znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 34/02-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. marca 2002 predbežne prerokoval sťažnosť J. T., bytom Z., pre porušenie základných práv v súvislosti s jeho väzbou v trestnom konaní vedenom proti nemu na Okresnom súde vo Zvolene pod sp. zn. 1 T 79/95 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. T.   o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. januára 2002 doručená sťažnosť J. T., bytom Z. (ďalej len „navrhovateľ“).

Navrhovateľ   vo svojej   sťažnosti   uviedol,   že   bol   rozsudkom   Okresného   súdu   vo Zvolene sp. zn. 1 T 79/95 zo 17. novembra 1995 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej   Bystrici   z 26. januára 1996 oslobodený   spod   obžaloby a prepustený z väzby, v ktorej sa nachádzal od 7. februára 1995, na slobodu.

Po   nadobudnutí   právoplatnosti   oslobodzujúceho   rozsudku   Okresného   súdu   vo Zvolene požiadal navrhovateľ Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo   spravodlivosti“)   o náhradu   škody   spôsobenej   rozhodnutím   o väzbe   podľa zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom.

Ministerstvo   spravodlivosti   navrhovateľom   uplatnený   nárok   odmietlo   uznať s odôvodnením,   že   navrhovateľ   v čase   rozhodnutia   o jeho   vzatí   do   vyšetrovacej   väzby v trestnej veci vedenej na Okresnom súde vo Zvolene pod sp. zn. 1 T 79/95 nebol nikde zamestnaný,   nemal   žiadne   príjmy,   a preto   nespĺňa   podmienky   na   priznanie   nároku   na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe podľa vyššie citovaného zákona.

Navrhovateľ taktiež žiadal o započítanie doby strávenej vo vyšetrovacej väzbe do trestu uloženého mu v inej trestnej veci.

Na základe vyššie uvedených skutočností, keďže žiadostiam navrhovateľa nebolo vyhovené,   žiadal   navrhovateľ   ústavný súd   o   „nápravu   a odstránenie   stále ešte   trvajúcej krivdy“, ako aj o to, aby mu bol „akýmkoľvek zákonným spôsobom a postupom vrátený a vynahradený jeden rok života, odňatý bezdôvodne“.  

Sťažnosť   navrhovateľa   nespĺňala   náležitosti   kvalifikovaného   návrhu   na   začatie konania pred ústavným súdom ustanovené najmä v § 20 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“).

Navrhovateľ predovšetkým neuviedol, porušenie ktorých svojich základných práv alebo slobôd namieta, a nepredložil dôkazy o svojich tvrdeniach.

K sťažnosti taktiež nebolo pripojené splnomocnenie pre advokáta alebo komerčného právnika na jeho zastupovanie v konaní pred ústavným súdom, tak ako to ustanovuje § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Ústavný   súd   listom   zo   6.   februára   2002   upozornil   navrhovateľa   na   zákonom vyžadované náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom, ako aj na to, že jeho sťažnosť tieto zákonné náležitosti nespĺňa, a zároveň ho vyzval, aby v lehote 21 dní od doručenia uvedenej výzvy nedostatky svojej sťažnosti odstránil a pripojil k nej   splnomocnenie   pre   advokáta   alebo   komerčného   právnika   na   jeho   zastupovanie v konaní pred ústavným súdom, pokiaľ sťažnosť nemá byť odmietnutá podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Navrhovateľ   na   výzvu   ústavného   súdu   nereagoval   a nedostatky   svojej   sťažnosti v súdom stanovenej lehote neodstránil.

II.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Sťažnosť navrhovateľa zo 16. januára 2002 nespĺňa zákonom predpísané náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom ustanovené najmä v § 20 zákona o ústavnom súde.

Navrhovateľ, aj napriek tomu, že výzva ústavného súdu zo 6. februára 2002 mu bola doručená 15. februára 2002, nedostatky svojej sťažnosti do dnešného dňa neodstránil, hoci bol na možnosť jej odmietnutia v zmysle § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde upozornený.

Vzhľadom na túto skutočnosť bola sťažnosť navrhovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietnutá pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. marca 2002