 12 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods.   3 Ústavy   Slovenskej republiky   rozhodnutím Obvodného úradu   pre cestnú   dopravu a pozemné komunikácie v Čadci č. s. 2011/00071-02 z 31. januára 2011 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť spoločnosti S., s. r. o.,   o d m i e t a   ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. júla 2011 doručená   sťažnosť   spoločnosti   S.,   s.   r.   o.,   Č.,   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   vo   veci namietaného porušenia jej základných práv zaručených čl. 12 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) rozhodnutím Obvodného úradu pre cestnú   dopravu   a pozemné   komunikácie   v Čadci   (ďalej   len   „obvodný   úrad“)   č.   s. 2011/00071-02 z 31. januára 2011.

Sťažovateľka   uviedla,   že „Navrhovateľ   v   roku   2010   podal   odporcovi   žiadosť o udelenie   povolenia   na   zriadenie   stanice   technickej   kontroly   v T..   Táto   žiadosť navrhovateľa bola zamietnutá z dôvodu, že nie je voľné miesto v sieti pracovísk staníc technickej kontroly v okrese Č., čím nebola splnená podmienka uvedená v § 38 odst. 2, písm. f/ Zák. č. 725/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Navrhovateľ   opakovane   dňa   07.   02.   2011   podal   žiadosť   odporcovi   o   udelenie povolenia na zriadenie stanice technickej kontroly v T. Odporca rozhodnutím zo dňa 21. 02. 2011 Č. s.: 2011/00266-02 zamietol žiadosť navrhovateľa z dôvodu, že v okrese Č. nie je voľné   miesto   v   sieti   pracovísk   staníc   technickej   kontroly.   Na   odvolanie   navrhovateľa Krajský úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Ž. rozhodnutím zo dňa 04. 04. 2011 Číslo: 2011/00722-002 napadnuté rozhodnutie odporcu zrušil a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie. Odporca rozhodnutím zo dňa 17. 06. 2011 Č. s.: 2011/00266-08 zamietol žiadosť navrhovateľa o zriadenie stanice technickej kontroly v T. z dôvodu, že v okrese Č. nie je voľné miesto v sieti pracovísk staníc technickej kontroly, čím nebola splnená podmienka uvedená v § 38 odst. 2, písm. f/ Zák. č. 725/2004 Z. z.. Voči tomuto rozhodnutiu   podal   dňa   04.   07.   2011   navrhovateľ   odvolanie.   Konanie   doposiaľ   nie   je právoplatne skončené. Za odporcu koná zamestnanec - riaditeľ úradu Ing. M. M... Ako je uvedené vyššie, navrhovateľ už v roku 2010 podával žiadosti o povolenie na zriadenie stanice technickej kontroly v T. a takúto žiadosť podal aj vo februári 2011. Jeho žiadosti boli zamietnuté z dôvodu, že nebola voľná kapacita siete. Pri tomto postupe nemal navrhovateľ rovnaké postavenie pred žalovaným správnym orgánom ako žiadateľ R. M.,   ktorému   žalovaný   správny   orgán   vydal   povolenie   na   zriadenie   stanice   technickej kontroly v T. len preto, že syn tohto žiadateľa Ing. M. M. s najväčšou pravdepodobnosťou poskytol informácie tomuto žiadateľovi, kedy bude voľná kapacita siete, na základe čoho bol   navrhovateľ   znevýhodnený   a   diskriminovaný   oproti   žiadateľovi   R.   M.   Takáto diskriminácia   navrhovateľa   je   zakázaná   Ústavou   SR,   pričom   základné   ľudské   práva   je povinný rešpektovať žalovaný správny orgán pri svojom konaní a rozhodovaní. Žalovaný správny orgán sa navyše dopustil aj protiprávneho konania tým, že za žalovaný správny orgán konal vylúčený zamestnanec - Ing. M. M., ktorý je synom žiadateľa R. M., pričom bolo   povinnosťou   zamestnanca   žalovaného   vo   veci   nekonať   a   oznámiť   to   svojmu nadriadenému. Zo strany žalovaného správneho orgánu tu bol zjavný úmysel jeho postupom poskytnúť   inému   žiadateľovi   –   R.   M.   výhodu   oproti   navrhovateľovi.   Takéto   konanie žalovaného správneho orgánu nemôže byť zákonné a jeho konanie trpí vadou, ktorá má za následok   nesprávne   rozhodnutie.   Žalovaný   správny   orgán   postupoval   rozdielne   voči navrhovateľovi a rozdielne voči žiadateľovi R. M.. Ak totiž v čase žiadosti R. M. nebola voľná kapacita siete, mal žalovaný správny orgán žiadosť R. M. neodkladne zamietnuť podobne ako to bolo v prípade navrhovateľa, u ktorého bola žiadosť opakovane zamietnutá z toho istého dôvodu...

Žalovaný správny orgán nepovažoval navrhovateľa za účastníka konania vo veci žiadosti   R.   M.   o   vydanie   povolenia   na   zriadenie   stanice   technickej   kontroly, s navrhovateľom   ako   s   účastníkom   konania   nekonal   a   rozhodnutie   mu   nedoručil. Rozhodnutie   bolo   vydané   dňa   31.   01.   2011   a   nadobudlo   právoplatnosť   v rovnaký   deň /žiadateľ R. M. sa v deň vyhotovenia rozhodnutia vzdal odvolania/. Navrhovateľ sa o tomto rozhodnutí dozvedel až dňa 17. 05. 2011 na základe jeho žiadosti o poskytnutie informácie a o   doručenie   rozhodnutia.   Napadnuté   rozhodnutie   žalovaného   správneho   orgánu   voči navrhovateľovi treba chápať ako iný zásah do základných práv navrhovateľa upravených Ústavou SR. Keďže navrhovateľ sa o rozhodnutí dozvedel až dňa 17. 05. 2011, podáva ústavnú sťažnosť v zmysle § 53 odst. 3 Zák. č. 38/1993 Z. z. v zákonnej dvojmesačnej lehote.“.

Sťažovateľka žiada, aby ústavný súd takto rozhodol:„1.   Rozhodnutím   Obvodného   úradu   pre   cestnú   dopravu   a   pozemné   komunikácie v Čadci zo dňa 31.   01.   2011 Č.   s.: 2011/00071-02 boli   porušené tieto základné práva S. s. r. o. Č.:

a/ ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach podľa čl. 12 odst. 1 Ústavy SR b/ základné práva a slobody sa zaručujú na území SR všetkým bez ohľadu na ich akékoľvek iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať podľa čl. 12 odst. 2 Ústavy SR.

c/   každý   sa   môže   domáhať   zákonom   ustanoveným   postupom   svojho   práva v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne SR podľa čl. 46 odst. 1 Ústavy SR d/ všetci účastníci sú si v konaní rovní podľa čl. 47 odst. 3 Ústavy SR

2.   Rozhodnutie   Obvodného   úradu   pre   cestnú   dopravu   a   pozemné   komunikácie v Čadci zo dňa 31. 01. 2011 Č. s.: 2011/00071-02 sa zrušuje a vec sa vracia Obvodnému úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Čadci na ďalšie konanie.

3. Obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Čadci je povinný nahradiť S. s. r. o. Č. trovy konania vo výške 154,58 €/2 úkony právnej služby -príprava a prevzatie zastúpenia, podanie ústavnej sťažnosti, t. j. 2 x 57,- € + 2 x 7,41 € režijný paušál + 20 % DPH, t. j. 25,76 €/ na účet JUDr. J. V., v lehote do troch dní po doručení nálezu.“

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu a spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene,   môže   ústavný   súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Vzhľadom   na   zložitejší   výklad   obsiahnutý   v sťažnosti   je   potrebné   objasniť   petit sťažnosti.

Sťažovateľka podala žiadosť o udelenie povolenia na zriadenie pracoviska – stanice technickej   kontroly   v T..   Obvodný   úrad   žiadosť   21.   februára   2011   rozhodnutím č. s. 2011/00266-02   zamietol.   Na   základe   podaného   odvolania   Krajský   úrad   pre   cestnú dopravu   a pozemné   komunikácie   v Ž.   rozhodnutím   zo   4.   apríla   2011   rozhodnutie obvodného úradu zrušil a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie. Konanie vo veci dosiaľ nie je skončené. Sťažovateľka uviedla, že sa jej podarilo získať rozhodnutie, ktorého ústavnosť   namieta,   a toto   žiada   ústavným   súdom   preskúmať a zrušiť.   Ide   o rozhodnutie obvodného   úradu,   ktorým   bolo   povolené   zriadenie   stanice   technickej   kontroly   typu   C z 31. januára 2011 č. s. 2011/00071-02, ktoré mal vydať pre žiadateľa obchodným menom R. M.– M. riaditeľ obvodného úradu Ing. M. M.

Podľa   čl.   127   ods.   1   ústavy   o sťažnostiach   fyzických   a právnických   osôb,   ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, je príslušný rozhodovať ústavný súd.

Stabilnou súčasťou rozhodovacej činnosti ústavného súdu je názor, že fyzická osoba alebo právnická osoba môže uplatňovať ochranu na ústavnom súde v zásade iba v prípade, ak ide o ochranu jej základných práv alebo slobôd (III. ÚS 301/04).

Čo   sa   týka   oprávnenej   osoby   na   podanie   sťažnosti,   ústavný   súd   už   pri   svojej rozhodovacej   činnosti   vyslovil,   že domáhať sa   ochrany   základných   práv   na súde   môže fyzická   osoba   alebo   právnická   osoba,   ak   ide   o ochranu   jej   základných   práv.   Namietať porušenie   práv   inej   osoby   môže   iba   zákonný   zástupca   takej   osoby.   Zákonný   zástupca v takom prípade môže namietať porušenie práv, dokiaľ zákonné zastúpenie trvá, ak to nie je v rozpore s účelom zastúpenia (II. ÚS 246/04).

Podstatou   sťažnosti sťažovateľky je námietka   predpojatosti   v rozhodovaní v inom správnom konaní, kde nebola účastníčkou, ale podľa jej názoru sa dotýka jej záujmov.

Z uvedeného   teda   vyplýva,   že   sťažnosť   podala   právnická   osoba,   ktorá   namieta porušenie   svojich   základných   práv   a slobôd   postupom   orgánu   verejnej   moci v administratívnom konaní, ktorého však nebola účastníčkou.

Vzhľadom   na   uvedené   sťažovateľka   nie   je   v okolnostiach   prípadu   aktívne   vecne legitimovaná na podanie tejto sťažnosti. Z konania orgánu verejnej moci pre ňu nevyplývajú žiadne povinnosti.

To má za následok, že ústavný súd nemá dostatok právomoci poskytnúť ochranu sťažovateľkou   označeným   právam   v rámci   preskúmania   rozhodnutia   obvodného   úradu v predmetnej veci, a z toho dôvodu musel ústavnú sťažnosť sťažovateľky odmietnuť podľa §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   z dôvodu   podania   sťažnosti   zjavne neoprávnenou osobou.

Keďže   ústavný   súd   sťažnosť   odmietol   z dôvodu   podania   zjavne   neoprávnenou osobou,   neskúmal   ani   včasnosť   podania   sťažnosti   ani   iné   nedostatky,   ktoré   sťažnosť obsahovala v rámci nesplnenia všetkých náležitostí požadovaných v § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde.

Vzhľadom na to, že ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez ďalšieho právneho významu zaoberať sa ďalšími návrhmi v sťažnosti obsiahnutými, ktoré sa viažu na úspech v merite veci.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. júla 2011