znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 338/08-37

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. októbra 2008 predbežne   prerokoval   sťažnosť   Ing.   A.   F.,   T.,   zastúpenej   advokátom   JUDr.   K.   Š.,   B., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy   Slovenskej   republiky   a podľa   čl.   36   ods.   1   Listiny   základných   práv   a slobôd a základného práva na primerané hmotné zabezpečenie v starobe podľa čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej   republiky   a podľa   čl.   30   ods.   1   Listiny   základných   práv   a slobôd   postupom Sociálnej poisťovne – ústredie Bratislava, vo veci vedenej pod č. 5252203740 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. A. F. o d m i e t a   pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. augusta 2008   doručená   sťažnosť   Ing.   A.   F.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   vo   veci   namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a podľa   čl. 38   ods.   2   Listiny základných   práv a slobôd (ďalej len „listina“),   základného práva   na inú právnu   ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 36 ods. 1 listiny a základného práva na primerané hmotné zabezpečenie v starobe podľa čl. 39 ods. 1 ústavy a podľa čl. 30 ods. 1 listiny postupom Sociálnej poisťovne – ústredie Bratislava, vo veci vedenej pod č. 5252203740 (ďalej len „Sociálna poisťovňa“ a „napadnuté rozhodnutie“).

Z obsahu   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľka   23.   mája   2005   podala   žiadosť o dôchodkovú dávku. Dňa 8. júna 2005 s ňou bola na príslušnej pobočke spísaná žiadosť o dôchodkovú   dávku.   Dňa   27.   júla   2005   Sociálna   poisťovňa   vydala   rozhodnutie č. 5252203740,   ktoré   bolo   sťažovateľke   doručené   19.   augusta   2005.   Toto   rozhodnutie považuje   sťažovateľka   za   nulitný   akt,   pretože   Sociálna   poisťovňa   prekročila   svoju rozhodovaciu právomoc vyplývajúcu z § 179 ods. 1 písm. a) v spojení s § 210 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uviedla:«Rozhodnutie č. 5252203740 zo dňa 27. 7. 2005 nieje rozhodnutím o dávke v zmysle § 179 ods.   1 písm.   a)   bod 1   zákona   o sociálnom   poistení,   ale   rozhodnutím o   priznaní predčasného starobného dôchodku od 1. 6. 2005, ktoré Sociálna poisťovňa ústredie vydala s odvolaním sa na § 67 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, nad rámec svojej rozhodovacej právomoci   vymedzenej   zákonom.   V   zmysle   ustanovení   §   179   ods.   1   písm.   a)   zákona o sociálnom   poistení   nemá   odporkyňa   právomoc   vydať   rozhodnutie   o   nároku   žiadateľa na odchod   do   predčasného   starobného   dôchodku,   t.   j.   o   splnení   podmienok   nároku na predčasný   starobný   dôchodok   (odchod   do   dôchodku).   Má   právomoc   vydať   len rozhodnutie o dávke, t. j. o sume dávky, ktorá sťažovateľke patrí, v tomto prípade podľa § 68 ods. 1 zákona.

V rozhodnutí pod č. 5252203740 (ďalej len „rozhodnutie“) zo dňa 27. júla 2005 odporkyňa rozhodla podľa § 67 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len   „zákon   o   sociálnom   poistení“)   o   priznaní   predčasného   starobného   dôchodku sťažovateľky,   t.   j.   o   priznaní   nároku   na   odchod   do   predčasného   starobného   dôchodku od 1. 6. 2005. V rozhodnutí uviedla aj sumu predčasného starobného dôchodku 7 771 Sk, ktorú druhým výrokom rozhodnutia zvýšila od 22. júla 2005 na sumu 8459 Sk s odvolaním sa   na   §   293e   zákona   o   sociálnom   poistení.   Rozhodnutie   odporkyne   nebolo   vydané na základe žiadosti sťažovateľky o dôchodok zo dňa 8. 6. 2005 v konaní podľa § 68 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, ktorým sa realizuje čl. 39 ods. 1 ústavy a čl. 30 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, a v ktorom sa rozhoduje oprave - nároku účastníka konania postupom podľa procesných ustanovení § 172 až § 212 OSP, t. j. v konaní o dávke.... Sťažovateľka,   ktorá   nedisponuje   právnickým   vzdelaním,   dňa   25.   augusta   2005 podala   na   prvostupňovom   žalobu   proti   tomuto   rozhodnutiu   odporkyne,   ktorú   neskôr doplnila podaním zo dňa 9. septembra 2005 a 15. apríla 2006.

Konanie na Krajskom súde v Trnave (ďalej len „krajský súd“) sa uskutočnilo pod č. k. 34Sd/54/2005....

Dňa 25. apríla 2006 vydal krajský súd rozsudok pod č. k. 34 Sd/54/2006, ktorým, podľa názoru sťažovateľky, v rozpore s príslušnými ustanoveniami OSP potvrdil ako vecne správne rozhodnutie nulitný akt odporkyne č. 5252203740 zo dňa 27. júla 2005.... Sťažovateľka sa proti rozsudku krajského súdu odvolala odvolaním zo dňa 22. mája 2006 predloženým krajskému súdu dňa 24. mája 2006....

Dňa   25.   apríla   2007   sa   uskutočnilo   vyhlásenie   rozsudku   odvolacieho   súdu   bez nariadenia   pojednávania,   na   ktorom   odvolací   súd   potvrdil   rozsudok   krajského   súdu ako vecne správny....

Odvolací súd potvrdil ako vecne správny rozsudok krajského súdu zo dňa 25. apríla 2006,   č.   k.   34Sd/54/2005-64,   ktorým   tento   potvrdil   ako   vecne   správne   rozhodnutie odporkyne   č.   5252203740   zo   dňa   27.   júla   2005.   Odvolací   súd   v rozsudku   pod   sp.   zn. 5 So 70/2006   dospel   k   záveru,   že   odvolanie   sťažovateľky   nie   je   opodstatnené.   Tomuto postupu   však   evidentne   predchádzali   nezákonné   procesné   postupy,   ktoré   svedčia o nezákonnom ovplyvňovaní sudcov, ktorí vo veci rozhodovali....

Dňa   8.   júna 2007 Rozsudok   Najvyššieho   súdu SR   ako odvolacieho súdu zo   dňa 25. apríla 2007 nadobudol právoplatnosť.»

Sťažovateľka žiada, aby ústavný súd rozhodol nálezom:„1. Sociálna poisťovňa ústredie svojím postupom (iný zásah), nečinnosťou v konaní o dávke   predčasného   starobného   dôchodku,   ktoré   sa   začalo   na   základe   žiadosti sťažovateľky   dňa   8.   6.   2005   pod   č.   5252203740,   porušila   základné   právo sťažovateľky   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy   SR   a   čl.   38   ods.   2   Listiny   základných   práv   a   slobôd.   Ďalej   porušila základné   právo   na   inú   právnu   ochranu   sťažovateľky   podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy a   čl.   36   ods.   1   Listiny   vo   vzťahu   k   ňou   uplatnenému   základnému   právu   na primerané hmotné zabezpečenie v starobe podľa čl. 39 ods. 1 ústavy a čl. 30 ods. 1 Listiny.

2.   Ústavný   súd   SR   zakazuje   porušovateľke   práv   sťažovateľky   pokračovanie v   porušovaní   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov v konaní o dôchodkovej dávke podľa § 68 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.

3.   Ústavný   súd   prikazuje   porušovateľke   práva   sťažovateľky   nečinnosťou v   dávkovom   konaní   o   uplatnenom   základnom   práve   sťažovateľky   podľa   §   39 ods. 1 ústavy, ktoré sa vykonáva ust. § 68 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, aby vo veci konala a vydala rozhodnutie o dôchodkovej dávke v súlade so zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.

4. Sťažovateľke sa priznáva náhrada trov konania.“

II.

Podľa   čl.   124   ústavy   ústavný   súd   je   nezávislým   súdnym   orgánom   ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľka   namietla   porušenie   svojich   základných   práv   a slobôd   rozhodnutím Sociálnej   poisťovne,   proti   ktorému   podala   aj   opravné   prostriedky   až   po   Najvyšší   súd Slovenskej republiky (pozri časť I).

Pri   rozhodovaní   o sťažnosti   ústavný   súd   vychádza   z princípu   subsidiarity,   ktorý vyplýva z čl. 127 ods. 1 ústavy.

Toto ustanovenie limituje hranice právomoci ústavného súdu a všeobecných súdov, ktoré   rozhodujú   podľa   čl.   142   ods.   1   ústavy   v občianskoprávnych   a trestnoprávnych veciach,   a to   tým   spôsobom,   že   sťažovateľ   má   právo   domáhať   sa   ochrany   svojho základného práva a slobody na ústavnom súde iba v prípade, ak mu túto ochranu nemôže poskytnúť všeobecný súd.

Ak   ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   fyzickej   osoby   alebo právnickej osoby zistí, že ochrana základného práva alebo slobody môže byť alebo bola poskytnutá   iným   orgánom   verejnej   moci,   musí   takúto   sťažnosť   odmietnuť   z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie (I. ÚS 6/04, IV. ÚS 243/05 a iné).

Úlohou všetkých orgánov verejnej moci je poskytnúť ochranu základným právam a slobodám fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na   ochranu   jeho   základných   práv   alebo   slobôd   účinne   poskytuje   a na   ktorých   použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Sťažovateľka   využila   všetky   dostupné   opravné   prostriedky,   nebola   však   úspešná podľa svojej predstavy. V danom prípade mala možnosť postupovať podľa § 247 a nasl. Občianskeho   súdneho   poriadku   a podať   žalobu   proti   rozhodnutiu   a postupu   správnych orgánov,   ktorú   aj   využila.   Sťažovateľka   si   nemôže   vybrať   orgán,   ktorý   jej   poskytne ochranu, ale musí zachovať postupnosť ochrany podľa právneho poriadku.

Podľa   stabilnej   judikatúry   ústavného   súdu   neúspech   v konaní   automaticky neznamená porušenie základných práv a slobôd.

Ústavný súd nemá teda   právomoc preskúmavať rozhodnutia Sociálnej poisťovne, takáto právomoc prináleží príslušnému krajskému súdu.

Z toho   dôvodu   bolo   potrebné   sťažnosť   odmietnuť   pre   nedostatok   právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, je bez ďalšieho právneho významu rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľky v nej obsiahnutých.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. októbra 2008