SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 337/2022-18
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Straku a sudcov Roberta Šorla a Martina Vernarského (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛ , ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, toho času v ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného Mgr. Romanom Kerakom, advokátom, Seberíniho 6/C, Bratislava, proti upovedomeniu Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. k. IV/3 Pz 19/21/1000-8 z 13. augusta 2021 takto
r o z h o d o l :
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 13. októbra 2021 domáha vyslovenia porušenia práv zaručených v čl. 17 ods. 2 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), čl. 5 ods. 4 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) upovedomením Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) č. k. IV/3 Pz 19/21/1000-8 z 13. augusta 2021 (ďalej len „napadnuté upovedomenie“). Sťažovateľ navrhuje zrušenie napadnutého upovedomenia a príkaz generálnej prokuratúre znovu konať a rozhodnúť. Súčasne žiada priznanie finančného zadosťučinenia a náhrady trov konania.
II.
Skutkové východiská
2. Uznesením vyšetrovateľa ČVS: PPZ-7/NKA-BA4-2021 z 29. januára 2021 (ďalej len „uznesenie o vznesení obvinenia“) bolo sťažovateľovi vznesené obvinenie v bode 1) tohto uznesenia pre pokračovací obzvlášť závažný zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, 3 písm. b) a ods. 4 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. i) tohto zákona a v bode 2) tohto uznesenia pre zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1 Trestného zákona. Trestný čin mal byť páchaný na tom skutkovom základe, že obvinení ako organizovaná skupina s určenou deľbou práce zabezpečili v danej trestnej veci uzatvorenie nevýhodných zmlúv medzi ⬛⬛⬛⬛ a obchodnou spoločnosťou ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „obchodná spoločnosť“), za vopred dohodnutých podmienok (spôsobom obchádzajúcim zákon), čím mali spôsobiť Slovenskej republike škodu 42 243 148,40 eur s DPH. Zločin prijímania úplatku mal byť spáchaný na tom skutkovom základe, že sťažovateľ prijal úplatky za zabezpečenie toho, aby vo verejnom obstarávaní zvíťazila obchodná spoločnosť.
3. Proti uzneseniu o vznesení obvinenia podal sťažovateľ sťažnosť, ktorá bola uznesením Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „prokurátor úradu špeciálnej prokuratúry“) č. k. VII/3 Gv 153/20/1000-102 (ďalej len „uznesenie o odmietnutí sťažnosti“) z 19. apríla 2021 odmietnutá.
4. Uznesením Špecializovaného trestného súdu v Pezinku č. k. 4 Tp 3/2021 z 5. februára 2021 bol sťažovateľ v predmetnej trestnej veci vzatý do väzby.
5. Uznesením vyšetrovateľa pod ČVS: PPZ-7/NKA-BA4-2021 zo 16. júna 2021 bolo sťažovateľovi rozšírené obvinenie v bode 1) tohto uznesenia pre pokračovací obzvlášť závažný zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. c) a ods. 4 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. i) tohto zákona na tom skutkovom základe, že obvinení po vzájomnej dohode účelovým vytvorením reťazca nimi ovládaných obchodných spoločností, zmlúv uzavieraných medzi nimi a realizáciou prevodov medzi účtami týchto obchodných spoločností vytvorili mechanizmus na zakrytie pôvodu finančných prostriedkov pochádzajúcich z trestnej činnosti popísanej v tomto uznesení. Vzhľadom na tento aspekt podal prokurátor úradu špeciálnej prokuratúry 25. júna 2021 návrh na predĺženie lehoty väzby a zmenu dôvodov väzby sťažovateľa.
6. Návrhom na zrušenie právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní z 29. apríla 2021 sa sťažovateľ podľa § 363 Trestného poriadku domáhal zrušenia uznesenia o vznesení obvinenia a uznesenia o odmietnutí sťažnosti. Predmetnému návrhu generálna prokuratúra napadnutým upovedomením nevyhovela.
III.
Argumentácia sťažovateľa
7. Porušenie svojich práv sťažovateľ vzhliada najprv v dôsledku nedostatku odôvodnenia napadnutého upovedomenia. Generálna prokuratúra sa podľa sťažovateľovho názoru nedostatočne vysporiadala s ním produkovanými argumentačnými líniami. Z tohto dôvodu je napadnuté upovedomenie arbitrárne. V ďalšej časti ústavnej sťažnosti sťažovateľ v podstate vyjadruje nespokojnosť s obvinením, ktoré mu bolo vznesené.
8. Pokiaľ ide o deficit odôvodnenia napadnutého upovedomenia, generálna prokuratúra sa podľa sťažovateľovej mienky nevysporiadala s argumentom, či sťažovateľ môže byť stíhaný ako špeciálny subjekt podľa § 237 ods. 4 Trestného zákona a argumentom súvisiacim so škodou v danej trestnej veci. Odpoveď nebola sťažovateľovi poskytnutá ani na argument týkajúci sa jeho domnelého členstva v zločineckej skupine. Naostatok bez povšimnutia ostala aj námietka, že spolupracujúci obvinení boli organizátormi trestnej činnosti, preto sa voči nim nemohol aplikovať inštitút dočasného odloženia vznesenia obvinenia podľa § 205 ods. 1 Trestného poriadku.
9. V skutkových okolnostiach danej veci sťažovateľ tiež vyjadruje nespokojnosť s obvinením a v podstatnom poukazuje, že generálna prokuratúra sa argumentačne nevysporiadala s poukazmi na výpovede jednotlivých svedkov (spolupracujúcich obvinených) a listinné dôkazy, v dôsledku čoho došlo k porušeniu tvrdených článkov ústavy a dohovoru. Spolupracujúci obvinení podľa názoru sťažovateľa neuviedli podstatné a rozhodujúce skutočnosti k jeho osobe a ich výpovede boli rozporné. Orgány činné v trestnom konaní nedisponujú priamymi dôkazmi voči sťažovateľovi.
10. V doplnení ústavnej sťažnosti doručenom ústavnému súdu 29. novembra 2021 (ďalej len „doplnenie ústavnej sťažnosti“) sťažovateľ prezentoval mienku o existencii prieťahov v jeho väzobnom stíhaní. Súčasne poukázal na ním zabezpečený znalecký posudok, ktorý má preukazovať, že obchodná spoločnosť bola v tom čase jediná, ktorá dotknuté produkty dodávané Slovenskej republike ponúkala na požadovanej úrovni. Predmetné produkty boli navyše dodané za nižšiu cenu, než je ich všeobecná hodnota určená znaleckým posudkom. Naostatok sťažovateľ poukázal na nález ústavného súdu č. k. III. ÚS 523/2021-44 z 12. novembra 2021, ktorý zrušil uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 1Tost/14/2021 z 1. júna 2021 (ďalej len „uznesenie najvyššieho súdu“) dotýkajúce sa väzby sťažovateľa, pričom napadnuté upovedomenie je sčasti argumentačne opreté o argumenty uvedené v predmetnom zrušenom uznesení.
IV.
Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti
11. Ústavnú sťažnosť sťažovateľa ústavný súd predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí senátu ústavného súdu podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a zisťoval, či ústavná sťažnosť obsahuje všeobecné náležitosti podania (§ 39 zákona o ústavnom súde), všeobecné náležitosti návrhu na začatie konania (§ 43 zákona o ústavnom súde), osobitné náležitosti ústavnej sťažnosti (§ 123, § 124 a § 132 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde) a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
12. Sťažnostnú námietku, v rámci ktorej možno identifikovať subjektívnu nespokojnosť sťažovateľa s obvinením, ktoré mu bolo vznesené, považoval ústavný súd za potrebné preskúmať ako prvú v poradí.
13. Ústavný súd je toho názoru, že sťažovateľ v tejto súvislosti v podstate žiada ústavný súd, aby v prípade vyhovenia ústavnej sťažnosti formuloval záväzný právny názor, ktorý by generálnu prokuratúru viedol k zrušeniu obvinenia, ktoré bolo sťažovateľovi vznesené. Právna úprava trestného konania však umožňuje sťažovateľovi v ďalších štádiách trestného konania v rámci uplatnenia práva na obhajobu túto okolnosť namietať právne účinným spôsobom. Tak, ako súd prvého stupňa, ktorý bude oprávnený konať a rozhodovať v trestnej veci sťažovateľa, aj odvolací súd v prípade podania odvolania v predmetnej trestnej veci sú súdy s plnou jurisdikciou, v ktorých právomoci je posúdenie všetkých relevantných skutkových aj právnych okolností prípadu vrátane zákonnosti a ústavnosti postupu orgánov prípravného konania v trestnej veci sťažovateľa v štádiu trestného stíhania predchádzajúcemu podaniu obžaloby (m. m. napr. II. ÚS 294/06, III. ÚS 75/05, III. ÚS 109/05 II. ÚS 294/06, III. ÚS 184/2018). Z tohto dôvodu ústavný súd v tejto časti podanú ústavnú sťažnosť v súlade s § 56 ods. 2 písm. d) zákona o ústavnom súde v spojení s § 132 ods. 2 tohto zákona odmietol pre neprípustnosť.
14. Vzhľadom na uvedené ústavný súd skúmal sťažnostné námietky proti napadnutému upovedomeniu len v tom rozsahu, v ktorom sťažovateľ tvrdí nedostatočnú odôvodnenosť predmetného upovedomenia.
15. Pokiaľ ide o odôvodnenie napadnutého upovedomenia, ústavný súd si už vo svojej skoršej rozhodovacej praxi osvojil právny názor generálnej prokuratúry, podľa ktorého upovedomenie vydané podľa § 365 ods. 1 Trestného poriadku nemá predstavovať rozsiahlu analýzu dôkaznej situácie alebo podrobný rozbor poznatkov orgánov činných v trestnom konaní, ktoré ich viedli k tomuto procesnému úkonu. Toto upovedomenie nemá byť ani polemikou generálneho prokurátora s argumentmi a námietkami navrhovateľa. Ani v odôvodnení akéhokoľvek rozhodnutia sa spravidla nevyžaduje vysporiadanie s každou jednotlivou námietkou sťažovateľa, ale postačí vystihnutie kľúčových momentov, ktoré príslušné orgány k jeho vydaniu viedli. O to viac to platí v prípade upovedomenia generálneho prokurátora, ktorým nevyhovel návrhu oprávnenej osoby na zrušenie uznesenia o vznesení obvinenia (m. m. napr. I. ÚS 183/2019). Ústavný súd v tejto súvislosti v súlade so svojou ustálenou rozhodovacou praxou znovu prízvukuje, že trestné konanie je od svojho začiatku až po jeho skončenie procesom, v ktorom sa v rámci vykonávania jednotlivých úkonov a realizácie garancií na ochranu práv a slobôd môžu zo strany orgánov činných v trestnom konaní naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé pochybenia. Spravidla až po jeho skončení možno na ústavnom súde namietať pochybenie znamenajúce porušenie práv a slobôd v zmysle ustanovenia čl. 127 ods. 1 ústavy, ktoré nebolo odstránené v jeho priebehu (m. m. napr. III. ÚS 3/02, III. ÚS 64/04, III. ÚS 75/05, IV. ÚS 197/08).
16. Pokiaľ ide o sťažovateľov poukaz na nález ústavného súdu č. k. III. ÚS 523/2021-44 z 12. novembra 2021, ústavný súd upriamuje pozornosť sťažovateľa, že dôvodom vyhovenia ústavnej sťažnosti v tejto veci nebolo spochybnenie dôvodnosti vedeného trestného stíhania (bod 18 predmetného nálezu), ale nedostatočné odôvodnenie tzv. „útekovej“ väzby. Ak teda sťažovateľ v doplnení ústavnej sťažnosti odkazuje na bod 45 ústavnej sťažnosti, je zrejmé, že v tejto súvislosti mieri práve na materiálne podmienky väzby spočívajúce v dôvodnosti trestného stíhania. Tento aspekt však netvoril základ vyhovujúceho výroku nálezu ústavného súdu č. k. III. ÚS 523/2021-44 z 12. novembra 2021.
17. Z pohľadu odôvodnenia napadnutého upovedomenia teda ústavný súd konštatuje, že odkaz generálnej prokuratúry na predmetným nálezom zrušené uznesenie najvyššieho súdu je v okolnostiach tejto veci akceptovateľnou reakciou na sťažovateľove námietky prednesené proti jeho obvineniu. Ústavný súd totiž v náleze č. k. III. ÚS 523/2021-44 z 12. novembra 2021 ústavnoprávne relevantným spôsobom nespochybnil dôvodnosť trestného stíhania sťažovateľa. Preto i napriek zrušeniu predmetného uznesenia najvyššieho súdu, na ktoré generálna prokuratúra odkazuje, nemožno napadnuté upovedomenie v rovine jeho odôvodnenia hodnotiť ako ústavne neudržateľné.
18. Z prezentovaných dôvodov ústavný súd v časti namietanej nedostatočnosti odôvodnenia napadnutého upovedomenia podanú ústavnú sťažnosť v súlade s § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde odmietol pre zjavnú neopodstatnenosť.
19. Keďže ústavný súd ústavnú sťažnosť ako celok odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa uplatnenými v tejto ústavnej sťažnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 2. júna 2022
Peter Straka
predseda senátu