znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 340/08-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. októbra 2008 predbežne prerokoval sťažnosť M. Z., Ď., pre „hrubé porušenie základných ľudských práv vo veci dedičstva § 473 ods. 1 O. Z.“ rozhodnutiami Okresného súdu Vranov nad Topľou vyhlásenými vo veci sp. zn. 3 C 432/02 a sp. zn. 3 C 9/2006 a rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 12 Co 62/2006-80 z 1. marca 2007 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. Z.   o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. augusta 2008 doručená (po doplnení 5. augusta 2008 a 8. októbra 2008) sťažnosť M. Z., Ď. (ďalej len „sťažovateľka“), pre „hrubé porušenie základných ľudských práv vo veci dedičstva § 473 ods. 1 O. Z.“ rozhodnutiami Okresného súdu Vranov nad Topľou (ďalej len „okresný súd“) vyhlásenými vo veci sp. zn. 3 C 432/02 a sp. zn. 3 C 9/2006 a rozsudkom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) č. k. 12 Co 62/2006-80 z 1. marca 2007.

Z obsahu   sťažnosti   a jej   príloh   vyplýva,   že   sťažovateľka   prejavuje   nespokojnosť s výsledkami dedičského konania po zomrelej matke, ako aj s existujúcimi vlastníckymi vzťahmi k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom konaní na okresnom súde a krajskom (odvolacom)   súde.   V tejto   súvislosti   sťažovateľka   žiadala,   aby   ústavný   súd „všetky rozhodnutia I. a II. stupňa súdov vo veci zrušil, zastavil exekúciu na môj dôchodok a uložil odporcom, aby som bola primerane finančne odškodnená“.

Sťažnosť nespĺňala náležitosti kvalifikovaného návrhu podľa § 20 a § 50 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) predovšetkým z dôvodu, že petit sťažnosti nebol vymedzený   presne,   určito   a zrozumiteľne,   aby   mohol   byť   východiskom na rozhodnutie ústavného súdu v uvedenej veci. Z podania síce bolo zrejmé, že sťažnosť smeruje   proti   rozhodnutiam   okresného   súdu   a krajského   súdu,   z jeho   obsahu   však nevyplynulo, porušenie ktorých základných práv a slobôd sťažovateľka namietala. Zároveň k podaniu   nebolo   pripojené   splnomocnenie   pre   advokáta   na   zastupovanie   sťažovateľky v konaní pred ústavným súdom tak, ako to ustanovuje § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Namiesto   toho   sťažovateľka   k sťažnosti   pripojila   splnomocnenie,   ktorým   splnomocnila svojho syna A. Z. na špecifikované právne úkony.

Ústavný   súd   v liste   č.   k.   Rvp   14989/08-8   z   8.   septembra   2008   (doručenom 16. septembra 2008) sťažovateľku poučil, aké predpoklady musí spĺňať kvalifikovaný návrh na   začatie   konania   pred   ústavným   súdom,   pričom   ju   upozornil   na   skutočnosť, že jej sťažnosť tieto zákonom predpísané náležitosti nespĺňa. Vyzval ju, aby v lehote 21 dní od doručenia výzvy nedostatky svojej sťažnosti odstránila (s poučením, ako treba doplnenie náležitostí   urobiť),   pretože   v opačnom   prípade   môže   ústavný   súd   návrh   odmietnuť (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Na   výzvu   sťažovateľka   reagovala   listom   doručeným   ústavnému   súdu   8.   októbra 2008, ktorým však svoje skoršie   podania nedoplnila tak, aby ich bolo možné pokladať za kvalifikovaný návrh na začatie konania. K tomuto podaniu ani nepripojila splnomocnenie pre advokáta za účelom svojho zastupovania v konaní pred ústavným súdom.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich   základných   práv   alebo   slobôd,   alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa   § 25   ods.   2 zákona o ústavnom   súde   návrhy vo   veciach,   na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka bola upozornená na možnosť odmietnutia jej sťažnosti v prípade jej nedoplnenia v súlade s poučením ústavného súdu, ale aj napriek tomu tak v stanovenej lehote neučinila.

Ak   ústavný   súd   poučí   sťažovateľku   o jej   procesných   právach   a povinnostiach v konaní   o sťažnosti   podľa   čl.   127   ústavy   s cieľom   poskytnúť   jej   plnú   možnosť na uplatnenie ústavnej ochrany základných práv a slobôd a poučí ju o tom, ako treba opravu alebo doplnenie sťažnosti urobiť, je jej procesnou povinnosťou a tiež v jej záujme pokyny ústavného   súdu   na   opravu   alebo   doplnenie   sťažnosti   rešpektovať   (III.   ÚS   120/05, III. ÚS 265/05).

V prípade nerešpektovania uvedenej povinnosti sťažovateľkou ústavný súd sťažnosť pri   predbežnom   prerokovaní   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   odmietne pre nesplnenie   zákonom   predpísaných   náležitostí   (obdobne   napr.   III.   ÚS   199/03, III. ÚS 334/06, III. ÚS 268/08).

Keďže sťažovateľka aj napriek výzve na doplnenie podania nepodala kvalifikovaný návrh na začatie konania, ktorý by spĺňal náležitosti požadované príslušnými ustanoveniami zákona   o ústavnom   súde,   ústavný   súd   sťažnosť   odmietol   pre   nesplnenie   zákonom predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. októbra 2008