znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 340/04-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. januára 2005 v senáte zloženom z predsedu Eduarda Báránya a zo sudcov Juraja Babjaka a Ľubomíra Dobríka prerokoval sťažnosť Ing. Ľuboša Vachulíka, B., zastúpeného advokátkou JUDr. Z. C., B., ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Bratislava IV v konaní sp. zn. 6 C 168/98, a takto

r o z h o d o l :

1.   Základné   právo   Ing.   Ľuboša   Vachulíka   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 6 C 168/98 p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Bratislava IV p r i k a z u j e   v konaní sp. zn. 6 C 168/98 konať bez zbytočných prieťahov.

3.   Ing.   Ľubošovi   Vachulíkovi p r i z n á v a   primerané   finančné   zadosťučinenie v sume   50   000   Sk   (slovom   päťdesiattisíc   slovenských   korún),   ktoré   je   Okresný   súd Bratislava   IV p o v i n n ý   zaplatiť   mu   do   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Bratislava IV j e   p o v i n n ý   nahradiť Ing. Ľubošovi Vachulíkovi trovy právneho zastúpenia v sume 9 340 Sk (slovom deväťtisíctristoštyridsať slovenských korún) na bankový účet právnej zástupkyne JUDr. Z. C. do pätnástich dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5. Sťažnosti Ing. Ľuboša Vachulíka vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. októbra 2004 doručená   a   podaním   doručeným   ústavnému   súdu   29.   októbra   2004   doplnená   sťažnosť Ing. Ľuboša Vachulíka, B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. Z. C., B.,   ktorou   namietal   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Okresným súdom Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) v konaní sp. zn. 6 C 168/98.

Ústavný súd uznesením č. k. III. ÚS 340/04-15 z 10. novembra 2004 prijal sťažnosť sťažovateľa na ďalšie konanie.

Predsedníčka okresného súdu sa na základe výzvy ústavného súdu, ktorá jej bola doručená 6. decembra 2004, vyjadrila, že okresný súd netrvá na verejnom pojednávaní pred ústavným súdom. Právna zástupkyňa sťažovateľa vo vyjadrení doručenom ústavnému súdu 10. decembra 2004 oznámila, že netrvá na verejnom pojednávaní pred ústavným súdom. Z uvedeného dôvodu ústavný súd využil možnosť postupu podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a upustil od ústneho pojednávania, pretože vzhľadom na charakter posudzovanej veci, v ktorej je rozhodujúci prehľad spisu, nemožno od ústneho pojednávania očakávať ďalšie objasnenie veci.

Sťažovateľ vo   svojej   sťažnosti   uviedol,   že okresnému   súdu   podal   30.   júna 1998 návrh   na   začatie   konania   voči   odporcovi   FIDUS,   spol.   s   r.   o.,   Bratislava   (ďalej   len „odporca“)   o zaplatenie   zmluvnej   pokuty   v sume   267   756   Sk „z dôvodu   nedodržania zmluvných podmienok vyplývajúcich zo zmluvy č. 9/95 o zhotovení bytu v znení Dodatku č. 1 k zmluve č. 9/95 o zhotovení bytu zo dňa 3. 8. 1995“. V uvedenej zmluve sa odporca zaviazal zhotoviť byt za podmienok uvedených v predmetnej zmluve.

Okresný súd rozsudkom č. k. 6 C 168/98-79 z 23. januára 2001 rozhodol, že odporca je   povinný   v stanovenej   lehote   uhradiť   sťažovateľovi   príslušnú   sumu   a nahradiť   trovy konania. Odporca podal proti rozsudku odvolanie v zákonnej lehote. Odvolací súd vrátil spis na doplnenie okresnému súdu v októbri 2001. Okresný súd podľa tvrdenia sťažovateľa odvtedy vo veci nekonal.

Sťažovateľ podal 14. septembra 2004 okresnému súdu sťažnosť na prieťahy v konaní podľa ustanovenia § 17 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch   súdov   Slovenskej   republiky,   štátnej   správe   súdov,   vybavovaní   sťažností a voľbách   prísediacich   (zákon   o   štátnej   správe   súdov)   v znení   neskorších   predpisov. Predsedníčka   okresného   súdu   v odpovedi   z   29.   septembra   2004   uviedla,   že   sťažnosť považuje za dôvodnú a vzhľadom na to, že spor trvá od roku 1998, bude vec sledovať do právoplatného skončenia.

S prihliadnutím   na   vzniknuté   prieťahy   v   konaní   spôsobené   okresným   súdom sťažovateľ vo svojom návrhu výroku rozhodnutia (petite) žiada, aby ústavný súd vyslovil porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v konaní sp. zn. 6 C 168/98 a prikázal okresnému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov. Zároveň sťažovateľ požaduje primerané finančné zadosťučinenie v sume 450 000 Sk a náhradu trov právneho zastúpenia.

Ústavný súd výzvou z 2. decembra 2004 požiadal predsedníčku okresného súdu, aby sa   v zmysle   ustanovenia   §   29   ods.   6   zákona   o ústavnom   súde   vyjadrila   k   sťažnosti sťažovateľa. Predsedníčka okresného súdu vo svojej odpovedi z 20. decembra 2004 uviedla prehľad   úkonov   vykonaných   v predmetnej   veci   a vyjadrila   sa,   že „spôsobené   prieťahy v konaní súdu sú i subjektívneho charakteru, ale najmä objektívne zapríčinené dlhodobým vysokým nápadom vecí na súd, pretrvávajúcim nedostatkom sudcov, fluktuáciou sudcov, čo spôsobuje prerozdelenie oddelení medzi sudcami, čo má za následok zvýšený počet vecí v jednotlivých   oddeleniach.   Je   nesporné,   že   tieto   skutočnosti   negatívne   ovplyvňujú zabezpečenie   riadneho   a bezprieťahového   konania,   preto   vzniklé   prieťahy   nemožno kvalifikovať ako zbytočný prieťah“.

Predsedníčka okresného súdu s poukázaním na uvedené okolnosti preto vo svojom stanovisku navrhuje sťažnosť sťažovateľa ako nedôvodnú zamietnuť.

II.

Ústavný súd na základe sťažnosti sťažovateľa, stanoviska predsedníčky okresného súdu a najmä podrobného preštudovania spisu okresného súdu sp. zn. 6 C 168/98 zistil nasledovný priebeh a stav konania:

Sťažovateľ   doručil   okresnému   súdu   2.   júla   1998   návrh   na   začatie   konania   proti odporcovi o zaplatenie finančnej sumy 267 756 Sk s príslušenstvom s prílohami. Okresný súd vydal 29. decembra 1999 pokyn na doručenie výzvy sťažovateľovi, aby uhradil v lehote 5 dní súdny poplatok. Podľa výpisu z depozitného účtu okresného súdu zo 17. januára 2000 sťažovateľ uhradil požadovaný súdny poplatok.

Právna zástupkyňa sťažovateľa doručila okresnému súdu 3. februára 2000 žiadosť o nariadenie   termínu   pojednávania.   Okresný   súd   stanovil   10.   apríla   2000   termín pojednávania na 11. máj 2000. Odporca doručil okresnému súdu 4. mája 2000 žiadosť o odročenie   pojednávania z   dôvodu   služobnej   cesty   povereného   konateľa.   Pojednávanie 11. mája 2000 bolo odročené z dôvodu práceneschopnosti zákonného sudcu a neprítomnosti odporcu na 8. jún 2000.

Odporca   doručil   okresnému   súdu   7.   júna 2000   žiadosť   o odročenie   pojednávania z dôvodu   práceneschopnosti   povereného   konateľa.   Pojednávanie   8.   júna   2000   bolo z dôvodu práceneschopnosti povereného konateľa odporcu odročené na 12. september 2000. Odporca doručil okresnému súdu 9. júna 2000 „vzájomný návrh o zaplatenie 205 004 Sk“ voči sťažovateľovi s prílohami.

Právna zástupkyňa sťažovateľa doručila okresnému súdu 12. septembra 2000 návrh na úpravu petitu v predmetnej veci. Na pojednávaní 12. septembra 2000 okresný súd doručil krátkou cestou právnej zástupkyni sťažovateľa odpis vzájomného návrhu odporcu z 8. júna 2000   a pojednávanie   bolo   uznesením   odročené   na   17.   október   2000.   Odporca   doručil okresnému súdu 13. októbra 2000 žiadosť o odročenie pojednávania z dôvodu zahraničnej služobnej cesty povereného konateľa. V posudzovanom spise je na č. l. 61 - 62 vložené vyjadrenie sťažovateľa k vzájomnému návrhu odporcu.

Pojednávanie   17.   októbra   2000   bolo   odročené   na   14.   november   2000   z dôvodu neprítomnosti   odporcu   a okresný   súd   vydal   pokyn   na   doručenie   výzvy   odporcovi,   aby v lehote 15 dní predložil dokumenty preukazujúce zahraničnú služobnú cestu povereného konateľa   v čase   pojednávania   stanoveného   na   17.   október   2000.   Odporca   predložil okresnému súdu požadované písomnosti 6. novembra 2000 a zároveň požiadal, aby okresný súd   vylúčil   návrhy   sťažovateľa   a odporcu   na   samostatné   konania, „vyslovil   miestnu nepríslušnosť a postúpil obe podania miestne príslušnému súdu“.

Na pojednávaní 14. novembra 2000 sťažovateľ požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu   práceneschopnosti   jeho   právnej   zástupkyne   a pojednávanie   bolo   uznesením odročené   na   18.   január   2001.   Na   pojednávaní   18.   januára   2001   vypovedali   účastníci konania,   bolo   vykonané   dokazovanie   a pojednávanie   bolo   uznesením   odročené   na   23. január 2001 za účelom vyhlásenia rozsudku. Na pojednávaní 23. januára 2001 okresný súd rozsudkom č. k. 6 C 168/98-79 zaviazal odporcu uhradiť sťažovateľovi určenú finančnú sumu a trovy konania a vo zvyšnej časti návrh sťažovateľa zamietol.

Odporca   doručil   okresnému súdu   19. apríla 2001 žiadosť   o doplnenie uvedeného rozsudku   vo   veci   vzájomných   návrhov a 20.   apríla 2001 odvolanie proti   predmetnému rozsudku s prílohami. Okresný súd vydal 25. apríla 2001 pokyn na doručenie uznesenia č. k. 6   C   168/98-96   o uložení   povinnosti   uhradiť   súdny   poplatok   za   podané   odvolanie odporcovi   a zároveň   doručenie   prípisu   právnej   zástupkyni sťažovateľa, aby sa   vyjadrila k odvolaniu podanému odporcom. Právna zástupkyňa doručila okresnému súdu vyjadrenie k odvolaniu odporcu 5. júna 2001.

Okresný   súd   vydal   24.   júla   2001   pokyn   na   predloženie   posudzovaného   spisu Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“), aby rozhodol o odvolaní odporcu. Spis bol krajskému súdu doručený 14. augusta 2001. Okresnému súdu bol predmetný spis krajským   súdom   vrátený   2.   októbra   2001   z dôvodu   jeho „predčasného   predloženia“, pričom krajský súd uložil okresnému súdu vydať doplňujúci rozsudok v predmetnej veci s prihliadnutím na vzájomný návrh odporcu, o ktorom nebolo rozhodnuté.

Odporca   doručil   okresnému   súdu   4.   februára   2002   oznámenie   o zmene   sídla a štatutárnych   zástupcov   spoločnosti.   Okresný   súd   nariadil   26.   septembra   2004   termín pojednávania   na   21.   október   2004.   Na   pojednávaní   21.   októbra   2004   okresný   súd rozsudkom č. k. 6 C 168/98-110 vzájomný návrh odporcu zamietol. Okresný súd vydal 15. decembra 2004 pokyn na predloženie predmetného spisu krajskému súdu. Uvedeným záznamom (č. l. 111) posudzovaný spis končí.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Len prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby neodstráni a nemôže odstrániť. Až právoplatným rozhodnutím, bez ohľadu na to, či vyznie v prospech alebo neprospech účastníka, sa vytvára právna istota. Preto na naplnenie ústavného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby všeobecný súd iba o veci konal a nerozhodol ju s účinkami právoplatnosti a prípadne vykonateľnosti svojho meritórneho rozhodnutia.

Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa naplní, ako to konštantne ústavný súd vo svojich rozhodnutiach uvádza, až právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu, na ktorom sa osoba domáha odstránenia právnej neistoty ohľadom svojich práv (napr. rozhodnutia sp. zn. II. ÚS 26/95, I. ÚS 10/98, I. ÚS 89/99 a ďalšie).

Sťažovateľ využil právny prostriedok, ktorého uplatnenie sa vyžaduje pred podaním návrhu na začatie konania pred ústavným súdom, a podal sťažnosť na prieťahy doručenú okresnému   súdu   14.   septembra   2004. Predsedníčka   okresného   súdu   vo   svojej odpovedi z 29. septembra 2004 uviedla, že „... šetrením som zistila prieťahy v konaní...“, sťažnosť sťažovateľa považuje za dôvodnú a bude stav veci sledovať až do právoplatného skončenia.Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou   doterajšou   judikatúrou   (napr.   rozhodnutia   sp.   zn.   II.   ÚS   74/97,   I.   ÚS   70/98, II. ÚS 813/00) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníkov súdneho konania a postup samotného súdu.

Pokiaľ ide o kritérium „právna a faktická zložitosť veci“, ústavný súd konštatuje, že hoci predmetom sporu sú finančné nároky vyplývajúce zo zmluvy o zhotovení bytu v znení ďalších   dodatkov,   ide   o vec,   ktorá   patrí   po   skutkovej   a právnej   stránke   do   štandardnej rozhodovacej   agendy   všeobecného   súdnictva   s   rozsiahlou   judikatúrou   v   tejto   oblasti. Predsedníčka okresného súdu navyše vo svojom stanovisku neuviedla ako dôvod, prečo okresný súd dosiaľ vo veci nerozhodol, ani právnu, ani faktickú zložitosť prejednávanej veci.

Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred   súdom   došlo   k   zbytočným   prieťahom,   a tým   aj   k   porušeniu   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Sťažovateľ svojím správaním neprispel k prieťahom v konaní, pretože na výzvy okresného súdu odpovedal prostredníctvom   právnej   zástupkyne   v požadovanej   lehote,   zúčastňoval   sa   nariadených pojednávaní.

V prípade   pojednávania   stanoveného   na   14.   november   2000   sťažovateľ   požiadal o jeho   odročenie   z dôvodu   práceneschopnosti   jeho   právnej   zástupkyne,   pričom   trval   na prejednávaní posudzovanej veci v jej prítomnosti. Uvedené predĺženie konania ústavný súd nepripisuje na ťarchu okresného súdu. Svoju nespokojnosť s rýchlosťou priebehu konania dal   sťažovateľ   najavo   aj   žiadosťou   o nariadenie   termínu   pojednávania   prostredníctvom právnej zástupkyne doručenou okresnému súdu 3. februára 2000 a sťažnosťou na prieťahy v konaní doručenou okresnému súdu 14. septembra 2004.

Ústavný súd preštudovaním predmetného spisu zistil, že pojednávania nariadené na 11.   máj   2000,   8.   jún   2000   a 17.   október   2000   boli   odročené   z dôvodu   ospravedlnenej neúčasti odporcu (pričom pojednávanie nariadené na 8. jún 2000 bolo odročené aj z dôvodu práceneschopnosti zákonného sudcu), čo nepochybne spôsobilo predĺženie tohto konania. Ústavný   súd   však   predmetné   predĺženie   posudzovaného   konania   vzniknuté   následkom pôsobenia objektívnych okolností nepripisuje na ťarchu okresného súdu.

Tretím hodnotiacim kritériom, ktorým ústavný súd zisťoval, či došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, bol postup samotného okresného súdu. Pri skúmaní skutočnosti, či v dôsledku postupu okresného súdu došlo k porušeniu vyššie uvedeného práva, ústavný súd zistil, že tomu tak je, a to bez existencie zákonnej prekážky (napr. rozhodnutie II. ÚS 3/00).

Ústavný súd z prehľadu úkonov vykonaných okresným súdom v tejto veci zistil, že okresný   súd   bol   nečinný   od   2.   júla 1998   do   29.   decembra   1999   (17,5   mesiacov)   a od 2. októbra 2001 do 26. septembra 2004 (35,5 mesiacov).

Predsedníčka okresného súdu v stanovisku z 20. decembra 2004 uviedla prehľad úkonov   vykonaných   v predmetnej   veci   a vyjadrila   sa,   že   prieťahy   v konaní   súdu   boli spôsobené   aj   subjektívnymi   okolnosťami,   ale   najmä   objektívnymi   skutočnosťami   - dlhodobo   vysokým   nápadom   vecí   na   okresný   súd,   pretrvávajúcim   nedostatkom a fluktuáciou   sudcov,   pričom   uvedené   faktory   spôsobujú   prerozdelenie   oddelení   medzi sudcami a zvýšený počet vecí v jednotlivých oddeleniach.

Predsedníčka okresného súdu vo svojom stanovisku ďalej uviedla, že je nesporné, že tieto skutočnosti negatívne ovplyvňujú zabezpečenie riadneho a bezprieťahového konania, ale   vzniknuté   prieťahy   nemožno   kvalifikovať   ako   zbytočné   prieťahy,   preto   navrhuje sťažnosť sťažovateľa ako nedôvodnú zamietnuť.

Ústavný   súd   už   v priebehu   predchádzajúcej   rozhodovacej   činnosti   vyslovil,   že nadmerné množstvo vecí,   v ktorých štát musí zabezpečiť súdne konanie, nezbavuje štát zodpovednosti za prieťahy v súdnom konaní (napr. rozhodnutie sp. zn. II. ÚS 40/97).Podľa   právneho   názoru   ústavného   súdu   vyjadreného   v   rozhodnutí   sp.   zn. III. ÚS 14/00   „Otázky   množstva   vecí,   personálne   a organizačné   problémy   súdu   nie   sú v zásade ústavne významné pre posúdenie toho, či došlo k zbytočným prieťahom v konaní“.

Ústavný súd s prihliadnutím aj na ustanovenie § 100 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku postup okresného súdu v predmetnej veci vyhodnotil ako konanie, v ktorom došlo k   zbytočným   prieťahom   zo   strany   okresného   súdu   v celkovej   dĺžke   53   mesiacov [t. j. v období od 2. júla 1998 do 29. decembra 1999 (17,5 mesiacov) a od 2. októbra 2001 do 26. septembra 2004 (35,5 mesiacov)].

Právo zaručené čl. 48 ods. 2 ústavy sa realizuje takým konaním všeobecných súdov, ktoré   plynule   smeruje   k odstráneniu   právnej   neistoty   osoby,   ktorá   sa   obrátila   na   súd v konkrétnej veci (napr. rozhodnutie sp. zn. II. ÚS 40/97).

Na základe týchto dôvodov ústavný súd dospel k názoru, že bolo porušené základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, tak ako mu ho zaručuje čl. 48 ods. 2 ústavy.

Podľa   čl.   127   ods.   2   ústavy   ak   porušenie   základných   práv   a   slobôd   vzniklo nečinnosťou, môže ústavný súd prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

IV.

Pretože   ústavný   súd   rozhodol   o porušení   práva   sťažovateľa,   zaoberal   sa   aj   jeho žiadosťou o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde „Ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha“.

V konkrétnych   okolnostiach   danej   veci   vidí   ústavný   súd   nemajetkovú   ujmu sťažovateľa najmä v okolnosti, že po uplynutí obdobia viac ako 6,5 rokov od podania jeho žaloby   súdu   nebolo   v   predmetnej   veci   rozhodnuté,   pričom   táto   situácia   vyvoláva u sťažovateľa   pocit   trvalej   neistoty   a pochybností   týkajúcich   sa   uplatniteľnosti   jeho finančného nároku. Ústavný súd preto považoval za primerané finančné zadosťučinenie sumu 50 000 Sk.

Pri stanovení výšky primeraného finančného zadosťučinenia vychádzal ústavný súd zo záujmu ochrany ústavnosti a zo zásad spravodlivosti, o ktoré sa opiera Európsky súd pre ľudské práva, keď priznáva spravodlivé zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   so   zreteľom   na   konkrétne   okolnosti   prípadu,   preto ústavný   súd   žiadosti   sťažovateľa   o primerané   finančné   zadosťučinenie   vo   zvyšnej   časti nevyhovel a priznanú sumu považoval za primeranú aj s ohľadom na dĺžku zbytočných prieťahov v posudzovanom konaní.

V súlade s ustanovením § 36 ods. 1 zákona o ústavnom súde trovy konania pred ústavným súdom uhrádza účastník zo svojho. Na základe ustanovenia § 36 ods. 2 zákona o ústavnom   súde,   ktorý   v odôvodnených   prípadoch   umožňuje   ústavnému   súdu   podľa výsledku konania uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému   účastníkovi   konania   jeho   trovy,   ústavný   súd   priznal   sťažovateľovi   náhradu   trov právneho zastúpenia, pretože ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľa bolo porušené, a teda mal vo veci úspech.

Pri výške náhrady trov právneho zastúpenia ústavný súd vychádzal z ustanovenia § 13 ods. 8 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška č. 163/2002 Z. z.“), ktoré upravuje výšku odmeny za zastupovanie pred ústavným súdom a podľa ktorého ak predmet sporu nie je oceniteľný peniazmi, odmena za jeden úkon je jedna tretina výpočtového základu. Predmetom konania pred ústavným súdom je ochrana základných práv a slobôd, ktorá nie je oceniteľná peniazmi.

Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky č. 163/2002 Z. z. výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka.

Vzhľadom na skutočnosť, že dva úkony právnej služby boli realizované v roku 2004, ústavný   súd   vychádzal   pri   týchto   úkonoch   z oznámenia   Štatistického   úradu   Slovenskej republiky, podľa ktorého za prvý polrok 2003 bola priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky 13 602 Sk, preto ústavný súd priznal náhradu trov za dva úkony   právnej   pomoci   každý   v hodnote 4 534 Sk. Ústavný súd rozhodol   aj o priznaní náhrady výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške jednej   stotiny   výpočtového   základu   podľa   §   19   ods.   3   vyhlášky   č.   163/2002   Z.   z., t. j. 136 Sk.

Podľa takto určených kritérií je správny výpočet trov v sume 9 340 Sk, ktorú ústavný súd zaviazal uhradiť právnej zástupkyni sťažovateľa okresný súd.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto nálezu.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. januára 2005