SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 338/2015-8
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. júna 2015 predbežneprerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25,Bratislava, zastúpenej obchodnou spoločnosťou Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 4,Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD.,ktorými namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskejrepubliky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôdpostupom Krajského súdu v Nitre v konaniach vedených pod spisovými značkami: 25 Co285/2014 a jeho uznesením zo 16. júla 2014 (Rvp 14338/2014), 6 Co 114/2014 a jehouznesením z 6. augusta 2014 (Rvp 14339/2014), 15 Co 9/2014 a jeho uznesením z 8. júla2014 (Rvp 14340/2014), 6 Co 7/2014 a jeho uznesením zo 16. júla 2014 (Rvp 14341/2014),9 Co 26/2014 a jeho uznesením zo 7. augusta 2014 (Rvp 14342/2014), 25 Co 8/2014 a jehouznesením z 23. júla 2014 (Rvp 14343/2014), 6 Co 274/2014 a jeho uznesenímzo 6. augusta 2014 (Rvp 14687/2014), 6 Co 80/2014 a jeho uznesením zo 6. augusta 2014(Rvp 14994/2014), 9 Co 10/2014 a jeho uznesením zo 14. augusta 2014 (Rvp 14995/2014),25 Co 134/2014 a jeho uznesením z 20. augusta 2014 (Rvp 14996/2014), 6 Co 160/2014a jeho uznesením zo 6. augusta 2014 (Rvp 14997/2014), 6 Co 5/2014 a jeho uznesenímz 18. júna 2014 (Rvp 14998/2014), 25 Co 45/2014 a jeho uznesením zo 16. júla 2014(Rvp 14999/2014), 25 Co 339/2014 a jeho uznesením z 25. apríla 2014 (Rvp 15000/2014) a7 Co 293/2014 a jeho uznesením z 24. júla 2014 (Rvp 15001/2014) a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod spisovými značkami:Rvp 14338/2014, Rvp 14339/2014, Rvp 14340/2014, Rvp 14341/2014, Rvp 14342/2014,Rvp 14343/2014, Rvp 14687/2014, Rvp 14994/2014, Rvp 14995/2014, Rvp 14996/2014,Rvp 14997/2014, Rvp 14998/2014, Rvp 14999/2014, Rvp 15000/2014 a sp. zn. Rvp15001/2014 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. III. ÚS338/2015.
Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a ako zjavneneopodstatnené.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 24. októbra2014, 7. a 13. novembra 2014 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ,s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorými namieta porušenie svojho základného práva podľačl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupomKrajského súdu v Nitre (ďalej aj „krajský súd“) v konaniach vedených pod spisovýmiznačkami: 25 Co 285/2014 a jeho uznesením zo 16. júla 2014 (Rvp 14338/2014), 6 Co114/2014 a jeho uznesením z 6. augusta 2014 (Rvp 14339/2014), 15 Co 9/2014 a jehouznesením z 8. júla 2014 (Rvp 14340/2014), 6 Co 7/2014 a jeho uznesením zo 16. júla 2014(Rvp 14341/2014), 9 Co 26/2014 a jeho uznesením zo 7. augusta 2014 (Rvp 14342/2014),25 Co 8/2014 a jeho uznesením z 23. júla 2014 (Rvp 14343/2014), 6 Co 274/2014 a jehouznesením zo 6. augusta 2014 (Rvp 14687/2014), 6 Co 80/2014 a jeho uznesenímzo 6. augusta 2014 (Rvp 14994/2014), 9 Co 10/2014 a jeho uznesením zo 14. augusta 2014(Rvp 14995/2014), 25 Co 134/2014 a jeho uznesením z 20. augusta 2014(Rvp 14996/2014), 6 Co 160/2014 a jeho uznesením zo 6. augusta 2014 (Rvp 14997/2014),6 Co 5/2014 a jeho uznesením z 18. júna 2014 (Rvp 14998/2014), 25 Co 45/2014 a jehouznesením zo 16. júla 2014 (Rvp 14999/2014), 25 Co 339/2014 a jeho uznesenímz 25. apríla 2014 (Rvp 15000/2014) a 7 Co 293/2014 a jeho uznesením z 24. júla 2014(Rvp 15001/2014) (ďalej len „napadnuté konania“ a „napadnuté uznesenia krajskéhosúdu“).
Zo sťažností a z ich príloh vyplýva, že sťažovateľka vystupuje v postavení žalobkynev konaniach vedených Okresným súdom Nitra (ďalej len „okresný súd“), predmetomktorých je rozhodovanie o náhrade majetkovej škody a nemajetkovej ujmy spôsobenejnezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom okresného súdu, ktorý jeteda súčasne súdom, ktorý sťažovateľke uvedenú škodu a nemajetkovú ujmu mal spôsobiť.
Okresný súd rozhodol vo veci samej rozsudkami, proti ktorým podala sťažovateľkaodvolania. Následne jej okresný súd vyrubil uzneseniami za podané odvolania súdnypoplatok 20 € podľa položky č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov [príloha zákonaSlovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpisz registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“)].Proti uzneseniam okresného súdu o povinnosti zaplatiť súdny poplatok podala sťažovateľkaodvolania. Krajský súd svojimi napadnutými uzneseniami potvrdil rozhodnutia okresnýchsúdov o povinnosti zaplatiť súdny poplatok za odvolania.
Podľa názoru sťažovateľky „postupom v odvolacom konaní a napadnutým rozhodnutím odvolací súd porušil základné práva sťažovateľa (urobil tak tiež okresný súd, ktorého rozhodnutie mal revidovať odvolací súd):
- právo na súdnu ochranu zaručené čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
- právo na spravodlivý súdny proces zaručené čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd“.
Tvrdenie o porušení označených práv sťažovateľka odôvodňuje takto: «Sťažovateľ podal odvolanie proti rozsudku a nie žalobu. Súd nie je oprávnený svojvoľne rozširovať okruh úkonov podliehajúcich súdnemu poplatku. Sťažovateľ preto nemôže byť vyzvaný na platenie súdneho poplatku za podané odvolanie... Podľa položky č. 7a sadzobníka súdnych poplatkov sa poplatok vyrubuje za žalobu na náhradu škody spôsobenej nezákonným úradným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Ako vyplýva z tejto definície spoplatneného úkonu, spoplatneniu podlieha len podanie žaloby na náhradu škody. Spoplatnené nie je podanie odvolania. Spoplatneniu nepodliehajú ďalšie úkony vo veci samej, ako sú odvolanie, dovolanie a pod. ako je tomu pri položke 1 sadzobníka súdnych poplatkov... V prílohe zákona č. 71/1992 Zb. (Sadzobník súdnych poplatkov) nie je jasne a jednoznačne stanovená poplatková povinnosť za podanie odvolania voči rozhodnutiu súdu o žalobe na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Sťažovateľovi bola v rozpore so zákonom č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „ZoSP“) uložená poplatková povinnosť v prípade, kde ju nemal. Takéto konanie zo strany súdu predstavuje zásah do základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 12 ods. 1 a čl. 13 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky.»
Sťažovateľka poukázala i na rozsudok «Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. marca 2007, sp. zn.4 Cdo 39/2007, cit: „Za súdne konania, ktoré nie sú uvedené v Prílohe zákona č. 71/1992 Zb. (Sadzobník súdnych poplatkov), sa súdne poplatky nevyberajú; v takomto prípade poplatková povinnosť nevzniká a analogické určenie výšky súdneho poplatku neprichádza do úvahy.“ (rozhodnutie pre lepšiu orientáciu v prílohe prikladáme). A ďalej: Analogické určovanie výšky súdneho poplatku neprichádza do úvahy, pretože v zmysle článku 59 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky dane a poplatky možno ukladať zákonom alebo na základe zákona, a ak zákon o súdnych poplatkoch ukladá poplatkové povinnosti, musia byť tieto povinnosti stanovené jasne a jednoznačne. Pokiaľ tomu tak nie je, zodpovedá ústavne konformnému výkladu zákona o súdnych poplatkoch záver rešpektujúci zásadu „v pochybnostiach v prospech poplatníka“, t. j. záver, že poplatková povinnosť v týchto prípadoch nevznikla.».
Sťažovateľka ďalej v sťažnostiach uvádza, že „podľa ust. § 18ca ZoSP z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30. septembra 2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. septembra 2012, i keď sa stanú splatnými po 30. septembri 2012. V danom prípade bola žaloba žalobcom podaná pred 01. 10. 2012, konanie teda začalo pred účinnosťou zákona č. 286/2012 Z. z. (zákon ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony) a preto je nutné v súvislosti s podaným odvolaním aplikovať právny stav platný do 30. 09. 2012. Do 30. 09. 2012 bolo podľa ust. § 4 ods. 1 písm. k) ZoSP konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom od poplatku vecne oslobodené.“.
V nadväznosti na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd o jej sťažnostiachrozhodol nálezmi, v ktorých vysloví, že postupom krajského súdu v napadnutých konaniacha jeho napadnutými uzneseniami bolo porušené jej základné právo podľa čl. 46 ods. 1ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, označené uznesenia krajského súdu zruší a vecivráti krajskému súdu na ďalšie konania a prizná jej primerané finančné zadosťučinenie, akoaj úhradu trov konania.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či niesú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Podľa § 25 ods. 2zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuťuznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc,návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhypodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môžeodmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
1. K spojeniu vecí na spoločné konanie (bod 1 výroku tohto uznesenia)
Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha vecito nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákonač. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“).
V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiťna spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú týchistých účastníkov.
Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí na spoločnékonanie, avšak v súlade s § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľačl. 127 ústavy primerane použiť na prípadné spojenie vecí § 112 ods. 1 OSP.
S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod spisovýmiznačkami: Rvp 14338/2014, Rvp 14339/2014, Rvp 14340/2014, Rvp 14341/2014,Rvp 14342/2014, Rvp 14343/2014, Rvp 14687/2014, Rvp 14994/2014, Rvp 14995/2014,Rvp 14996/2014, Rvp 14997/2014, Rvp 14998/2014, Rvp 14999/2014, Rvp 15000/2014a Rvp 15001/2014, z ktorých vyplýva ich právna a skutková súvislosť, a prihliadajúc taktiežna totožnosť v osobe sťažovateľky a charakter rozhodnutí krajského súdu, proti ktorým tietosťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd aplikujúc § 31a zákona o ústavnom súde v spojení s§ 112 ods. 1 OSP tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.
2. K namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutými uzneseniami krajského súdu a postupom, ktorý predchádzal ich vydaniu
(bod 2 výroku tohto uznesenia)
Sťažovateľka sťažnosťami namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutými uzneseniami krajského súdu,ktorými tento súd v odvolacom konaní potvrdil uznesenia súdu prvého stupňa o povinnostisťažovateľky zaplatiť súdny poplatok, ako aj postupom, ktorý predchádzal ich vydaniu.
V súvislosti s námietkami sťažovateľky ústavný súd po preskúmaní predmetu týchtosťažností dospel k záveru, že z dôvodu, že sťažovateľkou použitá argumentácia v týchtosťažnostiach je v podstate identická s jej právnou argumentáciou, ktorú už použila v celomrade predošlých sťažností, ktorými sa ústavný súd v uplynulom období už zaoberal,vo svojej argumentácii k odmietnutiu sťažností v tejto časti ako zjavne neopodstatnenýchsa plne stotožňuje s dôvodmi uvedenými vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach(napr. I. ÚS 453/2014, I. ÚS 517/2014, III. ÚS 514/2014, III. ÚS 620/2014,IV. ÚS 255/2014, IV. ÚS 266/2014, IV. ÚS 267/2014, IV. ÚS 268/2014, IV. ÚS 340/2014).
So zreteľom na totožnosť tak v osobe sťažovateľky, ako aj totožnosť v použitejprávnej argumentácii a skutkových okolnostiach, ktoré boli podstatné na ustálenie záverovvšeobecných súdov, ústavný súd dospel k záveru, že vzhľadom na to, že sťažovateľke súznáme dôvody odmietnutia sťažností v obdobných prípadoch a ustálený právny názorústavného súdu na danú právnu problematiku v závislosti od predmetu napadnutýchrozhodnutí všeobecných súdov a ňou použitej argumentácie bez relevantných zmien, nie jepotrebné opätovne uvádzať tie isté dôvody odmietnutia.
Na základe citovaného ústavný súd konštatuje, že krajský súd sa v napadnutýchuzneseniach zaoberal a ústavne akceptovateľným spôsobom aj vysporiadal s odvolacíminámietkami sťažovateľky, s ktorými sa nestotožnil, a preto predmetné uznesenia okresnýchsúdov potvrdil ako vecne správne. Napadnuté uznesenia krajského súdu nemožno podľanázoru ústavného súdu považovať za zjavne neodôvodnené a ani za arbitrárne, t. j. také,ktoré by boli založené na právnych záveroch, ktoré nemajú oporu v zákone, resp. popierajúpodstatu, zmysel a účel v napadnutom konaní aplikovaných ustanovení zákona o súdnychpoplatkoch (položka 7a Sadzobníka súdnych poplatkov).
Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že medzi napadnutými uzneseniamia postupom, ktorý predchádzal ich vydaniu, a základným právom podľa čl. 46 ods. 1 ústavya právom podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorých porušenie sťažovateľka namieta, neexistujetaká príčinná súvislosť, na základe ktorej by ústavný súd po prípadnom prijatí sťažnostína ďalšie konanie reálne mohol dospieť k záveru o ich porušení. Ústavný súd pretopri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosti sťažovateľky podľa § 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde ako zjavne neopodstatnené.
Vzhľadom na odmietnutie sťažností neprichádzalo už do úvahy rozhodovať o ďalšíchnávrhoch sťažovateľky uplatnených v ich petite.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 30. júna 2015