znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 339/2013-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. júla 2013 predbežne prerokoval   sťažnosť   M.   M.,   R.,   zastúpeného   Advokátskou   kanceláriou   S.,   s.   r.   o.,   B., v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. M. R., vo veci namietaného porušenia jeho základného   práva   na   súdnu   ochranu   zaručeného   čl.   46   ods.   1   a   2   Ústavy   Slovenskej republiky a na prerokovanie veci v jeho prítomnosti podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky   postupom   a   uznesením   Okresného   súdu   Ružomberok   sp.   zn.   3   C   378/2005 z 30. októbra 2007, postupom a uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10 Co 164/2008 z 25. septembra   2008   a   postupom   a   uznesením   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky sp. zn. 1 Cdo 51/2012 z 13. augusta 2012 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. M. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. mája 2013 doručená sťažnosť M. M., R. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného   práva   na   súdnu   ochranu   zaručeného   čl.   46   ods.   1   a   2   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a na prerokovanie veci v jeho prítomnosti podľa čl. 48 ods. 2 ústavy   postupom   a uznesením Okresného   súdu   Ružomberok   (ďalej   len   „okresný   súd“) sp. zn.   3   C   378/2005   z 30.   októbra   2007,   postupom   a   uznesením   Krajského   súdu v Žiline (ďalej   len   „krajský   súd“)   sp.   zn.   10   Co   164/2008   z   25.   septembra   2008 a postupom a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 1 Cdo 51/2012 z 13. augusta 2012.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol účastníkom konania na strane odporcu   o vypratanie bytu vedenom   pod   sp.   zn. 3 C 378/2005   pred   okresným   súdom. Navrhovateľ   uvedeného   konania   súčasne   s   návrhom   vo   veci   samej   doručil   aj   návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhal, aby sťažovateľovi bol zakázaný vstup   do   bytu.   Okresný   súd   v   označenom   konaní   rozhodol   vo   veci   samej   rozsudkom z 27. októbra   2006   tak,   že   žalobe   navrhovateľa   v   plnom   rozsahu   vyhovel   a   o   návrhu na vydanie predbežného opatrenia rozhodol uznesením z 30. októbra 2007 tak, že návrhu vyhovel.

Proti uvedenému rozsudku okresného súdu podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd rozsudkom sp. zn. 10 Co 7/2007 zo 4. septembra 2008, ktorým zmenil rozsudok   okresného   súdu   tak,   že   návrh   navrhovateľa   v   celom   rozsahu   zamietol. Sťažovateľ podal   tiež   aj   odvolanie   proti   uzneseniu   okresného   súdu   o   predbežnom opatrení sp.   zn.   3   C   378/2005   z   30.   októbra   2007,   o   ktorom   rozhodol   krajský   súd vzhľadom na zmeňujúci rozsudok vo veci samej (sp. zn. 10 Co 7/2007 zo 4. septembra 2008)   uznesením   sp.   zn.   10   Co   164/2008   z   25.   septembra   2008   tak,   že   odvolanie odmietol z dôvodu,   že   odvolaním   napadnuté   rozhodnutie   o   predbežnom   opatrení (sp. zn. 3 C 378/2005 z 30. októbra 2007) zaniklo inak. V odôvodnení svojho rozhodnutia krajský súd poukázal na § 77 ods. 1 písm. b) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „OSP“),   podľa   ktorého   predbežné opatrenie zanikne, ak sa vo veci samej návrhu nevyhovelo. Sťažovateľ zároveň s odvolaním podal proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. 3 C 378/2005 z 30. októbra 2007 dovolanie, o ktorom   rozhodol   najvyšší   súd   uznesením   sp.   zn.   1   Cdo   51/2012   z   13.   augusta   2012 tak, že konanie o dovolaní zastavil. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že „dospel k záveru,   že   dovolanie   odporcu   smeruje   proti   takému   súdnemu   rozhodnutiu,   u   ktorého zákonom   stanovené   podmienky   neumožňujú   podanie   dovolania   a   preto   ani   vecné preskúmanie   napadnutého   rozhodnutia   v   dovolacom   konaní.   Ide   o   taký   nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, a preto treba dovolacie konanie zastaviť.“.

Sťažovateľ   v   sťažnosti   doručenej   ústavnému   súdu   okresnému   súdu   vytýka, že ani jemu   ani   jeho   právnemu   zástupcovi   predmetné   uznesenie   okresného   súdu o predbežnom opatrení nebolo doručené, a tým malo dôjsť k porušeniu jeho označených práv. Sťažovateľ ďalej v sťažnosti uvádza, že až „dňa 13. 2. 2008 som osobne na okresnom súde prevzal uznesenie okresného súdu, proti ktorému som podal odvolanie a žiadal som, aby ho odvolací súd zrušil a aby mu vec vrátil na ďalšie konanie... Okrem toho ako občan bez právneho vedomia som podal vopred a súčasne podal dovolanie, a to z toho dôvodu, aká bude reakcia zo strany dovolacieho súdu.“. Vo vzťahu k uzneseniu krajského súdu sp. zn. 10 Co 164/2008 z 25. septembra 2008, ktorým krajský súd odmietol odvolanie proti uzneseniu, ktorým bolo nariadené predbežné opatrenie, sťažovateľ namieta, že s právnym názorom odvolacieho súdu „sa nemohol takmer vôbec uspokojiť“, preto trval na svojom predbežne   podanom   dovolaní.   Krajskému   súdu   však   sťažovateľ   vyčíta   najmä   to, že „vec prejednal bez našej účasti, čím mi odňal možnosť konať pred súdom“. Sťažovateľ najvyššiemu súdu vyčíta to, že „vo veci nekonal“ aj napriek tomu, že boli porušené jeho označené práva krajským súdom.

Na   základe   uvedenej   argumentácie   sťažovateľ   v   závere   svojej   sťažnosti   navrhol, aby ústavný súd meritórne nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo M. M. na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a ods. 2 Ústavy SR a na   prerokovanie   veci   v   jeho   prítomností   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   SR   postupom Okresného súdu Ružomberok, Krajského súdu v Žiline a postupom Najvyššieho súdu SR v konaní vedenom pod sp. zn.: 3 C 378/2005 porušené bolo.

2.   Najvyššiemu   súdu   Slovenskej   republiky   v   Bratislave   prikazuje,   aby   znovu   vec prerokoval a o nej rozhodol v konaní pod sp. zn.: 1 Cdo 51/2012.

3.   M.   M.   priznáva   primerané   finančné   zadosťučinenie   vo   výške   5.000   €   ktoré je Okresný súd v Ružomberku povinný zaplatiť do 1 mesiaca od doručenia tohto nálezu.“Sťažovateľ   v   sťažnosti   zároveň   žiadal,   aby   v   súvislosti   s   jeho   predchádzajúcim podaním   vedeným   pod   sp.   zn.   Rvp   14200/2012   (ktoré   bolo   vybavené odložením   veci) mu bola zachovaná lehota ku dňu podania tohto predchádzajúceho podania (doručeného 7. decembra 2012).

Ústavný súd telefonicky na okresnom súde zistil, že sťažnosťou napadnuté uznesenie krajského súdu sp. zn. 10 Co 164/2008 z 25. septembra 2008 nadobudlo právoplatnosť 11. novembra 2008 a uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 51/2012 z 13. augusta 2012 nadobudlo právoplatnosť 18. októbra 2012.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každú   sťažnosť   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   nebránia   jej   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd vychádzajúc z celého obsahu sťažnosti ustálil predmet tohto konania tak,   ako   to   je   uvedené   v   záhlaví   tohto   rozhodnutia,   aj   bez   predchádzajúcej   výzvy na spresnenie petitu sťažnosti sťažovateľa, keďže ani prípadné doplnenie v tomto smere by nemohlo za   žiadnych   okolností   viesť   k   inému   výsledku   tohto   konania   aj   vzhľadom na dôvody odmietnutia tejto sťažnosti.

1. Vo vzťahu k postupu okresného súdu a jeho uzneseniu sp. zn. 3 C 378/2005 z 30. októbra   2007,   ktorým   okresný   súd   rozhodol   o   predbežnom   opatrení,   ústavný   súd poukazuje   na   princíp   subsidiarity   podľa   čl.   127   ods.   1   ústavy,   z   ktorého   vyplýva, že právomoc ústavného súdu je daná iba vtedy, ak o ochrane základných práv a slobôd nerozhoduje   iný   súd.   Ústavný   súd   preto   konštatuje,   že   nemá   právomoc   preskúmať napadnutý postup okresného súdu a jeho uznesenie sp. zn. 3 C 378/2005 z 30. októbra 2007, keďže ho už preskúmal na základe odvolania krajský súd, ktorý bol oprávnený a zároveň povinný poskytnúť sťažovateľovi ochranu jeho právam.

Z   uvedeného   dôvodu   ústavný   súd   sťažnosť   v   tejto   časti   smerujúcej   proti napadnutému postupu okresného súdu a jeho uzneseniu sp. zn. 3 C 378/2005 z 30. októbra 2007   odmietol   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   pre   nedostatok   právomoci na jej prerokovanie (m. m. IV. ÚS 405/04, III. ÚS 133/05, IV. ÚS 155/2010).

2.   Pokiaľ   ide   o   napadnutý   postup   krajského   súdu   v   konaní   vedenom pod sp. zn. 10 Co 164/2008 a jeho uznesenie z 25. septembra 2008 a napadnutý postup najvyššieho   súdu   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   1   Cdo   51/2012   a   jeho   uznesenie z 13. augusta 2012, ústavný súd konštatuje, že sťažnosť sťažovateľa v tejto časti je podaná oneskorene.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu...

Nedodržanie   uvedenej   lehoty   je zákonom   ustanoveným   dôvodom   na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť, pretože to kogentné ustanovenie § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde neumožňuje (napr. m. m. III. ÚS 124/04, IV. ÚS 14/03, III. ÚS 14/03).

Ako už bolo uvedené, napadnuté uznesenie krajského súdu sp. zn. 10 Co 164/2008 z 25. septembra 2008 nadobudlo právoplatnosť 11. novembra 2008 a uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 51/2012 z 13. augusta 2012 nadobudlo právoplatnosť 18. októbra 2012. Sťažovateľ svoju sťažnosť doručil ústavnému súdu 16. mája 2013, teda zjavne po lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, ktorú v zmysle citovanej judikatúry nemožno   odpustiť.   Ústavný   súd   preto   sťažnosť   v   tejto   časti   odmietol   ako oneskorene podanú.

Ústavný súd ďalej konštatuje, že v súvislosti s prerokovávanou sťažnosťou nebolo možné zachovať lehotu podľa predchádzajúceho podania sťažovateľa, keďže sťažovateľovi bola poskytnutá lehota na doplnenie jeho podania vedeného pod sp. zn. Rvp 14200/2012, v rámci ktorej svoje podanie v súlade s výzvou ústavného súdu nedoplnil, hoci v tom čase už disponoval   napadnutými uzneseniami tak   krajského   súdu,   ako aj najvyššieho   súdu. Z uvedených dôvodov bol ústavný súd nútený jeho podanie nazvané ako „podnet“ odložiť, čím   sa   konanie   vedené   pod   sp.   zn.   Rvp   14200/2012   doručením   oznámenia   o   odložení podania   (z   24.   apríla   2013)   3.   mája   2013   skončilo.   Z   uvedeného   vyplýva,   že   konanie o predchádzajúcom podaní sťažovateľa bolo skončené ešte pre doručením tejto sťažnosti.

Keďže   ústavný   súd   odmietol   sťažnosť   už   pri   jej   predbežnom   prerokovaní, bolo bez právneho   dôvodu   zaoberať   sa   návrhom   na   zrušenie   napadnutého   uznesenia najvyššieho súdu uvedeným v petite sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. júla 2013