SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 34/2015-15
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. januára 2015predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, a
, zastúpených JUDr. Máriou Kozákovou, Odborárska 7, Košice, vo vecinamietaného porušenia ich základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ÚstavySlovenskej republiky, na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskejrepubliky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochraneľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Košiciach v konanívedenom pod sp. zn. 3 Co 29/2013 z 22. augusta 2013 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako oneskorene podanú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola28. augusta 2014 doručená spoločná sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, a ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovatelia“), v ktorej namietajú porušeniesvojho základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky(ďalej len „ústava“), na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj právana spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Košiciach(ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Co 29/2013 z 22. augusta 2013(ďalej len „napadnutý rozsudok“).
Sťažovatelia v sťažnosti uviedli, že „využili sme zákonnú možnosť mimoriadneho dovolania no bez úspechu“. K sťažnosti zároveň pripojili ako prílohu list Krajskejprokuratúry v Košiciach (ďalej len „krajská prokuratúra“) č. k. Kc 77/14/8800-18z 13. júna 2014, ktorým krajská prokuratúra v mene generálneho prokurátora Slovenskejrepubliky odložila ich podnet na podanie mimoriadneho dovolania.
Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia boli účastníkmi súdneho konaniav postavení odporcov v konaní vedenom Okresným súdom Košice I (ďalej len „okresnýsúd“) pod sp. zn. 27 C 64/2003 o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v právnej vecinavrhovateľa mesta Košice. V uvedenej právnej veci rozhodol okresný súd rozsudkomzo 4. júla 2012, ktorým určil, že vlastníkom sporných nehnuteľností je mesto Košice.
Na základe odvolania podaného sťažovateľmi krajský súd napadnutým rozsudkompotvrdil rozsudok prvostupňového súdu. Sťažovatelia z dôvodov uvedených v sťažnostipovažujú napadnutý rozsudok krajského súdu za porušujúci ich označené práva, pretov závere svojej sťažnosti ústavnému súdu navrhli, aby nálezom takto rozhodol:
„1. Základné právo sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛, nar. na súdnu ochranu - na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky, právo na vlastnenie majetku čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd na spravodlivé súdne konanie rozhodnutím Krajského súd v Košiciach spis. zn. č. 3 Co/29/2013 - 478 7103898581 zo dňa 22.8.2013, porušené bolo.
2. Základné právo sťažovateľky ⬛⬛⬛⬛, nar.: na súdnu ochranu - na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, právo na vlastnenie majetku čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd na spravodlivé súdne konanie rozhodnutím Krajského súd v Košiciach spis. zn. č. 3 Co/29/2013-478 7103898581 zo dňa 22.8.2013, porušené bolo.
3. Zrušuje rozsudok Krajského súdu v Košiciach spis. zn. č. 3 Co/29/2013-478 7103898581 zo dňa 22.8.2013, porušené bolo a vec vracia na ďalšie konanie.
4. Za porušenie označených základných práv priznáva sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 304 €
5. Za porušenie označených základných práv priznáva sťažovateľke primerané finančné zadosťučinenie vo výške 304 €
6. Krajský súd v Prešove je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia advokátke JUDr. Márii Kozákovej, Košice, Odborárska 7 o výške 882 €, na účet právnej zástupkyni č. ⬛⬛⬛⬛ vedený vo ⬛⬛⬛⬛ do 15 dni od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
V zmysle čl. 127 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb aleboprávnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, aleboľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnostinavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedenév § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohtoustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhypodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súdna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súdmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ústavný súd pripomína, že jednou zo základných podmienok prijatia sťažnostina ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámeniaopatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sapočíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti akopodanej oneskorene (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnostipo uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanietejto lehoty odpustiť (pozri napr. IV. ÚS 14/03, I. ÚS 64/03, I. ÚS 188/03).
Sťažnosť smeruje proti napadnutému rozsudku krajského súdu. Ústavnému súdu jez vlastnej rozhodovacej činnosti (sp. zn. IV. ÚS 131/2014 zo 7. marca 2014, pozn.) známe,že napadnutý rozsudok krajského súdu nadobudol právoplatnosť 5. novembra 2013. Sťažnosťsťažovateľov bola ústavnému súdu doručená 28. augusta 2014. Na prvý pohľad je tedazrejmé, že sťažnosť bola doručená ústavnému súdu v značnom časovom odstupe po uplynutíustanovenej dvojmesačnej lehoty od právoplatnosti rozsudku krajského súdu, tedaoneskorene. Z tohto dôvodu ju bolo potrebné odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde ako oneskorene podanú.
Ústavný súd bez toho, aby sa tým osobitne zaoberal, už len poznamenáva, žeprípadné počítanie ustanovenej dvojmesačnej lehoty od doručenia v sťažnosti uvedenéhoodloženia podnetu k podaniu mimoriadneho dovolania krajskou prokuratúrou(13. júna 2014) nemá žiadnu právnu relevanciu, pretože podnet na podanie mimoriadnehodovolania nie je opravným prostriedkom a jeho iniciátor ani nemá právny nárok na podaniemimoriadneho dovolania, pričom odloženie podnetu toto rozhodnutie sťažovatelia svojousťažnosťou ani nenapádajú.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 27. januára 2015