znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 34/2016-41

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. apríla 2016 v senátezloženom z predsedníčky Jany Baricovej a zo sudcov Sergeja Kohuta a Rudolfa Tkáčikavo veci návrhu ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného advokátkouJUDr. Martinou Tekeliovou, advokátska kancelária, Bijacovce 180, na preskúmanierozhodnutiaObecnéhozastupiteľstvaZlatáBaňaschválenéhouznesenímz 26. novembra 2015 vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmovpodľa ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkciíverejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z. takto

r o z h o d o l :

1. Rozhodnutie Obecného zastupiteľstva Zlatá Baňa schválené uznesenímz 26. novembra 2015 vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmovpodľa ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkciíverejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z. z r u š u j e.

2. Vo zvyšnej časti návrhu ⬛⬛⬛⬛, n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol16. decembra 2015 doručený návrh ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalejlen „navrhovateľ“), na preskúmanie rozhodnutia Obecného zastupiteľstva Zlatá Baňa (ďalejlen „obecné zastupiteľstvo“) schváleného uznesením z 26. novembra 2015 vo veci ochranyverejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov schváleného podľa ústavného zákonač. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárovv znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákonč. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov(ďalej len „ústavný zákon o ochrane verejného záujmu“). Z navrhovaného petituani z obsahu príloh návrhu nemožno ustáliť žiadne číselné označenie uvedeného uzneseniaobecného zastupiteľstva.

Z predloženého návrhu a jeho príloh vyplýva, že výrokom napadnutého rozhodnutiaobecné zastupiteľstvo vyslovilo, že navrhovateľ ako starosta obce Zlatá Baňa„porušil povinnosť podať písomné oznámenie spôsobom podľa čl. 7 ods. 5 písm. a) ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v lehote ustanovenej v čl. 7 ods. 1 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, a tým porušil čl. 7 ods. 1 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov a za toto konanie sa ukladá starostovi obce

, bytom ⬛⬛⬛⬛, pokuta podľa čl. 9 ods. 10 písm. a) ústavného zákona v sume zodpovedajúcej jeho mesačnému platu, t. j. vo výške 1.404,80,- € (slovom: jedentisícštyristoštyri eur a osemdesiat centov), ktorú je povinný uhradiť do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia

“.

Navrhovateľ uvádza, že funkciu starostu obce Zlatá Baňa vykonával vo funkčnomobdobí 2010 – 2014, pričom vo voľbách do orgánov samosprávy obcí konaných v roku2014 bol opätovne do tejto funkcie zvolený a jej výkonu sa ujal na ustanovujúcom zasadnutíobecného zastupiteľstva 15. decembra 2014.

Po uskutočnenom konaní podľa ústavného zákona o ochrane verejného záujmuobecnézastupiteľstvo na zasadnutí 26. novembra 2015 schválilo uznesenie,ktorého obsahom je napadnuté rozhodnutie. Navrhovateľ udáva, že ako starosta obce využilproti tomuto uzneseniu svoje sistačné právo, pričom«rozhodnutie nebolo potvrdené zákonom predpísaným postupom podľa § 13 ods. 8 zákona o obecnom zriadení.

Napriek uvedenému, mi bola Zastupiteľstvom priamo na jeho rokovaní dňa 01.12.2015 doručená príloha k zápisnici zo dňa 26.11.2015, ktorá bola vyhotovená následne po konaní zasadnutia zastupiteľstva dňa 26.11.2015, a ktorá bola zastupiteľstvom označená a poňatá ako „Rozhodnutie vo veci porušenia povinnosti podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona“.

Doručenie tejto následne, po rokovaní Zastupiteľstva 26.11.2015 vyhotovenej prílohy nespochybňujem. Avšak týmto postupom Zastupiteľstva sa už samotné konanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov podľa čl. 9 ústavného zákona vyznačuje zmätočnosťou a nepreskúmateľnosťou.».

Navrhovateľ nadväzne s poukazom na čl. 9 ods. 5 ústavného zákon o ochraneverejného záujmu a na § 11 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnomzriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“) argumentuje,že„vytváranie a prejavovanie vôle poslancami kedykoľvek mimo zasadania obecného zastupiteľstva regulovaného zákonom, nie je a nemôže byť vytvorením a prejavením vôle obecného zastupiteľstva“. Preto„je nepochybné, že príloha zápisnice zo zasadnutia obecného zastupiteľstva z 26.11.2015, ktorá mi bola doručená dňa 01.12.2015, ktorá ako celok nebola vôbec predmetom rozhodovacej činnosti Zastupiteľstva a bola vyhotovená až následne po zasadnutí Zastupiteľstva konaného dňa 26.11.2015 je vo svojej podstate ničotným právnym aktom, keďže neprejavuje vôľu žiadneho orgánu verejnej správy, in concreto Zastupiteľstva, ktoré môže vôľu vytvoriť i prejaviť len na svojom zasadnutí“.

Podľanavrhovateľajenapadnutérozhodnutie„absolútne zmätočné a nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, a to z viacerých príčin.

Zároveň sa Rozhodnutie zo dňa 26.11.2015 zakladá na nesprávnom skutkovom posúdení veci a nesprávnom právnom posúdení veci, tak ako vyplýva z ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR vo veciach preskúmania rozhodnutí podľa ústavného zákona.“.

Navrhovateľ v prvom rade namieta, že„rozhodnutie, ktoré bolo predmetom uznášania sa Zastupiteľstva na jeho zasadnutí 26.11.2015... obsahuje z povinných obsahových náležitostí rozhodnutia podľa ústavného zákona len Výrok...“. Okrem výrokuteda„nebolo predmetom rozhodovacej činnosti Zastupiteľstva nič, čo by ma v súlade s princípmi materiálneho právneho štátu malo presvedčiť o správnosti a opodstatnenosti takéhoto rozhodnutia a poučiť ma o možnosti brániť sa pred nezávislým a nestranným súdom“. Rozhodnutie, ktoré mu bolo doručené 1. decembra 2015,„je domnelým právnym aktom a bolo vyhotovené až následne jedným z poslancov Zastupiteľstva. Zastupiteľstvo sa teda na doručenom Zdanlivom rozhodnutí vôbec neuznieslo“a je„ničotným právnym aktom.“.

Navrhovateľnamietaajvaduv doručovanínapadnutéhorozhodnutia,pretože„doručené mi bolo iba Zdanlivé rozhodnutie, a to priamo na rokovaní zastupiteľstva dňa 01.12.2015. Rozhodnutie Zastupiteľstva prijaté na zasadnutí 26.11.2015 mi nikdy nebolo doručené do vlastných rúk... O jeho obsahu som sa dozvedel iba z rokovania zastupiteľstva z dňa 26.11.2015 a zo zápisnice z tohto zasadnutia.“.

Významnou námietkou navrhovateľa je kritika, podľa ktorej„z napadnutého Rozhodnutia nie je zrejmé, aké protiprávne konanie sa mi vlastne pripisuje a za aké protiprávne konanie som Zastupiteľstvom sankcionovaný“.Totiž,„zastupiteľstvo vôbec v Rozhodnutí neuviedlo, čím som sa dopustil... protiprávneho konania, t. z. za aké obdobie a v akom termíne som sa mal dopustiť opomenutia svojej povinnosti podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona“.

Nesprávna je podľa navrhovateľa aj suma uloženej pokuty. Navrhovateľ predkladák svojmu návrhu fotokópiu osobného mzdového listu, z ktorej vyplýva, že jeho hrubámzda za rok 2014 predstavovala 16 481,78 €, z čoho jedna dvanástina je 1 373,48 €,nie 1 404,80 €.

Navrhovateľ podľa vlastného tvrdenia neporušil povinnosť uloženú čl. 7 ods. 1ústavného zákona o ochrane verejného záujmu. Poukazuje na skutočnosť, že oznámenieza kalendárny rok 2013 podľa uvedeného ustanovenia podal do 30 dní odo dňa ujatia safunkcie starostu obce Zlatá Baňa. Za kalendárny rok 2013 však podal oznámenie podľa čl. 7ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu aj v lehote do 31. marca 2014.Na podporu týchto tvrdení predkladá dôkazy (komunikácia s komisiou obecnéhozastupiteľstva na ochranu verejného záujmu, fotokópia knihy došlej pošty obecného úraduobce Zlatá Baňa). V nadväznosti na to poukazuje na čl. 7 ods. 3 ústavného zákona o ochraneverejného záujmu.

V závere návrhu navrhovateľ žiada zrušenie napadnutého rozhodnutia a priznanienáhrady trov konania.

2. Ústavný súd uznesením č. k. III ÚS 34/2016-17 z 19. januára 2016 prijalpodľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizáciiÚstavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v zneníneskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) návrh navrhovateľa na ďalšiekonanie.

3. Ústavný súd 12. februára 2016 vyzval obecné zastupiteľstvo na vyjadrenie sak vecnej stránke prijatého návrhu.

4. K návrhu navrhovateľa sa obecné zastupiteľstvo vyjadrilo podaním doručenýmústavnému súdu 4. marca 2016. K tvrdeniu navrhovateľa o ničotnosti napadnutéhorozhodnutia dôvodí, že zasadnutiu konanému 26. novembra 2015 sa navrhovateľ„snažil všemožne zabrániť... starosta v rozpore so zákonom toto obecné zastupiteľstvo nezvolal,... OZ nebol sprístupnený vstup do budovy Obecného úradu za účelom rokovania OZ, nebola poskytnutá materiálna ani technická vybavenosť, a nebola prítomná pracovníčka Obecného úradu, ani iná náhradná osoba, ktorá zvyčajne zapisuje zápisnicu z rokovania OZ. Preto bol prepis konania OZ vyhotovovaný osobou, ktorá nemá skúsenosti a praktické zručnosti s vyhotovovaním zápisnice. Avšak máme zato, že starosta neuniesol dôkazné bremeno, keď tvrdí že okrem výroku nebol zvyšok Rozhodnutia predmetom rokovania OZ. Naopak, ako je aj v zápisnici uvedené, na predmetnom rokovaní boli prečítané zápisnice z komisie OZ na ochranu verejného záujmu..., listy starostu adresované tejto komisii, list adresovaný predsedovi komisie, ustanovenia ústavného zákona ktoré pojednávajú o povinnostiach verejných funkcionárov.“. Citujúc zo zápisnice z predmetného zasadnutia obecnézastupiteľstvo konštatuje, že„na rokovaní OZ dňa 26.11.2015 odznel celý text, spolu s výrokom, odôvodnením a poučením, ktorý bol schválený ako Rozhodnutie, a ktorý bol starostovi doručený ako Rozhodnutie podľa ústavného zákona. OZ pri jeho schvaľovaní riadne prejavilo vôľu tak, ako to požaduje ústavný zákon v čl. 9 ods. 6. Rozhodnutie bolo v celom svojom obsahu predmetom rokovania OZ a následného hlasovania, o čom je aj vyhotovený audiovizuálny záznam a zvukový záznam.“.

K doručeniurozhodnutianavrhovateľoviobecnézastupiteľstvouvádza,že„Rozhodnutie, podpísané všetkými poslancami prítomnými pri rozhodovaní o ňom bolo doručené starostovi, ako to sám tvrdí, dňa 01.12.2015, spolu s prepisom z rokovania OZ, priamo na rokovaní OZ do vlastných rúk pred zrakom prítomnej verejnosti.“.

Za neopodstatnenú považuje obecné zastupiteľstvo aj námietku navrhovateľa,podľa ktorej z rozhodnutia nie je zrejmé, aké protiprávne konanie sa mu pripisuje. Obecnézastupiteľstvo cituje výrok napadnutého rozhodnutia a následne predkladá citáciu z jehoodôvodnenia, podľa ktorej„keďže sa funkcie ujal v roku 2014, oznámenie podľa čl. 7 ústavného zákona mali byť podané za predchádzajúci kalendárny rok, t. j. 2013“.

K navrhovateľovej kritike sumy uloženej sankcie obecné zastupiteľstvo uvádza,že„pri jej určovaní vychádzalo zo všeobecne záväzných predpisov Slovenskej republiky a dostupných informácií. Tu je nutné opäť poznamenať prístup starostu obce počas celého priebehu konania, kedy nespolupracoval, odmietal sprístupňovať požadované materiály, ako aj priestory obecného úradu.“. Odkazujúc na ustanovenia právnych predpisovregulujúcich plat starostu obce obecné zastupiteľstvo rekapituluje vlastné uznesenia,ktorými v priebehu rokov 2013 a 2014 určovalo navrhovateľovi plat. Nadväzne dôvodí,že«starostom namietaný rozdiel, vo výške 1/12 ročného platu vznikol pravdepodobne tak, ako to vyplýva z rozpravy na zasadnutí OZ konanom dňa 22.05.2014, kde v zápisnici je uvedený výrok neznámej osoby, ale z kontextu zápisnice, zrejme výrok starostu, že „vyplácané som mal 1.230,- Eur“. Toto však nemá oporu v žiadnom rozhodnutí orgánu, ktorý plat starostu... určuje.».

K zásadnej námietke navrhovateľa, podľa ktorej si svoje povinnosti podľa ústavnéhozákona o ochrane verejného záujmu riadne splnil, obecné zastupiteľstvo konštatuje,že„v súlade s čl. 9 ods. 4 vykonalo dokazovanie, za účelom zistenia skutkového stavu. Za týmto účelom si vyžiadalo vyjadrenie starostu obce, ako aj komisie OZ a s týmito tvrdeniami sa vysporiadalo v odôvodnení Rozhodnutia.“. Podľa obecného zastupiteľstva súvyjadrenia navrhovateľa v návrhu týkajúce sa určenia dňa, kedy podal oznámeniepodľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu,„značne zmätočné. Ak aj komisii OZ adresoval starosta oznámenie podľa ústavného zákona za rok 2013 v jednom z týchto dátumov a preto si, ako sám tvrdí splnil svoju povinnosť a OZ ho nemôže sankcionovať za to, že samé opomenulo zriadiť komisiu OZ, toto OZ nijako nespochybnilo. Avšak OZ vychádzalo z nasledovného. Starosta je povinný podľa čl. 7 ods. 5 písm. a ústavného zákona adresovať oznámenie komisii OZ (aj keď nevylučujeme že prostredníctvom obecného úradu) a iba v prípade že tak urobil a bol znovu zvolený do funkcie, nemá povinnosť oznámenie podať do 30 dní od kedy sa ujal funkcie. Keďže komisia v roku 2014 zriadená nebola, starosta si svoju povinnosť splniť nemohol. Avšak nie je pravda, že by bol zato sankcionovaný. Tu ale starostovi neodpadla povinnosť podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona dať oznámenie do 30 dní odo dňa kedy sa ujal verejnej funkcie... starostovi sa nekladie za vinu, že nepodal oznámenie za rok 2013 do 31.03.2014, keďže tak nemohol urobiť nie pre vlastné pochybenie. Ako je v Rozhodnutí uvedené, starosta mal povinnosť dať oznámenie do 30 dní od kedy sa funkcie ujal, a keďže to nesplnil, porušil povinnosť podľa ústavného zákona.“.

Obecné zastupiteľstvo opätovne konštatuje, že z dôvodov navrhovateľovho návrhuvyplýva, že„v argumentácii si starosta sám odporuje, raz tvrdí že oznámenie za rok 2013 podal v januári 2014, následne vo februári 2014, a napokon aj v januári 2015. Na jednej strane poukazuje, že si splnil povinnosť podať oznámenia do 14.01.2015, čo má dokazovať došlá pošta, na strane druhej tvrdí, že túto povinnosť nesplnil, lebo ju nemal a oznámenia podal v roku 2014. A napokon, ako ešte uvedieme, tieto argumenty nevedel v konaní preukázať a samotnú došlú poštu ani oznámenia v konaní nepredložil.“.

Obecné zastupiteľstvo zdôrazňuje, že„spôsob, ktorým môže OZ náležite zistiť skutkový stav je do značnej miery obmedzený a bez výnimky závislý od spolupráce starostu obce... Starosta vo svojom vyjadrení svoje tvrdenia ničím nepodložil, nepriložil kópiu došlej pošty, ani nevedel preukázať doručenie komunikácie s komisiou OZ. Za účelom dokazovania OZ prijalo na svojom rokovaní dňa 25.08.2015 uznesenie..., podľa ktorého sa mali z dôkazných prostriedkov (kópia došlej pošty, oznámenia podané starostom obce podľa ústavného zákona a iné) vykonať dôkazy, aby bol náležite zistený skutkový stav. Okrem spomínaných vyjadrení starostu obce, iné materiály neboli poslancom doručené a preto mohli vychádzať iba z vyjadrení starostu a zápisníc komisie OZ. Starosta sa pri tvrdení o tom že oznámenie podal odvoláva na došlú poštu. Tú si... vyžiadalo aj OZ, avšak došlá pošta, resp. jej kópia nebola OZ sprístupnená... Týmto bolo znemožnené obecnému zastupiteľstvu vykonať tento dôkazný prostriedok. Je nutné poukázať na to, že kópia došlej pošty, ktorú majú poslanci OZ teraz k dispozícii, nesie znaky vonkajšieho zásahu. Myslíme si že je v rozpore s princípmi právneho štátu, aby verejný funkcionár bol pri objasňovaní skutočností potrebných na náležité posúdenie vecí nečinný, prípadne aktívne bránil riadnemu chodu orgánov (OZ a jeho komisii) a následne prostriedky procesnej obrany uplatnil až v konaní pred Ústavným súdom, po tom, ako bolo v konaní podľa ústavného zákona rozhodnuté.“.

Obecné zastupiteľstvo vo svojom vyjadrení uvádza, že komisiu na ochranu verejnéhozáujmu zriadilo od 4. januára 2015, pričom odvtedy až do 26. novembra 2015„sa konalo 5 zasadaní komisie OZ, pričom o všetkých boli vopred starosta a Obecný úrad v Zlatej Bani oboznámení. Ani v jednom prípade pri zasadaní komisie jej nebolo doručené oznámenie za rok 2013, čo preukázala zápisnicami z konania komisie OZ. Komisii bolo doručené oznámenie podľa ústavného zákona za rok 2014, avšak nie za rok 2013 ako sa to starostovi vyčíta v Rozhodnutí. Komisia OZ prostredníctvom svojho predsedu žiadala starostu obce, nech sa vyjadrí, či oznámenie v zmysle ústavného zákona za rok 2013 podal. Komisia vo svojej správe pre OZ skonštatovala, že starosta obce jej odpoveď neposkytol. Starosta tvrdí, že komisii reakciu na žiadosť o vyjadrenie sa k podaniu oznámení dal... na jej rokovaní 10.08.2015. Tu sa obecné zastupiteľstvo stotožnilo s tvrdeniami komisie, že takéto vyjadrenie nedostala, keďže z jej zápisníc a vyjadrenia svedkov je zrejmé, že komisii nebola doručená žiadna listina a jej doručenie starosta nevie nijako preukázať. Starosta obce vo svojej reakcii zo dňa 28.07.2015 na už začaté konanie vo veci ochrany verejného záujmu... tvrdil, že oznámenia v zmysle tohto ústavného zákona riadne a včas podal. Následne v liste zo dňa 02.09.2015... adresovanom komisii na ochranu verejného záujmu tvrdí, že podané oznámenie obsahuje oznámenia podľa ústavného zákona za rok 2014 a bolo doručené ku dňu 14.01.2015. Čo je v rozpore s tvrdením v návrhu na konanie pred Ústavným súdom. Tu obecné zastupiteľstvo sa nestotožnilo s tvrdeniami starostu, keďže údajné oznámenie, ktoré mal podať nebolo aj napriek výzve komisii nikdy doručené a starosta nepreukázal ani jeho doručenie obecnému úradu. Bola povinnosť starostu, aby podložil svoje tvrdenie a preukázal splnenie tejto povinnosti. Starosta robil všetko preto, aby zmaril preskúmanie oznámení komisiou, ako jej to vyplýva z ústavného zákona. Starosta obce jej opakovane zamedzil prístup do miestností obecného úradu nereagoval na jej výzvy a nespolupracoval s ňou. Taktiež sa nemôžeme stotožniť s tvrdením, že v obci, kde činnosť obecného úradu riadi starosta obce, obecný úrad tvorí iba sekretárka starostu, nenesie starosta zodpovednosť za to, že dokument, ktorý údajne mal dôjsť do došlej pošty nebol komisii doručený.“.

Obecné zastupiteľstvo navrhuje, aby ústavný súd napadnuté rozhodnutie potvrdila„zamietol návrh navrhovateľa na náhradu trov konania“.

5. Ústavný súd zaslal 10. marca 2016 vyjadrenie obecného zastupiteľstva právnejzástupkyni navrhovateľa s možnosťou zaujať k nemu stanovisko.

Navrhovateľ prostredníctvom právnej zástupkyne doručil ústavnému súdu23. marca 2016 stanovisko, v ktorom k tvrdenej ničotnosti napadnutého rozhodnutianavrhovateľ udáva, že„vyjadrenie Zastupiteľstva má povahu ospravedlnenia svojho nezákonného a ústavne nekonformného konania. Vyjadrenia, ktoré majú takto liberovať postup Zastupiteľstva... sú právne irelevantné.

Takýto zmätočný postup Zastupiteľstva zasahuje neprimerane do princípu právnej istoty osoby voči ktorej Zastupiteľstvo konanie vedie...“.

Navrhovateľ uvádza, že aj z audiovizuálneho záznamu, na ktorý odkazuje obecnézastupiteľstvo, vyplýva, že„predmetom uznášania sa – hlasovania, ako vonkajšieho finálneho prejavu vôle kolektívneho orgánu, Zastupiteľstva na jeho zasadnutí dňa 26.11.2015 neboli všetky povinné obsahové náležitosti rozhodnutia kogentne požadované čl. 9 ods. 6 ústavného zákona...“.

Pokiaľideo spochybneniearbitrárnostinapadnutéhorozhodnutia,ako aj nesprávneho skutkového a právneho posúdenia veci zo strany obecnéhozastupiteľstva, navrhovateľ zotrváva na argumentácii obsiahnutej v jeho návrhu.

K sume uloženej pokuty navrhovateľ dôvodí, že„akékoľvek dodatočné dovysvetlenie výrokovej časti rozhodnutia mimo odôvodnenia rozhodnutia je právne bezvýznamné. Rovnako vyjadrenie Zastupiteľstva v danej veci má povahu ospravedlnenia svojho nezákonného určenia pokuty, čo je v danej veci nutné považovať za irelevantné.“.

Napokon navrhovateľ konštatuje, že aj obecným zastupiteľstvom prednesený„faktický opis krokov predchádzajúcich vydaniu Rozhodnutia vo viacerých smeroch odporuje reálnemu priebehu udalostí, tak ako ich Navrhovateľ označil a preukázal v návrhu na preskúmanie rozhodnutia“.

Navrhovateľ zotrváva na svojich návrhoch v plnom rozsahu a uplatnený nárokna náhradu trov konania rozširuje o náhradu úkonu právnej služby spočívajúcehovo vypracovaní stanoviska k vyjadreniu obecného zastupiteľstva.

II.

Podľa čl. 2 ods. 1 písm. o) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu sa tentoústavný zákon vzťahuje aj na funkcie starostov obcí.

Podľa čl. 3 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu verejný funkcionárje na účely tohto ústavného zákona každý, kto vykonáva funkciu uvedenú v čl. 2 ods. 1.

Podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu verejný funkcionárje povinný do 30 dní odo dňa, keď sa ujal výkonu verejnej funkcie, a počas jej výkonu vždydo 31. marca podať písomné oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok, v ktorom uvedie,

a) či spĺňa podmienky nezlučiteľnosti výkonu funkcie verejného funkcionáras výkonom iných funkcií, zamestnaní alebo činností podľa čl. 5 ods. 1 a 2,

b) aké zamestnanie vykonáva v pracovnom pomere, obdobnom pracovnom vzťahualebo štátnozamestnaneckom pomere a akú podnikateľskú činnosť vykonáva popri výkonefunkcie verejného funkcionára,

c) aké má funkcie v štátnych orgánoch, v orgánoch územnej samosprávy, v orgánochprávnických osôb vykonávajúcich podnikateľskú činnosť a v orgánoch iných právnickýchosôb; taktiež uvedie, z ktorých uvádzaných funkcií má príjem, funkčné alebo iné požitky,

d) svoje príjmy dosiahnuté v uplynulom kalendárnom roku z výkonu funkcieverejného funkcionára a z výkonu iných funkcií, zamestnaní alebo činností,v ktorých vykonávaní verejný funkcionár pokračuje aj po ujatí sa výkonu funkcie verejnéhofunkcionára,

e) svoje majetkové pomery a majetkové pomery manžela a neplnoletých detí,ktorí s ním žijú v domácnosti, vrátane osobných údajov v rozsahu titul, meno, priezviskoa adresa trvalého pobytu.

Podľa čl. 7 ods. 3 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu ak je verejnýfunkcionár zvolený alebo vymenovaný do inej verejnej funkcie alebo je opätovne zvolenýalebo vymenovaný do tej istej verejnej funkcie a podal v kalendárnom roku oznámeniepodľa odseku 1, nie je povinný ho podať opätovne.

Podľa čl. 7 ods. 5 písm. a) prvej vety ústavného zákona o ochrane verejného záujmuoznámenie podľa odseku 1 podáva starosta obce komisii obecného zastupiteľstva.

Podľa čl. 9 ods. 1 písm. b) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu konanieo návrhu vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov vykonávaobecné zastupiteľstvo, ak ide o verejných funkcionárov uvedených v čl. 2 ods. 1 písm. o)a p), t. j. aj vtedy, ak ide o starostu obce.

Podľa čl. 9 ods. 6 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu ak sa v konanípreukázalo, že verejný funkcionár nesplnil alebo porušil povinnosť alebo obmedzenieustanovené týmto ústavným zákonom alebo zákonom, alebo v oznámení podľa čl. 7alebo čl. 8 uviedol neúplné alebo nepravdivé údaje, rozhodnutie obsahuje výrok,v ktorom sa uvedie, v čom je konanie alebo opomenutie verejného funkcionára v rozpores týmto ústavným zákonom alebo zákonom, odôvodnenie a poučenie o opravnomprostriedku. Rozhodnutie obsahuje aj povinnosť zaplatiť pokutu podľa odseku 10.

Podľa čl. 10 ods. 3 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu proti rozhodnutiuorgánu podľa čl. 9 ods. 1 písm. b) až d) môže dotknutý verejný funkcionár do 15 dníod doručenia rozhodnutia, ktorým bola vyslovená strata mandátu alebo funkciealebo ktorým bola uložená pokuta, podať návrh na preskúmanie rozhodnutia na Ústavný súdSlovenskej republiky. Podanie návrhu má odkladný účinok. Ústavný súd Slovenskejrepubliky rozhodne o tomto návrhu do 60 dní odo dňa jeho doručenia. Konanieo preskúmaní takého rozhodnutia pred Ústavným súdom Slovenskej republiky upravujúustanovenia zákona. Rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky je konečné okremrozhodnutia podľa čl. 12 ods. 2.

Citované ustanovenie čl. 10 ods. 3 ústavného zákona o ochrane verejného záujmuzakladajú právomoc ústavného súdu rozhodnúť o návrhu navrhovateľa na preskúmanienapadnutého rozhodnutia obecného zastupiteľstva. Podrobnosti o konaní v zmysle štvrtejvety citovaného čl. 10 ods. 3 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu upravuje zákono ústavnom súde v ustanoveniach § 73a a § 73b.

Podľa § 73b ods. 2 zákona o ústavnom súde o návrhu koná a rozhoduje senátústavného súdu na neverejnom zasadnutí.

Podľa § 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde ak senát ústavného súdu zistí, že konanieverejného funkcionára je v rozpore s ústavným zákonom, rozhodnutie orgánu svojímuznesením potvrdí. V opačnom prípade napadnuté rozhodnutie orgánu senát ústavného súdunálezom zruší.

Podľa § 73b ods. 4 zákona o ústavnom súde rozhodnutie ústavného súdu je konečné.

1. Charakter námietok prednesených navrhovateľom v jeho návrhu vedie ústavný súdk potrebe ponajprv zdôrazniť, že jeho vlastný postoj k rozsahu prieskumnej právomociplynúcej z citovaných ustanovení ústavného zákona o ochrane verejného záujmu a zákonao ústavnom súde sa od počiatku jej uplatňovania postupne vyvíjal. Dosiaľnajhmatateľnejším vyvrcholením tohto vývoja je zjednocovacie stanovisko pléna ústavnéhosúdu č. k. Plz. ÚS 1/2016-12 z 3. februára 2016, ktorého výrok sa síce vzťahuje na otázkuparciálnu (oprávnenie ústavného súdu preskúmať aj správnosť výšky pokuty uloženejverejnému funkcionárovi), jeho odôvodnenie však predstavuje ilustratívny dokumentárnyprehľad názorového vývoja a v konečnom dôsledku i zreteľného posunu v uvažovaníústavného súdu.

K uvedenému zjednocovaciemu stanovisku hodno pridať aj odkaz na ďalšie názoryústavného súdu o charaktere a rozsahu jeho prieskumu v konaní o ochrane verejnéhozáujmu.

Pred tým, ako ústavný súd pristúpi k posúdeniu, či sa dotknutý verejný funkcionárdopustil konania, ktoré je v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu, musíprioritne posúdiť, či je preskúmateľné (čo sa týka formy) samotné rozhodnutie príslušnéhoorgánu verejnej moci (I. ÚS 356/08, II. ÚS 404/2014).

Z postavenia ústavného súdu ako nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti[čl. 124 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)] taktiež vyplýva, že musípri uplatňovaní svojej právomoci brať zreteľ aj na dodržiavanie procesných zásadzaručujúcich právo na spravodlivý proces garantované čl. 46 a nasledujúcich ústavy(IV. ÚS 1/07).

Zhrnúc uvedené možno uzavrieť, že ústavný súd v konaní (o preskúmaní rozhodnutiavo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov) nemôže posúdiť,či sa dotknutý verejný funkcionár dopustil konania, ktoré je v rozpore s ústavným zákonomo ochrane verejného záujmu, bez toho, aby najskôr posúdil, či je preskúmateľné (čo sa týkaformy) samotné rozhodnutie príslušného orgánu verejnej moci (v danom prípade obecnéhozastupiteľstva).

Na podklade stručnej rekapitulácie vybraných názorov ústavného súdu možnokonštatovať, že doktrinálny postoj založený na doslovnom výklade § 73b ods. 3 zákonao ústavnom súde je v súčasnosti potrebné považovať za prekonaný.

V perspektíve dialektického náhľadu na vlastnú stabilizovanú judikatúru v konanío ochrane verejného záujmu ústavný súd nechce a ani nemôže skĺznuť do pozícieakademických polemík s dôvodnosťou popísaného záberu jeho prieskumnej právomoci.Úlohou inkorporovanou v tomto náleze je poskytnúť žiadanú právnu ochranu hmotnýmprávam navrhovateľa, o ktorých rozhodovalo obecné zastupiteľstvo. Pri tom je ústavný súdpovinný dôsledne chrániť právnu istotu navrhovateľa konkretizovanú v legitímnychočakávaniach odvíjajúcich sa v podstatnej miere aj od rekapitulovanej judikatúry.

2. Vo veci sp. zn. I. ÚS 356/08 už ústavný súd uviedol, že skutkové vymedzenievytýkaného porušenia musí byť v rozhodnutí uvedené natoľko dostatočne a presne, aby honebolo možné dodatočne zamieňať za dôvod iný, ktorý v čase rozhodovania nebol „v hre“.Zároveň potom platí, že dodatočné (do)vysvetlenie skutočného dôvodu je právnebezvýznamné.

Výrok rozhodnutia (o čom a ako rozhodol) tvorí jeho jadro, a preto musí byť zásadnepresný, konkrétny a správny (III. ÚS 662/2014).

Zodpovednosť podľa ústavného zákona o ochrane verejného záujmu jezodpovednosťou verejnoprávnou (III. ÚS 132/2015), čo sa okrem iného prejavujeaj v požiadavketakejformulácievýrokumeritórnehorozhodnutia,ktorá bránizameniteľnosti sankcionovaného skutku. Nejde o požiadavku samoúčelnú či akademickú.Naopak, má významné procesné a v konečnom dôsledku i hmotnoprávne dopadyna páchateľa skutku (napr. pri skúmaní procesnej prekážky rei iudicatae brániacej dvojitémupotrestaniu za ten istý skutok).

Aj čl. 9 ods. 6 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu vyžaduje, aby výrokrozhodnutia obecného zastupiteľstva uviedol, v čom je konanie alebo opomenutienavrhovateľa v rozpore s týmto ústavným zákonom alebo zákonom.

Výrok rozhodnutia atakovaného navrhovateľom, ktoré je citované v naratívnej častiodôvodnenia tohto nálezu, vôbec neobsahuje tzv. skutkovú vetu, teda dostatočne konkrétnya nezameniteľný popis konania (alebo nekonania), ktoré sa navrhovateľovi kladie za vinu.Iba výrok rozhodnutia (enunciát) je právne záväzný. Akékoľvek dovysvetlenia obecnéhozastupiteľstva, či už v odôvodnení rozhodnutia alebo v jeho vyjadrení k návrhunavrhovateľa, sú z analyzovaného hľadiska irelevantné.

Z výroku napadnutého rozhodnutia podľa zistenia ústavného súdu nevyplýva,aké (ne)konanie navrhovateľa považovalo obecné zastupiteľstvo za porušenie povinnosti„podať písomné oznámenie spôsobom podľa čl. 7 ods. 5 písm. a) ústavného zákona č. 357/2004 Z. z...“a v ktorej„lehote ustanovenej v Čl. 7 ods. 1 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z.“požadované oznámenie navrhovateľ nepodal. Ústavná norma v čl. 7ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu totiž reguluje dva termínyprichádzajúce v prípade konkrétneho navrhovateľa do úvahy (do 31. marca, resp.do 30 dní...). Napadnuté rozhodnutie sa v dôsledku zistených nedostatkov dostávado pozície nepreskúmateľnosti na úrovni samotného výroku, čo je neprípustné.

Výrok rozhodnutia obecného zastupiteľstva je vnútorne rozporný. Nie je možnéz neho jednoznačne ustáliť, či sa navrhovateľovi vytýka porušenie povinnosti vyplývajúcejz čl. 7 ods. 1alebo z čl. 7 ods. 5 písm. a) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu.Prvé ustanovenie ukladá verejnému funkcionárovi povinnosť podať oznámenie v stanovenejlehote, kým ustanovenie druhé určuje orgán obecného zastupiteľstva (komisia), ktorému jepotrebné oznámenie adresovať. Hoci vzťah oboch ustanovení možno hodnotiť ako vzťahrealizačnej normy [čl. 7 ods. 5 písm. a)] k norme ukladajúcej základnú hmotnoprávnupovinnosť (čl. 7 ods. 1), v navrhovateľovej kauze bola naznačená distinkcia podstatná.Obecné zastupiteľstvo si totiž neujasnilo, či navrhovateľ vôbec podal oznámenie podľa čl. 7ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu v tam určenej lehote. Až prípadnákladná odpoveď na túto otázku mohla viesť ku skúmaniu splnenia povinnosti plynúcejz čl. 7 ods. 5 písm. a) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu. Výrok napadnutéhorozhodnutia viní navrhovateľa z toho, že žiadané oznámenie nepodal„spôsobom podľa Čl. 7 ods. 5 písm. a)“, ale súčasne aj z toho, že toto oznámenie nepodal„v lehote ustanovenej v Čl. 7 ods. 1“. Ak teda navrhovateľ údajne podal oznámenie oneskorenealebo ho vôbec nepodal (porušenie čl. 7 ods. 1), potom by bolo irelevantné skúmať,či oznámenie adresoval komisii obecného zastupiteľstva určenej na jeho doručenie[porušenie čl. 7 ods. 5 písm. a)]. Pri súčasnej, už kritizovanej absencii skutkovej vety bránitakto formulovaný výrok napadnutého rozhodnutia jednoznačnej identifikácii eventuálnehoprotiústavného skutku navrhovateľa.

3. Ďalšie námietky navrhovateľa prednesené v jeho návrhu ústavný súd nepovažovalza potrebné meritórne vyhodnotiť, pretože zistené nedostatky formulácie výrokunapadnutého rozhodnutia obecného zastupiteľstva samy osebe postačujú na jeho zrušenie.Závery ústavného súdu o ďalších námietkach by tak nemali podstatný vplyv na zrušujúcivýrok tohto nálezu. Navyše, niektoré námietky navrhovateľa sa v dôsledku konštatovanýchnedostatkov výroku rozhodnutia obecného zastupiteľstva samy stávajú z vecného pohľadunepreskúmateľnými (napr. námietka, že navrhovateľ všetky povinnosti vyplývajúce z čl. 7ústavného zákona o ochrane verejného záujmu splnil, námietka nedostatočnostiodôvodnenia rozhodnutia).

Ústavou garantované základné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46ústavy premietnuté pri ochrane práva do ustanoveného postupu vymedzeného podľa povahyveci príslušným procesným poriadkom (a v okolnostiach daného prípadu upravených v čl. 9ústavného zákona) je svojou povahou i významom základným predpokladom spravodlivéhoprocesu. Preto zároveň predstavuje aj základnú podmienku ústavne konformnéhorozhodnutia.

4. Na základe uvedených skutočností ústavný súd konštatuje, že v posudzovanomkonaní vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov neboli vo vzťahuk navrhovateľovi dodržané princípy spravodlivého procesu tým, že obecné zastupiteľstvosvoje rozhodnutie sformulovalo zmätočným a nepreskúmateľným spôsobom. Vzhľadomna to je potrebné napadnuté rozhodnutie považovať za rozporné s týmito ústavnýmiprincípmi a ako také aj za arbitrárne.

Pretože ústavný súd je oprávnený iba potvrdiť alebo zrušiť rozhodnutie obecnéhozastupiteľstva z 26. novembra 2015 (§ 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde), na základeuž uvedeného zrušil toto rozhodnutie (bod 1 výroku tohto nálezu), pričom zároveň platí,že toto rozhodnutie je konečné (§ 73b ods. 4 zákona o ústavnom súde).

III.

Navrhovateľ žiadal priznať proti obci Zlatá Baňa náhradu trov konaniapred ústavným súdom, ktorej sumu vyčíslila jeho právna zástupkyňa sumou 448,02 €. Trovyprávneho zastúpenia právna zástupkyňa bližšie špecifikovala ako odmenu za dva úkonyprávnej služby vykonané v roku 2015 (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu)a za jeden úkon v roku 2016 (písomné stanovisko k vyjadreniu obecného zastupiteľstva).K takto vypočítanej sume odmeny prirátala zodpovedajúci režijný paušál.

Podľa § 36 ods. 1 zákona o ústavnom súde trovy konania pred ústavným súdom,ktoré vzniknú účastníkovi konania, uhrádza účastník konania zo svojho.

Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnenýchprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Z citovaných ustanovení zákona o ústavnom súde vyplýva zásada, že (aj úspešný)účastník konania pred ústavným súdom uhrádza trovy tohto konania zo svojho.Iba v odôvodnených prípadoch je ústavný súd oprávnený uložiť niektorému účastníkovikonania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

V posudzovanej veci ústavný súd „odôvodnenosť“ významnú pre aplikáciu § 36ods. 2 zákona o ústavnom súde nezistil.

Z podkladov, ktoré mal ústavný súd k dispozícii, predovšetkým z príloh návrhu,ako aj z príloh vyjadrenia obecného zastupiteľstva bez pochybností vyplýva, že navrhovateľneposkytoval obecnému zastupiteľstvu v priebehu konania o ochrane verejného záujmupotrebnú súčinnosť. Z odpovedí, ktoré doručoval obecnému zastupiteľstvu na základevýziev na vyjadrenie sa k veci samej, nevyplýva, že by odkazovali na prílohy preukazujúceskutočnosti významné pre rozhodnutie obecného zastupiteľstva v merite. Ústavný súd taknepovažuje za preukázané, že podania navrhovateľa adresované obecnému zastupiteľstvutakéto dôležité prílohy skutočne obsahovali. Navrhovateľ sa nezúčastňoval zasadnutípríslušnej komisie obecného zastupiteľstva, dokonca v niektorých prípadoch nesprístupnilpriestory obecného úradu na účel zasadnutí kompetentných orgánov. Globálne skutkovépozadie priebehu predmetného konania signalizuje hlbokú nespoluprácu oboch orgánovsamosprávy obce Zlatá Baňa. Na tomto stave sa navrhovateľ ako starosta obce zjavnenemalou mierou podieľal. Naopak, poskytovaním požadovanej súčinnosti by bolnepochybne vytvoril dostatočný procesný priestor na to, aby obecné zastupiteľstvona základe dôkladného zistenia skutkového stavu veci eventuálne konanie proti nemu ajzastavilo podľa čl. 9 ods. 12 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu.

Za daných okolností ústavný súd nepovažoval za spravodlivé priznať navrhovateľovinároknanáhradutrovkonania,keďžev dôsledkuskutočnostípopísanýchv predchádzajúcom odseku je účelnosť takto vynaložených trov s ohľadom na spôsobvyužitianavrhovateľomuplatnenýchprostriedkovprávnejochranyv základochspochybnená. Ústavný súd tak v tejto časti návrhu navrhovateľa nevyhovel (bod 2 výrokutohto nálezu).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie jeprípustný opravný prostriedok, je pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohtorozhodnutia potrebné rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. apríla 2016