znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 337/2014-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. júna 2014 predbežne   prerokoval   sťažnosť   F.   P.,   zastúpeného   advokátkou   JUDr.   Evou   Hladkou, Röntgenova   8,   Bratislava,   vo   veci   namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 55/2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť F. P. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 21. januára 2014   doručená   sťažnosť   F.   P.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie vec bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu   Nitra   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 55/2008. Sťažnosť bola doplnená na základe výzvy ústavného súdu podaním sťažovateľa doručeným ústavnému súdu 10. marca 2014.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ ako žalobca namieta prieťahy v konaní pred okresným súdom o ochranu osobnosti vedenom pod sp. zn. 8 C 55/2008, ktoré začalo ešte v roku 2008.

Sťažovateľ uvádza, že okresný súd v jeho veci nekonal a v súčasnosti nie je konanie ešte takmer po šiestich rokoch právoplatne skončené. V sťažnosti tiež špecifikuje procesné úkony   okresného súdu, z ktorých   tiež vyplýva, že okresný   súd vo veci   samej rozhodol rozsudkom   28.   augusta   2013   tak,   že   v časti   konanie   zastavil   a v   časti   zamietol   návrh sťažovateľa.   Pretože   okresný   súd   nevypracoval   rozsudok   v zákonnej   lehote,   podal sťažovateľ sťažnosť predsedovi krajského súdu v januári 2014, ktorý však jeho sťažnosť považoval za nedôvodnú.

Zo   sťažnosti   tiež   vyplýva,   že   sťažovateľ   ešte   v   januári   2010   podal   predsedovi okresného   súdu   sťažnosť   podľa   §   62   zákona   č.   757/2004   Z.   z.   o   súdoch   a o   zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov namietajúc zbytočné prieťahy v ním iniciovanom súdnom konaní.

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ žiada ústavný súd, aby rozhodol, že jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 55/2008 porušené bolo.

Okrem toho sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 5 000 €.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O   zjavne   neopodstatnenú   sťažnosť   ide   vtedy,   keď   namietaným   postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil   sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej   súvislosti   medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých   namietal,   prípadne   z iných   dôvodov.   Za   zjavne neopodstatnenú   sťažnosť   preto možno   považovať   tú   sťažnosť,   pri   predbežnom   prerokovaní   ktorej   ústavný   súd   nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva   alebo slobody,   reálnosť ktorej by mohol   posúdiť   po   jej   prijatí   na   ďalšie   konanie   (IV.   ÚS   434/2011, III. ÚS 581/2012, III. ÚS 78/2014).

Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti, ktorou sa namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, môže vyplývať aj z toho, že porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, v ktorom už v sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy označený všeobecný súd meritórne rozhodol pred jej podaním (II. ÚS 184/06, III. ÚS 22/2011, III. ÚS 78/2014), a preto už k namietanému porušovaniu týchto práv nečinnosťou tohto súdu v čase doručenia sťažnosti nemohlo dochádzať (m. m. II. ÚS 387/06).

Sťažovateľ namieta sťažnosťou z 20. januára 2014 prieťahy v konaní pred okresným súdom a tvrdí, že okresný súd v jeho veci nekoná, čím porušuje jeho označené základné právo podľa ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd zistil, že okresný súd v namietanej veci rozhodol rozsudkom sp. zn. 8 C 55/2008 z 28. augusta 2013 tak, že v časti nároku sťažovateľa, ktorým sa „domáhal určenia, že bol odvolaný z funkcie riaditeľa odboru rozkazom riaditeľa SIS...“, zastavil a vo zvyšku jeho návrh zamietol. Proti rozsudku okresného súdu podal sťažovateľ 31. januára 2014 odvolanie a v súčasnosti okresný súd vykonával už len procesné úkony na predloženie spisu odvolaciemu súdu (12. máj 2014).

Ústavný   súd   v   tejto   spojitosti   pripomína,   že   proti   porušovaniu   základného   práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (i práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) sa sťažovateľ mohol kvalifikovane brániť (ešte do vynesenia rozsudku okresným súdom) podaním sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, čo však kvalifikovane neurobil, aj keď je sám aj advokátom (obdobne napr. m. m. II. ÚS 361/2012, IV. ÚS 452/2012).

Z uvedeného vyplýva, že okresný súd v čase podania sťažnosti (21. januára 2014) už nemohol   žiadnym   ústavne   relevantným   spôsobom   ovplyvniť   priebeh   konania   a   v   čase prerokovania   sťažnosti   na   ústavnom   súde   k   prieťahom   v   namietanom   konaní   už nedochádza.   Tento   stav   veci   viedol   ústavný   súd   k   záveru,   že   sťažnosť   podaná   proti okresnému súdu je zjavne neopodstatnená.

Z týchto dôvodov bolo potrebné sťažnosť po jej predbežnom prerokovaní odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

Ústavný   súd   v   závere   pripomína,   že   toto   rozhodnutie   nezakladá   prekážku   veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a nebráni tomu, aby po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľ v tejto veci po prípadnom zrušení rozsudku okresného súdu krajským súdom a vrátení veci na ďalšie konanie okresnému súdu v prípade zotrvania na stanovisku, že postupom okresného súdu dochádza k zbytočným prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť (obdobne I. ÚS 182/2010).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. júna 2014