znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 338/2015-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. júna 2015 predbežneprerokoval   sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   POHOTOVOSŤ,   s. r. o.,   Pribinova 25,Bratislava, zastúpenej obchodnou spoločnosťou Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 4,Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD.,ktorými namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskejrepubliky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôdpostupom Krajského súdu v Nitre v konaniach vedených pod spisovými značkami: 25 Co285/2014 a jeho uznesením zo 16. júla 2014 (Rvp 14338/2014), 6 Co 114/2014 a jehouznesením z 6. augusta 2014 (Rvp 14339/2014), 15 Co 9/2014 a jeho uznesením z 8. júla2014 (Rvp 14340/2014), 6 Co 7/2014 a jeho uznesením zo 16. júla 2014 (Rvp 14341/2014),9 Co 26/2014 a jeho uznesením zo 7. augusta 2014 (Rvp 14342/2014), 25 Co 8/2014 a jehouznesením   z 23.   júla   2014   (Rvp   14343/2014),   6   Co   274/2014   a jeho   uznesenímzo 6. augusta 2014 (Rvp 14687/2014), 6 Co 80/2014 a jeho uznesením zo 6. augusta 2014(Rvp 14994/2014), 9 Co 10/2014 a jeho uznesením zo 14. augusta 2014 (Rvp 14995/2014),25 Co 134/2014 a jeho uznesením z 20. augusta 2014 (Rvp 14996/2014), 6 Co 160/2014a jeho uznesením zo 6. augusta 2014 (Rvp 14997/2014), 6 Co 5/2014 a jeho uznesenímz 18. júna 2014 (Rvp 14998/2014), 25 Co 45/2014 a jeho uznesením zo 16. júla 2014(Rvp 14999/2014), 25 Co 339/2014 a jeho uznesením z 25. apríla 2014 (Rvp 15000/2014) a7 Co 293/2014 a jeho uznesením z 24. júla 2014 (Rvp 15001/2014) a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod spisovými značkami:Rvp 14338/2014, Rvp 14339/2014, Rvp 14340/2014, Rvp 14341/2014, Rvp 14342/2014,Rvp 14343/2014, Rvp 14687/2014, Rvp 14994/2014, Rvp 14995/2014, Rvp 14996/2014,Rvp   14997/2014,   Rvp   14998/2014,   Rvp   14999/2014,   Rvp   15000/2014   a sp.   zn.   Rvp15001/2014 s p á j a   na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. III.   ÚS338/2015.

Sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   POHOTOVOSŤ,   s.   r.   o., o d m i e t a   ako   zjavneneopodstatnené.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 24. októbra2014, 7. a 13. novembra 2014 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ,s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorými namieta porušenie svojho základného práva podľačl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupomKrajského súdu   v   Nitre   (ďalej   aj   „krajský   súd“)   v konaniach   vedených   pod   spisovýmiznačkami: 25 Co 285/2014 a jeho uznesením zo 16. júla 2014 (Rvp 14338/2014), 6 Co114/2014 a jeho uznesením z 6. augusta 2014 (Rvp 14339/2014), 15 Co 9/2014 a jehouznesením z 8. júla 2014 (Rvp 14340/2014), 6 Co 7/2014 a jeho uznesením zo 16. júla 2014(Rvp 14341/2014), 9 Co 26/2014 a jeho uznesením zo 7. augusta 2014 (Rvp 14342/2014),25 Co 8/2014 a jeho uznesením z 23. júla 2014 (Rvp 14343/2014), 6 Co 274/2014 a jehouznesením   zo 6.   augusta   2014   (Rvp 14687/2014),   6   Co   80/2014   a jeho   uznesenímzo 6. augusta 2014 (Rvp 14994/2014), 9 Co 10/2014 a jeho uznesením zo 14. augusta 2014(Rvp   14995/2014),   25   Co   134/2014   a   jeho   uznesením   z 20.   augusta   2014(Rvp 14996/2014), 6 Co 160/2014 a jeho uznesením zo 6. augusta 2014 (Rvp 14997/2014),6 Co 5/2014 a jeho uznesením z 18. júna 2014 (Rvp 14998/2014), 25 Co 45/2014 a jehouznesením   zo   16. júla   2014   (Rvp   14999/2014),   25   Co   339/2014   a jeho   uznesenímz 25. apríla 2014 (Rvp 15000/2014) a 7 Co 293/2014 a jeho uznesením z 24. júla 2014(Rvp 15001/2014)   (ďalej   len   „napadnuté   konania“   a   „napadnuté   uznesenia   krajskéhosúdu“).

Zo sťažností a z ich príloh vyplýva, že sťažovateľka vystupuje v postavení žalobkynev   konaniach   vedených   Okresným   súdom   Nitra   (ďalej   len   „okresný   súd“),   predmetomktorých   je   rozhodovanie   o   náhrade   majetkovej   škody   a   nemajetkovej ujmy   spôsobenejnezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom okresného súdu, ktorý jeteda súčasne súdom, ktorý sťažovateľke uvedenú škodu a nemajetkovú ujmu mal spôsobiť.

Okresný súd rozhodol vo veci samej rozsudkami, proti ktorým podala sťažovateľkaodvolania.   Následne   jej   okresný   súd   vyrubil   uzneseniami   za   podané   odvolania   súdnypoplatok   20   €   podľa   položky   č.   7a   Sadzobníka   súdnych   poplatkov   [príloha   zákonaSlovenskej   národnej   rady   č. 71/1992   Zb.   o   súdnych   poplatkoch   a   poplatku   za   výpisz registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“)].Proti uzneseniam okresného súdu o povinnosti zaplatiť súdny poplatok podala sťažovateľkaodvolania. Krajský súd svojimi napadnutými uzneseniami potvrdil rozhodnutia okresnýchsúdov o povinnosti zaplatiť súdny poplatok za odvolania.

Podľa   názoru   sťažovateľky „postupom   v   odvolacom   konaní   a   napadnutým rozhodnutím odvolací súd porušil základné práva sťažovateľa (urobil tak tiež okresný súd, ktorého rozhodnutie mal revidovať odvolací súd):

- právo na súdnu ochranu zaručené čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky

- právo na spravodlivý súdny proces zaručené čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd“.

Tvrdenie o porušení označených práv sťažovateľka odôvodňuje takto: «Sťažovateľ podal odvolanie proti rozsudku a nie žalobu. Súd nie je oprávnený svojvoľne   rozširovať   okruh   úkonov   podliehajúcich   súdnemu   poplatku.   Sťažovateľ   preto nemôže byť vyzvaný na platenie súdneho poplatku za podané odvolanie... Podľa položky č. 7a sadzobníka súdnych poplatkov sa poplatok vyrubuje za žalobu na náhradu škody spôsobenej   nezákonným   úradným   rozhodnutím   orgánu   verejnej   moci   alebo   jeho nesprávnym   úradným   postupom.   Ako   vyplýva   z   tejto   definície   spoplatneného   úkonu, spoplatneniu podlieha len podanie žaloby na náhradu škody. Spoplatnené nie je podanie odvolania.   Spoplatneniu   nepodliehajú   ďalšie   úkony   vo   veci   samej,   ako   sú   odvolanie, dovolanie a pod. ako je tomu pri položke 1 sadzobníka súdnych poplatkov... V prílohe zákona č. 71/1992 Zb. (Sadzobník súdnych poplatkov) nie je jasne a jednoznačne stanovená poplatková povinnosť za podanie odvolania voči rozhodnutiu súdu o žalobe na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Sťažovateľovi   bola   v   rozpore   so   zákonom   č.   71/1992   Zb.   o   súdnych   poplatkoch a poplatku za výpis z registra   trestov v znení neskorších predpisov (ďalej   aj   „ZoSP“) uložená poplatková povinnosť v prípade, kde ju nemal. Takéto konanie zo strany súdu predstavuje zásah do základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 12 ods. 1 a čl. 13 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky.»

Sťažovateľka   poukázala   i   na   rozsudok «Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky z 29. marca 2007, sp. zn.4 Cdo 39/2007, cit: „Za súdne konania, ktoré nie sú uvedené v Prílohe   zákona   č.   71/1992   Zb.   (Sadzobník   súdnych   poplatkov),   sa   súdne   poplatky nevyberajú; v takomto prípade poplatková povinnosť nevzniká a analogické určenie výšky súdneho poplatku neprichádza do úvahy.“ (rozhodnutie pre lepšiu orientáciu v prílohe prikladáme). A ďalej: Analogické určovanie výšky súdneho poplatku neprichádza do úvahy, pretože v zmysle článku 59 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky dane a poplatky možno ukladať   zákonom   alebo   na   základe   zákona,   a   ak   zákon   o   súdnych   poplatkoch   ukladá poplatkové povinnosti, musia byť tieto povinnosti stanovené jasne a jednoznačne. Pokiaľ tomu tak nie je, zodpovedá ústavne konformnému výkladu zákona o súdnych poplatkoch záver   rešpektujúci   zásadu   „v   pochybnostiach   v   prospech   poplatníka“,   t.   j.   záver, že poplatková povinnosť v týchto prípadoch nevznikla.».

Sťažovateľka ďalej v sťažnostiach uvádza, že „podľa ust. § 18ca ZoSP z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30. septembra 2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. septembra 2012, i keď sa stanú splatnými po 30. septembri 2012. V danom prípade bola žaloba žalobcom podaná pred 01. 10. 2012, konanie teda začalo pred účinnosťou zákona č. 286/2012 Z. z. (zákon ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony) a preto je nutné v súvislosti s podaným odvolaním aplikovať právny stav platný do 30. 09. 2012. Do 30. 09. 2012 bolo podľa   ust.   §   4   ods.   1   písm.   k)   ZoSP   konanie   vo   veciach   náhrady   škody   spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom od poplatku vecne oslobodené.“.

V nadväznosti na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd o jej sťažnostiachrozhodol nálezmi, v ktorých vysloví, že postupom krajského súdu v napadnutých konaniacha jeho napadnutými uzneseniami bolo porušené jej základné právo podľa čl. 46 ods. 1ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, označené uznesenia krajského súdu zruší a vecivráti krajskému súdu na ďalšie konania a prizná jej primerané finančné zadosťučinenie, akoaj úhradu trov konania.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či niesú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Podľa § 25 ods. 2zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuťuznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc,návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhypodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môžeodmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. K spojeniu vecí na spoločné konanie (bod 1 výroku tohto uznesenia)

Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha vecito nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákonač. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“).

V   zmysle   §   112   ods.   1   OSP   v   záujme   hospodárnosti   konania   môže   súd   spojiťna spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú týchistých účastníkov.

Zákon   o   ústavnom   súde   nemá   osobitné   ustanovenie   o   spojení   vecí   na   spoločnékonanie, avšak v súlade s § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľačl. 127 ústavy primerane použiť na prípadné spojenie vecí § 112 ods. 1 OSP.

S   prihliadnutím   na   obsah   sťažností   vedených   ústavným   súdom   pod   spisovýmiznačkami:   Rvp 14338/2014,   Rvp   14339/2014,   Rvp   14340/2014,   Rvp   14341/2014,Rvp 14342/2014, Rvp 14343/2014, Rvp 14687/2014, Rvp 14994/2014, Rvp 14995/2014,Rvp 14996/2014, Rvp 14997/2014, Rvp 14998/2014, Rvp 14999/2014, Rvp 15000/2014a Rvp 15001/2014, z ktorých vyplýva ich právna a skutková súvislosť, a prihliadajúc taktiežna totožnosť v osobe sťažovateľky a charakter rozhodnutí krajského súdu, proti ktorým tietosťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd aplikujúc § 31a zákona o ústavnom súde v spojení s§ 112 ods. 1 OSP tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.

2. K namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutými uzneseniami krajského súdu a postupom, ktorý predchádzal ich vydaniu

(bod 2 výroku tohto uznesenia)

Sťažovateľka sťažnosťami namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutými uzneseniami krajského súdu,ktorými tento súd v odvolacom konaní potvrdil uznesenia súdu prvého stupňa o povinnostisťažovateľky zaplatiť súdny poplatok, ako aj postupom, ktorý predchádzal ich vydaniu.

V súvislosti s námietkami sťažovateľky ústavný súd po preskúmaní predmetu týchtosťažností dospel k záveru, že z dôvodu, že sťažovateľkou použitá argumentácia v týchtosťažnostiach je v podstate identická s jej právnou argumentáciou, ktorú už použila v celomrade   predošlých   sťažností,   ktorými   sa   ústavný   súd   v   uplynulom   období   už   zaoberal,vo svojej argumentácii k odmietnutiu sťažností v tejto časti ako zjavne neopodstatnenýchsa plne   stotožňuje   s dôvodmi   uvedenými   vo   svojich   predchádzajúcich   rozhodnutiach(napr. I. ÚS 453/2014,   I. ÚS 517/2014,   III. ÚS 514/2014,   III. ÚS 620/2014,IV. ÚS 255/2014, IV. ÚS 266/2014, IV. ÚS 267/2014, IV. ÚS 268/2014, IV. ÚS 340/2014).

So   zreteľom   na   totožnosť   tak   v   osobe   sťažovateľky,   ako   aj   totožnosť   v   použitejprávnej argumentácii a skutkových okolnostiach, ktoré boli podstatné na ustálenie záverovvšeobecných súdov, ústavný súd dospel k záveru, že vzhľadom na to, že sťažovateľke súznáme   dôvody   odmietnutia   sťažností   v   obdobných   prípadoch   a   ustálený   právny   názorústavného   súdu   na   danú   právnu   problematiku   v   závislosti   od   predmetu   napadnutýchrozhodnutí všeobecných súdov a ňou použitej argumentácie bez relevantných zmien, nie jepotrebné opätovne uvádzať tie isté dôvody odmietnutia.

Na základe citovaného ústavný súd konštatuje, že krajský súd sa v napadnutýchuzneseniach zaoberal a ústavne akceptovateľným spôsobom aj vysporiadal s odvolacíminámietkami sťažovateľky, s ktorými sa nestotožnil, a preto predmetné uznesenia okresnýchsúdov potvrdil ako vecne správne. Napadnuté uznesenia krajského súdu nemožno podľanázoru ústavného súdu považovať za zjavne neodôvodnené a ani za arbitrárne, t. j. také,ktoré by boli založené na právnych záveroch, ktoré nemajú oporu v zákone, resp. popierajúpodstatu, zmysel a účel v napadnutom konaní aplikovaných ustanovení zákona o súdnychpoplatkoch (položka 7a Sadzobníka súdnych poplatkov).

Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že medzi napadnutými uzneseniamia postupom, ktorý predchádzal ich vydaniu, a základným právom podľa čl. 46 ods. 1 ústavya právom podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorých porušenie sťažovateľka namieta, neexistujetaká príčinná súvislosť, na základe ktorej by ústavný súd po prípadnom prijatí sťažnostína ďalšie   konanie   reálne   mohol   dospieť   k   záveru   o   ich   porušení.   Ústavný   súd   pretopri predbežnom   prerokovaní   odmietol   sťažnosti   sťažovateľky   podľa   §   25   ods.   2   zákonao ústavnom súde ako zjavne neopodstatnené.

Vzhľadom na odmietnutie sťažností neprichádzalo už do úvahy rozhodovať o ďalšíchnávrhoch sťažovateľky uplatnených v ich petite.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. júna 2015