znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 339/2011-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. júla 2011 predbežne prerokoval sťažnosť J. B., B., zastúpeného JUDr. E. Š., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej   republiky   postupom   Inšpektorátu   Slovenskej   obchodnej   inšpekcie   so sídlom v Bratislave   a   odmietnutím   poskytnutia   ochrany   vo   veci   sťažnosti   na   postup   cestovnej kancelárie a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. B.   o d m i e t a   pre nedostatok právomoci.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. júla 2011 doručená   sťažnosť   J.   B.,   B.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namieta   porušenie   svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave (ďalej len „SOI“) a odmietnutím poskytnutia ochrany vo veci sťažnosti na postup cestovnej kancelárie.

Sťažovateľ   uviedol,   že «...   postupom   inšpektorátu   SOI   pre   Bratislavský   kraj týkajúcom sa neriešenie sťažnosti v súvislosti s porušením zmluvných podmienok C., s. r. o., B. (ďalej len „C.“), súvisiacich so zájazdom do B. v dňoch 07. 09. - 14. 09. 2010.

Dňa 11.   11.   2010 som   podal   sťažnosť   na Inšpektorát   SOI   pre   Bratislavský   kraj vo veci návrhu na začatie správneho konania v zmysle zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v platnom znení (ďalej len „zákon o správnom konaní“), smerujúcej proti C. pri predaji zájazdu do B. dňa 06. 09. 2010.

Z dôvodu nečinnosti Inšpektorátu SOI pre Bratislavský kraj pri vybavovaní mojej sťažnosti a neobdržaní žiadnej písomnej informácie, som podal dňa 05. 05. 2011 urgenciu. Dôkaz: Návrh na začatie správneho konania z 11. 11. 2010 (fot.) Urgencia z 05. 05. 2011 (fot.)

Riaditeľ   Inšpektorátu   SOI   pre   Bratislavský   kraj   Ing.   Ľ.   O.   (ďalej   len   „riaditeľ Inšpektorátu SOI pre Bratislavský kraj“) na moju urgenciu reagoval listom - oznámením k podnetu č. 1121/2010,4522/2/2010, 1657/2/2011 z 09. 05. 2011 v tom zmysle, že odpoveď na   moju   sťažnosť   mi   bola   zaslaná   „obyčajnou   poštovou   zásielkou“   dňa   15.   02.   2011. Uvedená   odpoveď   riaditeľa   Inšpektorátu   SOI   pre   Bratislavský   kraj   sa   mi   javila   ako zavádzajúca a účelová, nakoľko som žiaden takýto list nedostal.

Prílohou listu riaditeľa Inšpektorátu SOI pre Bratislavský kraj z 09. 05. 2011 bolo oznámenie k podnetu č. 1121/2010 z 14. 02. 2011, kde mi bolo oznamované, že predmet mojej sťažnosti,   t.   j.   či som bol alebo nebol ako zákazník poškodený C., nie je možné objektívne zistiť.

S poukazom na list riaditeľa inšpektorátu SOI pre Bratislavský kraj z 09. 05. 2011 som dňa 16. 05. 2011 požiadal Inšpektorát, aby mi oznámili aký bol vlastne rozpor medzi cenou,   ktorá   mi   bola   účtovaná   C.   a   cenou   podľa   cenovej   kalkulácie.   Zároveň   som riaditeľovi Inšpektorátu SOI pre Bratislavský kraj oznámil, že v zmysle § 14 ods. 1 zákona o správnom konaní som účastníkom predmetného správneho konania, pretože moje právom chránené záujmy boli poškodené tým, že mi bola účtovaná iná cena ako bola uvedená v cenovej kalkulácií, ktorým konaním C. som bol poškodený. Požiadal som, aby mi bolo oznámené, či správne konanie už začalo a žiadal som, aby mi bolo umožnené realizovať v konaní svoje procesné práva.

Riaditeľ   Inšpektorátu   SOI   pre   Bratislavský   kraj   mi   listom   zo   dňa   06.   06.   2011 oznámil, že cena, ktorá bola uvedená v cenovej kalkulácii bola stanovená pre jednu osobu v hoteli N. (strava, raňajky v dňoch 07. 09 - 14. 09. 2010), bola stanovená vo výške 139 EUR. Bolo preukázané, že som bol ako spotrebiteľ C. poškodený na cene, pretože som zaplatil vyššiu sumu ako bola deklarovaná v cenovej kalkulácii.

V uvedenom liste riaditeľ Inšpektorátu SOI pre Bratislavský kraj uviedol, že v danej veci nie som účastníkom správneho konania. Podľa jeho konania je účastníkom len ten o koho   povinnostiach   a   uložení   sankcie   sa   rozhoduje.   t.   j.   kontrolovaný   podnikateľský subjekt...

Stanovisko riaditeľa inšpektorátu SOI pre Bratislavský kraj o mojom neprizvaní do správneho konania považujem za rozpor s ustanovením § 14 ods. 1 zákona o správnom konáru. Dôvodom je to, že účastníkom konania je aj osoba, ktorej práva alebo právom chránení   záujmy   môžu   byť   rozhodnutím   dotknuté   alebo   o koho   právach   alebo   pravom chránených záujmoch sa má konať. Ja som bol C. poškodený na cene, preto celkom logický sa má konať aj o mojich právach (ochrana zákazníka pred poškodením na cene tovaru alebo cene služby). Podľa môjho názoru riaditeľ Inšpektorátu SOI pre Bratislavský kraj protiprávne rozhodol, že nie som účastníkom správneho konania a tým mi znemožnil výkon mojich   procesných   práv   v   zmysle   príslušných   ustanovení   zákona   o správnom   konaní. Uvedeným (ne) konaním riaditeľa Inšpektorátu SOI pre Bratislavský kraj boli porušené moje práva, ktoré mám zaručené čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, t. j. domáhať sa práva na inom orgáne Slovenskej republiky.».

Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd takto rozhodol:„1. Základné práva J. B., B. upravené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave pre Bratislavský kraj, porušené boli,

2. J. B., B. priznáva finančné zadosťučinenie 2 000,00 EUR (slovom dvetisíc EUR), ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia (nálezu).

3.   JUDr.   E.   Š.,   advokátovi   priznáva   trovy   konania   /   trovy   právneho   zastúpenia 192/30   EUR   (slovom   stodeväťdesiatdva   EUR   30   centov),   ktoré   je   Inšpektorát   SOI   pre Bratislavsky   kraj   povinný   zaplatiť   na   účet   advokáta   do   dvoch   mesiacov   od   tohto rozhodnutia (nálezu).“

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho   práva   na   nezávislom   a nestrannom   súde   a v prípadoch   ustanovených   zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu a spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   návrhy   vo   veciach,   na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa   §   20   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde   ústavný   súd   je   viazaný   návrhom na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.

Zo znenia čl. 127 ods. 1 ústavy možno odvodiť uplatňovanie princípu subsidiarity jeho   právomoci   pri   ochrane   základných   práv   a slobôd   vyplývajúcich   z ústavy a z medzinárodných záväzkov, ktoré Slovenská republika prijala v oblasti ľudských práv.

Všeobecné   súdy   predstavujú   „iný   súd“   označený   v čl.   127   ods.   1   ústavy,   ktorý prioritne zabezpečuje právnickým a fyzickým osobám ochranu ich základných práv.

Až v prípade ak ochrana poskytovaná všeobecnými súdmi nie je možná vzhľadom na právom vymedzené limity ich právomocí, je založená právomoc ústavného súdu v konaní o ústavných sťažnostiach a v rozhodnutiach o nich túto ochranu poskytnúť (III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05).

Sťažovateľ vidí porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy v postupe SOI v konaní o jeho sťažnosti na postup cestovnej kancelárie.

Podľa ustanovenia § 247 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Ústavný súd tak konštatuje, že v posudzovanom prípade existuje „iný súd“, ktorý poskytoval ochranu sťažovateľových základných práv a slobôd, ako aj jeho ľudských práv a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom.

Táto   právna   situácia   má   za   následok,   že   ústavný   súd   nemá   dostatok   právomoci poskytnúť   ochranu   sťažovateľom   označeným   právam   v rámci   preskúmania   postupu a rozsudku krajského súdu v predmetnej veci konanej pred orgánmi SOI.

Na základe uvedeného ústavný súd musel ústavnú sťažnosť sťažovateľa odmietnuť podľa ustanovenia § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nedostatku právomoci.

Keďže   ústavný   súd   sťažnosť   odmietol,   bolo   bez   ďalšieho   právneho   významu zaoberať sa ďalšími návrhmi v nej obsiahnutými.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. júla 2011