znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 340/07-8

Ústavný súd Slovenskej   republiky na neverejnom   zasadnutí   senátu 11.   decembra 2007 prerokoval sťažnosť V. K., V., zastúpeného advokátom JUDr. P. M., Advokátska kancelária, B., vo veci namietaného porušenia základných práv zaručených čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práv zaručených čl. 6 ods. 1, 2 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Martin sp. zn. Tp 50/2007 z 8. augusta 2007 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť V. K. o d m i e t a ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. októbra 2007   doručená   sťažnosť   V.   K.,   V. (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namieta   porušenie svojich   základných   práv   podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“)   a práv   podľa   čl.   6   ods.   1,   2   a   čl.   14   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)   uznesením Okresného súdu Martin (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. Tp 50/2007 z 8. augusta 2007.

Z   obsahu   podanej   sťažnosti   ústavný   súd   zistil,   že   podľa   sťažovateľa   došlo k porušeniu uvedených práv v trestnom konaní vedenom proti jeho osobe pre trestný čin marenia výkonu   úradného   rozhodnutia   podľa § 348 ods.1 písm. d) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, v ktorom okresný súd podľa § 82 ods. 3 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov zamietol návrh sťažovateľa „o zrušenie obmedzenia podľa § 82 ods. 1 Tr. por. spočívajúceho v zákaze viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu, ktoré mu bolo uložené uznesením sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu v Martine sp. zn. Tp/50/2007 zo dňa 18.7.2007“.

Sťažovateľ   v podanej   sťažnosti   argumentuje   nasledovne: „Rozsudkom   Okresného súdu v Ružomberku zo dňa 10.4.2004, č. k. 8T/10/2005, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 3.11.2006   mi   bol   popri   peňažnom   treste   uložený   podľa   §   49   ods.   1   TZ   účinného   do 31.12.2005 aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 1 roka.

Dňa 4.5.2007, po výkone polovice predmetného trestu zákazu činnosti som si podal na Okresný súd v Ružomberku žiadosť o podmienečné upustenie od zvyšku trestu zákazu činnosti viesť   mot.   vozidlá,   pričom na   verejnom   zasadnutí   konanom   dňa 30.7.2007,   mi Okresný súd v Ružomberku podľa § 415 ods. 1 TP s poukazom na ustanovenie § 69 ods. 1 TP podmienečne upustil od výkonu trestu zákazu činnosti. S tým, že v ústnom odôvodnení uznesenia konštatoval, že prijal aj záruku môjho budúceho zamestnávateľa A. K.

18.7.2007   mi   sudca   pre   prípravné   konanie   Okresného   súdu   v Martine   pri rozhodovaní   o návrhu   na   vzatie   do   väzby,   popri   prijatí   písomného   sľubu   uložil   aj obmedzenie podľa § 82 ods. 1 TP spočívajúce v zákaze viesť motorové vozidlo akéhokoľvek druhu. Nakoľko   som   toho   názoru,   že   vyššie   spomenuté   obmedzenie,   zjavne   stratilo predmetným rozhodnutím Okresného súdu v Ružomberku svoj podklad, navyše vodičské oprávnenie potrebujem pre výkon svojho zamestnania a celkové zaobstarávanie si príjmov pre svoju rodinu, požiadal som Okresný súd v Martine dokonca 2x aby mi Okresný súd v Martine   podľa   §   82   ods.   3   TP   mne   uložené   obmedzenie   viesť   motorové   vozidlá akéhokoľvek druhu.

Dávam   do   pozornosti   a uviedol   som   to   vo   svojich   podaniach   zo   dňa   7.8.2007 a 20.8.2007 na Okresný súd Martin že zákaz činnosti, ktorý som mal údajne mariť, mi bol v relevantnom čase uložený uvedeným rozsudkom Okresného súdu v Ružomberku   zo dňa 10.4.2004,   č.   k.   8T/10/2005   mi   je   zakázané   viesť   motorové   vozidla   len   spomenutým obmedzením nahradzujúcim väzbu vydaným Okresným súdom v Martine dňa 18.7.2007. Podľa môjho názoru, súd by pri rešpektovaní zásady prezumpcie neviny s istou analógiou podľa § 7 TP, mal rešpektovať vôľu Okresného súdu v Ružomberku, ktorý po vykonaní príslušného dokazovania, vrátane dvoch ústnych pojednávaní došiel k záveru, že u mojej osoby sú dôvody na podmienečné upustenie od zvyšku trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá.   Ešte   raz   uvádzam   že   som   podľa   predmetných   obvinení   mal   mariť   rozhodnutie Okresného súdu v Ružomberku. Aj na základe týchto skutočnosti, dovolím si vysloviť názor, že nezrušením daného obmedzenia dochádza fakticky k mareniu rozhodnutia Okresného súdu v Ružomberku, ktorý ma okrem iného aj takto chcel motivovať viesť riadny život a dať mi možnosť živiť svoju rodinu.“

V závere podanej sťažnosti sťažovateľ uvádza: „Žiadam aby Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil, že Okresný súd v Martine svojim rozhodnutím, zo dňa 8.8.2007 porušil moje základné právo podľa čl 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky tým, že nebral náležitý ohľad   a podľa   §   7   Trestného   poriadku   ani   nerešpektoval   uznesenie   Okresného   súdu v Ružomberku zo dňa 30.7.2007 spis. zn. 8T/10/2005 a riadne nezvážil moju žiadosť podanú dňa   7.8.2007   na   Okresný   súd   v Martine   o zrušenie   obmedzenia   nahradzujúceho   väzbu v konaní spis. zn. TP/50/2007 a zároveň porušil čl. 6 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv   a základných   slobôd   v znení   protokol   nakoľko   z kontextu   vyplýva,   že   Okresný   súd v Martine prezumuje moju vinu a odôvodňuje trvanie predmetného obmedzenia na možné budúce potencionálne uloženie trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidla.a zároveň tým porušil moje právo podľa čl. 14 dohovoru, tým že u mňa dôvodí trvanie obmedzenia aj možným budúcim trestom, čím ma diskriminuje z dôvodu iného postavenia a to postavenie obvineného, neberúc a nerešpektujúc rozhodnutie iného súdu rovnakého stupňa, ktorého rozhodnutie som mal mariť.

Žiadam aby ústavný súd zároveň zrušil uznesenie Okresného súdu v Martine zo dňa 8.8.2007   vydanom   v konaní   spis.   zn.   TP/50/2007   a prikázal   Okresnému   súdu   v Martine zrušiť bez zbytočných prieťahov v mojom prípade obmedzenie podľa vydané v Okresným súdom v Martine konaní TP/50/2007 spočívajúce v zákaze vedenia motorových vozidiel. Žiadam priznanie primeraného zadosťučinenia v sume Sk 20 000 z dôvodu, že mi postupom Okresného súdu v Martine, ktorý prezumoval moju vinu vznikla strata na zárobku a moja rodina aj ja tým dosť trpíme.

Žiadam tiež priznať náhradu trov právnej pomoci.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo   právnických   osôb,   ak   namietajú   porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každú   sťažnosť   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti sťažovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti predpísané   zákonom,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde jednou z podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie pred ústavným súdom podľa čl. 127 ústavy je podanie sťažnosti v lehote   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutia,   oznámenia   opatrenia   alebo upovedomenia o inom zásahu, ktorým malo byť spôsobené namietané porušenie základného práva.   Nedodržanie   tejto   lehoty   je   zákonom   ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie sťažnosti   (§   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde),   pričom   zákon   o ústavnom   súde neumožňuje zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr. IV. ÚS 14/03, III. ÚS 124/04).

V zmysle   judikatúry   ústavného   súdu   pri   právoplatnom   rozhodnutí   vydanom v trestnom   konaní   je   pre   začiatok   plynutia   lehoty   dvoch   mesiacov   podľa   citovaného ustanovenia   zákona   o ústavnom   súde   rozhodujúci   moment   náležitého   oznámenia rozhodnutia sťažovateľovi, ktorým je buď vyhlásenie rozhodnutia v prítomnosti sťažovateľa alebo doručenie rovnopisu rozhodnutia (napr. III. ÚS 186/02, III. ÚS 90/03).

Ústavný   súd   zistil,   že   odpis   uznesenia   okresného   súdu   sp.   zn. Tp   50/2007 z 8. augusta 2007 (právoplatné 8. augusta 2007) bol sťažovateľovi doručený 15. augusta 2007. Sťažnosť sťažovateľa bola ústavnému súdu doručená 31. októbra   2007, pričom na poštovú prepravu bola podaná 29. októbra 2007. Z uvedeného vyplýva, že dvojmesačná lehota na podanie sťažnosti uplynula najneskôr 15. októbra 2007, a teda sťažnosť bola ústavnému súdu doručená zjavne po uplynutí stanovenej lehoty.

Na   základe   toho   ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosť   sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu, že bola podaná oneskorene.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. decembra 2007