znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  III. ÚS 340/05-14Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. novembra 2005   predbežne   prerokoval   sťažnosť   J.   B.,   bytom   D.,   toho   času   vo   väzbe   (ďalej   len „sťažovateľ“),   zastúpeného   advokátkou   JUDr.   M.   B.,   D.,   pre   namietané porušenie   jeho základného práva podľa čl. 17 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Žiline vo veci vedenej pod sp. zn. 4 T 1/05 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.   zn.   2 To   44/2005   z 24.   mája   2005   v súvislosti   s neexistenciou   rozhodnutia o oprávnenosti ďalšieho trvania jeho väzby po 24. januári 2005 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. B.   o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. júna 2005 doručená (doplnená na základe výzvy ústavného súdu 18. augusta 2005) sťažnosť J. B., bytom   D.,   toho   času   vo   väzbe   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   zastúpeného   advokátkou JUDr. M. B., D., pre namietané porušenie jeho základného práva podľa čl. 17 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Krajského   súdu v Žiline   (ďalej   len   „krajský   súd“)   vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn.   4   T   1/05   a   uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 2 To 44/2005 z 24. mája 2005 v súvislosti   s neexistenciou   rozhodnutia o oprávnenosti   ďalšieho trvania jeho väzby po 24. januári 2005.

Sťažovateľ uviedol, že 21. januára 2005 podal naňho prokurátor Krajskej prokuratúry v Žiline (ďalej len „krajská prokuratúra“) obžalobu za prípravu k trestnému činu lúpeže podľa § 7 ods. 1 k § 234 ods. 1 a 2 písm. a) Trestného zákona. V čase podania obžaloby sa sťažovateľ nachádzal vo väzbe. Jeho väzba bola na základe skoršieho rozhodnutia súdu predĺžená do 24. januára 2005. Vzhľadom na to, že po tomto termíne nebola sťažovateľovi na   základe   rozhodnutia   súdu   predĺžená   lehota   ďalšieho   trvania   väzby,   sťažovateľ sa domnieva, že daným okamihom sa stala jeho väzba nezákonnou. Po tom, ako prokurátor krajskej   prokuratúry   podal   obžalobu,   vec   bola   pridelená   senátu   krajského   súdu,   ktorý rozhodoval   o opravných   prostriedkoch   podaných   v danej   veci,   a preto   predseda   senátu 25. januára 2005 vypracoval návrh na vylúčenie členov tohto senátu. Vec bola predložená na   rozhodnutie   najvyššiemu   súdu   27.   januára   2005.   Na   základe   toho   najvyšší   súd 16. februára   2005   rozhodol   o vylúčení   namietaných   sudcov   z prejednávania   danej   veci. Uznesenie najvyššieho súdu bolo spolu so spisom vrátené krajskému súdu 4. apríla 2005. Keďže došlo k vylúčeniu sudcov z prejednávania veci, vec bola pridelená inému senátu krajského súdu, ktorý o sťažovateľovej žiadosti o prepustenie z väzby rozhodol 20. apríla 2005. Sťažovateľ   uviedol,   že   na   základe   uznesenia   krajského   súdu   sp.   zn.   4   T   1/05 z 20. apríla 2005 bol podľa ustanovenia § 72 ods. 1 Trestného poriadku prepustený z väzby. Dôvodom   tohto   rozhodnutia   bola   absencia   súdneho   rozhodnutia   o ďalšom   trvaní sťažovateľovej väzby. Proti tomuto uzneseniu podal prokurátor sťažnosť, o ktorej rozhodol najvyšší súd uznesením sp. zn. 2 To 44/2005 z 24. mája 2005 tak, že uznesenie krajského súdu   z 20.   apríla   2005   zrušil   a žiadosť   sťažovateľa   a ďalších   obvinených   o prepustenie z väzby zamietol.

Sťažovateľ   je   toho   názoru,   že   absenciu   rozhodnutia   súdu   o ďalšom   trvaní   väzby nemôže nahradiť ani uznesenie Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 29 Tp   25/04   zo   14.   januára   2005,   ktorým   bola   jeho   žiadosť   o prepustenie   z väzby na slobodu zamietnutá. Podľa sťažovateľa rozhodnutie súdu o ďalšom trvaní väzby nemohlo nahradiť ani uznesenie krajského súdu sp. zn. 2 Tpo 39/05 z 23. februára 2005, ktorým bola sťažnosť sťažovateľa proti rozhodnutiu okresného súdu zo 14. januára 2005 zamietnutá. Sťažovateľ sa domnieva, že „oneskoreným, aj keď vecne správnym postupom Krajského súdu   v Žiline   vo   veci   sp.   zn.   4   T   1/05   a rozhodnutím   Najvyššieho   súdu   SR   sp.   zn. 2 To 44/2005 zo dňa 24. 05. 2005 došlo k porušeniu môjho základného práva na osobnú slobodu   garantovaného   čl.   17   Ústavy   SR   a čl.   5   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd“. V závere sťažnosti sťažovateľ uviedol, že je nepochybné, že súd mal rozhodnúť   o ďalšom   trvaní   väzby   v dobe   od   21.   januára   2005   do   24.   januára   2005 a že podľa jeho názoru je trvanie jeho väzby v čase od 25. januára 2005 nezákonné. Sťažovateľ   na   základe   toho   navrhol,   aby   ústavný   súd   rozhodol,   že   krajský   súd vo veci   vedenej   pod   sp.   zn.   4   T   1/05   a   najvyšší   súd   uznesením   sp.   zn.   2   To   44/2005 z 24. mája 2005 porušili jeho základné právo podľa čl. 17 ods. 5 ústavy a podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru,   a tým   rozhodol   o jeho   prepustení   z väzby   na   slobodu.   Sťažovateľ   navrhol, aby ústavný súd prikázal krajskému súdu uhradiť trovy právneho zastúpenia.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) sťažnosť sťažovateľa prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal ju zo všetkých hľadísk uvedených v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z obsahu sťažnosti je ústavnému súdu zrejmé, že sťažovateľ namietal jednak postup krajského súdu vo veci vedenej pod sp. zn. 4 T 1/05, ako aj rozhodnutie najvyššieho súdu sp.   zn.   2   To   44/2005   z 24.   mája   2005.   Namietaným   rozhodnutím   najvyšší   súd   zrušil rozhodnutie krajského súdu sp. zn. 4 T 1/05 z 20. apríla 2005, ktorým krajský súd prepustil sťažovateľa   z väzby   na   slobodu.   Porušenie   označených   základných   práv   sťažovateľ namietal   z dôvodu,   že   od   25.   januára   2005   nebolo   rozhodnutia   súdu,   ktoré   by opodstatňovalo ďalšie trvanie jeho väzby. Sťažovateľ síce vyjadril názor, že krajský súd tým, že 20. apríla 2005 rozhodol o jeho prepustení na slobodu, rozhodol správne, avšak oneskorene.   Teda   aj   v tejto   súvislosti   namietal   absenciu   zákonného   rozhodnutia o oprávnenosti trvania jeho väzby.

Podľa ustanovenia § 24 písm. b) zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak ústavný súd v tej istej veci koná.

Ústavný   súd   zistil,   že   27.   júla   2005   sťažovateľ   doručil   ústavnému   súdu   ďalšiu sťažnosť v zastúpení advokátom JUDr. Ing. K. K., Š., ktorú ústavný súd uznesením sp. zn. I. ÚS   204/05   z 28. septembra   2005   v časti   prijal   na   ďalšie   konanie   a vo   zvyšnej   časti odmietol ako zjavne neopodstatnenú. Na ďalšie konanie prijal ústavný súd sťažnosť v časti, ktorou sťažovateľ namietal neexistenciu rozhodnutia súdu o oprávnenosti trvania jeho väzby po   24.   januári   2005,   a to   postupom   najvyššieho   súdu   vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn. 2 To 44/2005 a uznesením súdu vydaným v danej veci 24. mája 2005.

Z uvedeného   vyplýva,   že   ústavný   súd   bude   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. I. ÚS 204/05 posudzovať vo veci samej, či najvyšší súd postupom vo veci vedenej pod sp. zn.   2   To   44/2005   a uznesením   vydaným   v namietanej   veci   24.   mája   2005   porušil základné   právo   sťažovateľa   podľa   čl.   17   ods.   5   ústavy.   Jeho   sťažnosť   v časti,   ktorou namietal porušenie základného práva podľa čl. 5 ods. 1 dohovoru postupom a rozhodnutím najvyššieho   súdu   sp.   zn.   2   To   44/2005   z 24.   mája   2005,   odmietol   ako   zjavne neopodstatnenú.

Ústavný   súd   je   toho   názoru,   že   aj   napriek   tomu,   že   sťažovateľ   v inom   konaní vedenom na ústavnom súde pod sp. zn. I. ÚS 204/05 namietal porušenie základného práva podľa čl. 17 ods. 5 ústavy a práva podľa čl. 5 ods. 1 dohovoru postupom a rozhodnutím najvyššieho súdu sp. zn. 2 To 44/2005 z 24. mája 2005, a v tomto konaní namietal porušenie základného práva podľa čl. 17 ods. 5 ústavy a práva podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru postupom krajského súdu vo veci vedenej pod sp. zn. 4 T 1/05, ako aj uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 2 To 44/2005 z 24. mája 2005, ide o totožný predmet sťažnosti, teda o tú istú vec. Je nepochybné, že sťažovateľ dvoma sťažnosťami podanými ústavnému súdu v rozdielnom čase namietal protiústavnosť jeho ponechania vo väzbe uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 2 To 44/2005 z 24. mája 2005 a držaním vo väzbe po tomto termíne.

Ústavný   súd   listom   zo   17.   októbra   2005   vyzval   právnu   zástupkyňu   sťažovateľa na vyjadrenie, či aj napriek tomu, že sťažovateľ podal ústavnému súdu totožné sťažnosti, trvá na prejednaní danej veci. Právna zástupkyňa sťažovateľa listom z 25. októbra 2005 oznámila,   že   sťažovateľ   trvá   aj   na   prejednaní   tejto   veci.   Z dôvodu   procesnej   prekážky začatej veci (litispendencia) ústavný súd sťažnosť odmietol ako neprípustnú.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.V Košiciach 30. novembra 2005