znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 34/2015-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. januára 2015predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, a

,   zastúpených   JUDr.   Máriou   Kozákovou,   Odborárska   7,   Košice,   vo   vecinamietaného porušenia ich základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ÚstavySlovenskej   republiky,   na   súdnu   ochranu   zaručeného   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskejrepubliky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochraneľudských   práv   a základných   slobôd   rozsudkom   Krajského   súdu   v   Košiciach   v   konanívedenom pod sp. zn. 3 Co 29/2013 z 22. augusta 2013 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a   ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola28. augusta 2014   doručená   spoločná   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛,   a ⬛⬛⬛⬛ (ďalej   len   „sťažovatelia“),   v   ktorej   namietajú   porušeniesvojho základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky(ďalej len „ústava“), na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj právana   spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práva základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   rozsudkom   Krajského   súdu   v Košiciach(ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Co 29/2013 z 22. augusta 2013(ďalej len „napadnutý rozsudok“).

Sťažovatelia v sťažnosti uviedli, že „využili sme zákonnú možnosť mimoriadneho dovolania   no   bez   úspechu“.   K sťažnosti   zároveň   pripojili   ako   prílohu   list   Krajskejprokuratúry   v   Košiciach   (ďalej   len   „krajská   prokuratúra“)   č.   k.   Kc   77/14/8800-18z 13. júna 2014, ktorým krajská prokuratúra v mene generálneho prokurátora Slovenskejrepubliky odložila ich podnet na podanie mimoriadneho dovolania.

Z   obsahu   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovatelia   boli   účastníkmi   súdneho   konaniav postavení odporcov v konaní vedenom Okresným súdom Košice I (ďalej len „okresnýsúd“) pod sp. zn. 27 C 64/2003 o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v právnej vecinavrhovateľa mesta Košice. V uvedenej právnej veci rozhodol okresný súd rozsudkomzo 4. júla 2012, ktorým určil, že vlastníkom sporných nehnuteľností je mesto Košice.

Na základe odvolania podaného sťažovateľmi krajský súd napadnutým rozsudkompotvrdil   rozsudok   prvostupňového   súdu.   Sťažovatelia   z dôvodov   uvedených   v sťažnostipovažujú   napadnutý   rozsudok   krajského   súdu   za   porušujúci   ich   označené   práva, pretov závere svojej sťažnosti ústavnému súdu navrhli, aby nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛, nar. na súdnu ochranu - na   spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl.   46   ods.1   Ústavy   Slovenskej   republiky,   právo na vlastnenie majetku čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd na spravodlivé súdne konanie rozhodnutím Krajského súd v Košiciach spis. zn. č. 3 Co/29/2013 - 478 7103898581 zo dňa 22.8.2013, porušené bolo.

2.   Základné   právo   sťažovateľky ⬛⬛⬛⬛,   nar.: na   súdnu ochranu - na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, právo na vlastnenie majetku čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd na spravodlivé súdne konanie rozhodnutím Krajského súd v Košiciach spis. zn. č. 3 Co/29/2013-478 7103898581 zo dňa 22.8.2013, porušené bolo.

3.   Zrušuje   rozsudok   Krajského   súdu   v Košiciach   spis.   zn.   č.   3   Co/29/2013-478 7103898581 zo dňa 22.8.2013, porušené bolo a vec vracia na ďalšie konanie.

4.   Za   porušenie   označených   základných   práv   priznáva   sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 304 €

5.   Za   porušenie   označených   základných   práv   priznáva   sťažovateľke primerané finančné zadosťučinenie vo výške 304 €

6. Krajský súd v Prešove je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia advokátke JUDr. Márii Kozákovej, Košice, Odborárska 7 o výške 882 €, na účet právnej zástupkyni č. ⬛⬛⬛⬛ vedený vo ⬛⬛⬛⬛ do 15 dni od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

V zmysle čl. 127 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb aleboprávnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, aleboľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorúSlovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnomsúde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnostinavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedenév § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohtoustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhypodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súdna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súdmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný   súd   pripomína,   že   jednou   zo   základných   podmienok   prijatia   sťažnostina ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.Táto   lehota   je   dvojmesačná   a začína   plynúť   od   právoplatnosti   rozhodnutia,   oznámeniaopatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sapočíta   odo   dňa,   keď   sa   sťažovateľ   mohol   o   opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť.Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti akopodanej oneskorene (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnostipo uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanietejto lehoty odpustiť (pozri napr. IV. ÚS 14/03, I. ÚS 64/03, I. ÚS 188/03).

Sťažnosť smeruje proti napadnutému rozsudku krajského súdu. Ústavnému súdu jez vlastnej rozhodovacej činnosti (sp. zn. IV. ÚS 131/2014 zo 7. marca 2014, pozn.) známe,že napadnutý rozsudok krajského súdu nadobudol právoplatnosť 5. novembra 2013. Sťažnosťsťažovateľov bola ústavnému súdu doručená 28. augusta 2014. Na prvý pohľad je tedazrejmé, že sťažnosť bola doručená ústavnému súdu v značnom časovom odstupe po uplynutíustanovenej   dvojmesačnej   lehoty   od   právoplatnosti   rozsudku   krajského   súdu,   tedaoneskorene.   Z   tohto   dôvodu   ju   bolo   potrebné   odmietnuť   podľa   §   25   ods.   2   zákonao ústavnom súde ako oneskorene podanú.

Ústavný   súd   bez   toho,   aby   sa   tým   osobitne   zaoberal,   už   len   poznamenáva,   žeprípadné počítanie ustanovenej dvojmesačnej lehoty od doručenia v sťažnosti uvedenéhoodloženia   podnetu   k podaniu   mimoriadneho   dovolania   krajskou   prokuratúrou(13. júna 2014) nemá žiadnu právnu relevanciu, pretože podnet na podanie mimoriadnehodovolania nie je opravným prostriedkom a jeho iniciátor ani nemá právny nárok na podaniemimoriadneho dovolania, pričom odloženie podnetu toto rozhodnutie sťažovatelia svojousťažnosťou ani nenapádajú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. januára 2015