znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 34/09-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. februára 2009 predbežne prerokoval sťažnosť I. S., Š., zastúpeného advokátom JUDr. Ľ. Š., Š., vo veci namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 354/08 (predtým vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 24 C 124/06) a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť I. S. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. júla 2008 doručená   sťažnosť   I.   S.,   Š.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namietal   porušenie   svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 354/08 (predtým vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 24 C 124/06).

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že „sa návrhom o náhradu škody na zdraví domáha žalobou zo dňa 19. 11. 2006 náhrady škody na zdraví proti odporcovi Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby... zaplatením sumy 200.000.000,- Sk“. Konanie bolo vedené na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 24 C 124/06 a v súčasnosti je vedené na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 7 C 354/08. Do dnešného dňa nebolo právoplatné skončené.

Sťažovateľ v sťažnosti ďalej uviedol, že podaním z 5. januára 2007 urgoval Okresný súd Trnava, pretože k uvedenému dňu nebol vo vzťahu k nemu vykonaný žiadny procesný úkon. Dňa 11. marca 2007 adresoval sťažnosť na prieťahy v konaní Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, ktorý ju postúpil v zmysle oznámenia z 21. marca 2007 predsedovi Okresného súdu Trnava. V oznámení o vybavení sťažnosti z 10. apríla 2007 doručenom sťažovateľovi   16.   apríla   2007   predseda   Okresného   súdu   Trnava   oznámil sťažovateľovi, že zo   strany   súdu   nezistil   prieťahy   v konaní   a že   prekážky   v konaní   sú   na   strane sťažovateľa,   pretože   k   svojmu   návrhu   nepriložil   dostatočný   počet   kópií.   Vzhľadom na uvedené ho vo veci   konajúca sudkyňa prípisom   z 3. apríla 2007 vyzvala na zaslanie ďalšej kópie návrhu. Následne bol sťažovateľ podaním z 25. apríla 2007, ktoré mu bolo doručené 2. mája 2007, poučený zo strany Okresného súdu Trnava o svojich procesných právach. Sťažovateľ podaním z 3. mája 2007 požiadal o ustanovenie právneho zástupcu z radov advokátov a zároveň oznámil, že trvá na verejnom prerokovaní veci. Okresný súd Trnava   doručil   sťažovateľovi   9. júla 2007   potvrdenie   o osobných,   majetkových a zárobkových pomeroch, ktoré mu sťažovateľ obratom riadne vyplnené doručil 27. júla 2007. Následne Okresný súd Trnava uznesením z 23. augusta 2007 rozhodol tak, že žiadosť sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu zamietol. Proti tomuto uzneseniu sťažovateľ podal   3.   septembra   2007   odvolanie.   Okresný   súd   Trnava   17.   septembra   2007   vyzval sťažovateľa na doplnenie odvolania a výzvou z 18. septembra 2007 na predloženie ďalšieho rovnopisu   odvolania.   Sťažovateľ   podaním   z 25. septembra 2007   svoje   odvolanie   doplnil v potrebnom   počte   rovnopisov   a podaním   z 20. decembra 2007   požiadal   o   oslobodenie od súdnych poplatkov. Oznámením z 3. januára 2008 o postúpení spisu bolo sťažovateľovi oznámené, že z dôvodu   postúpenia veci   doteraz vedenej   pred Okresným súdom   Trnava pod sp. zn. 24 C 124/06 na novozriadený Okresný súd Piešťany bude postúpený aj spis sp. zn. Spr 2441/07. Žiadny ďalší úkon vo vzťahu k sťažovateľovi ako žalobcovi nebol vykonaný.

Sťažovateľ   ďalej   uviedol: „Súd   vo   veci   vykonal   len   procesné   úkony,   ktorými sa jednak   vysporiadaval   s návrhmi   sťažovateľa,   smerujúcimi   k zabezpečeniu   jeho procesných   práv,   a jednak   úkony,   ktorými   žalobcu (v   konaní   pred   ústavným   súdom sťažovateľ, pozn.) vyzýval na odstránenie a doplnenie jeho podaní. Pokiaľ ide o otázku správania sťažovateľa a jeho vplyv na vznik prieťahov v konaní, je síce pravdou, že svoj návrh nedoručil súdu v potrebnom počte rovnopisov, avšak výzva na doplnenie podania ďalšieho rovnopisu návrhu na začatie konania po takmer 5 mesiacoch odo dňa začatia konania a podania návrhu je nenáležitá a nepredstavuje efektívny úkon súdu.

Z podaní sťažovateľa je zrejmé, že na všetky výzvy odpovedal súdu bezprostredne po ich doručení a vyvinul maximálnu snahu, aby sa vo veci konalo bez prieťahov. Napriek uvedenej skutočnosti nebolo vo veci vytýčené pojednávanie ani po 20 mesiacoch odo dňa podania návrhu a súd doposiaľ nevykonal ani jeden úkon vo veci samej.“

Na   základe   uvedeného   sťažovateľ   tvrdí,   že   postupom   Okresného   súdu   Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 24 C 124/06 a následne postupom Okresného súdu Piešťany v konaní   vedenom   pod   sp. zn.   7 C 354/08   bolo   porušené   jeho   základné   právo na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Sťažovateľ   žiada,   aby   ústavný   súd   v náleze   vyslovil,   že   Okresný   súd   Piešťany v spojení s Okresným súdom Trnava svojím postupom v konaní vedenom pred Okresným súdom   Trnava   pod   sp.   zn.   24   C   124/06   a následne   pred   Okresným   súdom   Piešťany pod sp. zn. 7 C 354/08 porušil jeho základné právo podľa čl. 48. ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikázal Okresného súdu Piešťany konať bez zbytočných prieťahov a zaplatiť mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 300 000 Sk, ako aj trovy právneho zastúpenia.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavne   neopodstatnený   návrh   ide   vtedy,   keď   namietaným   postupom   orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným   právom,   porušenie   ktorého   sa   namietalo,   ale   aj   vtedy,   ak   v konaní   pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05).

Predmetom sťažnosti sťažovateľa pred ústavným súdom je namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 354/08 (predtým vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 24 C 124/06).

Zjavná   neopodstatnenosť   sťažnosti   namietajúcej   porušenie   základného   práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, čo platí aj vo vzťahu k čl. 6 ods. 1 dohovoru, môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (m. m. II. ÚS 93/03, II. ÚS 177/04).

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. II. ÚS 57/01, I. ÚS 46/01, II. ÚS 57/01, I. ÚS 48/03).

V prípade,   keď   ústavný   súd   zistil,   že   charakter   postupu   všeobecného   súdu sa nevyznačoval   takými   významnými   prieťahmi,   ktoré   by   bolo   možné   kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (či v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru), nevyslovil porušenie práva zaručeného v tomto článku (napr. II. ÚS 57/01), prípadne návrhu buď   nevyhovel   (napr.   I.   ÚS   11/00),   alebo   ho   odmietol   ako zjavne   neopodstatnený (napr. I. ÚS 17/01, I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01).

Ústavný   súd   po   oboznámení   sa   so   sťažnosťou   a   jej   prílohami   dospel   k   záveru, že sťažnosť sťažovateľa je zjavne neopodstatnená.

Ústavný   súd   z obsahu   sťažnosti   a jej   príloh   zistil,   že   celková   doba   trvania napadnutého konania predstavuje od jeho začatia (19. novembra 2006) až do doručenia sťažnosti ústavnému súdu (24. júla 2008) 20 mesiacov. Táto doba sa podľa ústavného súdu už na prvý pohľad nejaví ako „neprimeraná“.

Ústavný   súd   súčasne   zobral   do   úvahy   aj   správanie   sťažovateľa   ako   účastníka konania,   ktorý   svojím   správaním   môže   tiež   prispieť   k predĺženiu   konania, resp. k zbytočným   prieťahom   v   konaní,   pretože   ak   na   jednej   strane   je   sťažovateľ ako účastník konania oprávnený využiť na svoju obranu všetky procesné prostriedky dané mu príslušným procesným kódexom (v namietanom konaní žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu z radov advokátov z 3. mája 2007, podané odvolanie proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti   o ustanovenie   právneho   zástupcu   z 3.   septembra   2007,   žiadosť   o oslobodenie od súdnych   poplatkov   z 20.   decembra   2007),   na   druhej   strane   musí   počítať   s   tým, že ich využitie môže mať za nevyhnutný dôsledok spomalenie postupu všeobecného súdu pri   prerokovaní   veci   samej,   a   tým   aj predĺženie   súdneho   konania,   a   že   tento   dôsledok (predĺženie konania) nemôže v sťažnosti podanej podľa čl. 127 ods.   1 ústavy následne úspešne   pričítať   výlučne   postupu   konajúceho   súdu   a   len   z   tohto   dôvodu   vyvodzovať porušenie jeho označených práv (obdobne napr. IV. ÚS 41/05).

A fortiori uvedené platí v prípade akéhokoľvek podania sťažovateľa adresovaného súdu   spôsobom,   ktorý   nie   je   v   súlade   s   príslušným   procesným   kódexom.   Za   takéto „správanie“   pričítateľné   podľa   okolností   veci   na   ťarchu   účastníka   konania   možno považovať aj neúplný návrh, resp. podanie, v dôsledku čoho okresný súd musel odstraňovať jeho   nedostatky   (výzva   na   doručenie   návrhu   na   začatie   konania   v potrebnom   počte rovnopisov   z 3.   apríla   2007,   procesné   poučenie   z 25.   apríla   2007,   výzva   na   doplnenie odvolania zo 17. septembra 2007, výzva z 18. septembra 2007 na predloženie ďalšieho rovnopisu odvolania).

Aj   keď   doterajší   priebeh   konania   pred   označenými   súdmi   nebol   celkom   bez prieťahov, ktoré by bolo možné označiť za zbytočné, tieto by nezakladali reálnu možnosť vyslovenia porušenia základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie. Ústavný súd je toho názoru, že doterajšia dĺžka sťažovateľom namietaného konania v danej veci, ako aj obdobie nečinnosti   okresného   súdu   nepredstavujú   takú intenzitu,   ktorá   by   mohla   zasiahnuť do základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. do jeho práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

S prihliadnutím na celkovú dĺžku tohto konania, ako aj na správanie sťažovateľa ako účastníka konania ústavný súd sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Až pokračujúca nečinnosť okresného súdu by eventuálne mohla spôsobiť porušenie základného   práva   sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa čl. 48 ods.   2   ústavy   a   práva   na   prejednanie   jeho   záležitosti   v   primeranej   lehote   podľa čl. 6 ods.   1   dohovoru,   čo   však   ústavný   súd   v   súčasnom   období   nemôže   posúdiť. To ale neznamená, že ústavný súd sa už v budúcnosti nebude môcť zaoberať prípadným porušením označených práv sťažovateľa v uvedenej veci,   ak okresný súd nebude ďalej konať   o   podanom   návrhu   a   sťažovateľ   zároveň   splní   všetky   zákonné   predpoklady a náležitosti návrhu na začatie konania pred ústavným súdom.

Keďže   ústavný   súd   sťažnosť   odmietol,   bolo   bez   právneho   významu   zaoberať sa ďalšími požiadavkami, ktoré v nej sťažovateľ nastolil.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. februára 2009