znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 337/05-34

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. marca 2006 v senáte zloženom z predsedu Juraja Babjaka a zo sudcov Eduarda Báránya a Ľubomíra Dobríka prerokoval sťažnosť M. F., S., zastúpenej advokátom JUDr. T. B., P., ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a práva   na   prejednanie   veci   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   Okresným   súdom   Stará   Ľubovňa   v   konaní   sp.   zn. 4 C 789/97, a takto

r o z h o d o l :

Základné právo M. F. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom pred Okresným súdom Stará Ľubovňa pod sp. zn. 4 C 789/97   p o r u š e n é   n e b o l o.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. októbra 2005   doručená   sťažnosť   M.   F.,   S.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   zastúpenej   advokátom JUDr. T. B., P., ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“), čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   Okresným   súdom   Stará   Ľubovňa (ďalej   len „okresný súd“) v konaní sp. zn. 4 C 789/97.

Ústavný súd uznesením č. k. III. ÚS 337/05-6 z 30. novembra 2005 prijal sťažnosť sťažovateľky na ďalšie konanie.

Predsedníčka okresného súdu sa na základe výzvy ústavného súdu, ktorá jej bola doručená 13. januára 2006, vyjadrila, že okresný súd netrvá na verejnom pojednávaní pred ústavným súdom. Právny zástupca sťažovateľky vo vyjadrení doručenom ústavnému súdu 18. januára 2006 oznámil, že netrvá na verejnom pojednávaní pred ústavným súdom.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd využil možnosť postupu podľa ustanovenia § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a upustil od ústneho pojednávania, pretože vzhľadom na charakter posudzovanej veci, v ktorej je rozhodujúci prehľad spisu, nemožno od ústneho pojednávania očakávať ďalšie objasnenie veci.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uvádza, že 17. apríla 1997 podala na okresný súd návrh   na   vyporiadanie   bezpodielového   spoluvlastníctva   manželov   (ďalej   len   „BSM“). Po doplnení návrhu a vyjadreniach účastníkov konania sťažovateľka požiadala 26. marca 1998 okresný súd o nariadenie pojednávania, pretože odporca maril dokazovanie rozsahu vecí patriacich do BSM, a to tým, že „... odnášal z domu veci patriace do bezpodielového spoluvlastníctva...“ Pojednávanie bolo nariadené na 24. jún 1998.

Okresný   súd   po   viac   ako   4   ročnom   trvaní   konania   nariadil   uznesením   sp.   zn. 4 C 789/97   z 30.   októbra   2001   znalecké   dokazovanie.   Sťažovateľka   po   vyjadrení   sa k znaleckému posudku požiadala 21. januára 2003 okresný súd, aby vo veci konal. Následne vydal   okresný   súd   pokyn   na   vypracovanie   ďalšieho   znaleckého   posudku,   ktorý   bol okresnému   súdu   doručený   22.   marca   2004.   V predmetnej   veci   nebolo   ku   dňu   podania sťažnosti ústavnému súdu vydané ani prvostupňové rozhodnutie, nie je dostatočne zistený skutkový stav, hoci vec nie je po právnej stránke zložitá.

S prihliadnutím   na   uvedené   skutočnosti   sťažovateľka   vo   svojom   návrhu   výroku rozhodnutia   (petite) žiada, aby ústavný   súd vyslovil   porušenie   jej   základného práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa čl. 38 ods. 2 listiny a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v konaní sp.   zn.   4   C   789/97   a prikázal okresnému   súdu   konať v   uvedenej   veci   bez zbytočných prieťahov.   Zároveň   sťažovateľka   požaduje   priznanie   primeraného   finančného zadosťučinenia v sume 100 000 Sk a náhrady trov právneho zastúpenia.

Ústavný súd výzvou z 9. januára 2006 požiadal predsedníčku okresného súdu, aby sa v zmysle   ustanovenia   §   29   ods.   6   zákona   o ústavnom   súde   vyjadrila   k   sťažnosti sťažovateľky.   Predsedníčka   okresného   súdu   v   stanovisku   doručenom   ústavnému   súdu 6. februára 2006 uviedla ako prílohu podrobný prehľad úkonov vykonaných v danej veci vypracovaný zákonnou sudkyňou spolu s jej vyjadrením zo 6. februára 2006 k danej veci. Predsedníčka okresného súdu zároveň vo svojom stanovisku uviedla, že „Stotožňujem sa s podrobným   vyjadrením   sudkyne   JUDr.   J.   S.   Okresný   súd   Stará   Ľubovňa   je   trvalo poddimenzovaný   v počte   sudcov.   Táto   situácia   pretrváva   od   roku   1997   kedy   z nášho kolektívu odišli traja sudcovia na novozriadené súdy. Z uvedeného dôvodu ako aj z dôvodu dlhodobej   stáže   jednej   sudkyne   na   Krajskom   súde   v Prešove   ako   aj   dlhodobej práceneschopnosti   ďalšej   sudkyne   som   musela   viackrát   prerozdeľovať   spisy   medzi ostatných sudcov. Tak tomu bolo aj v predmetnej veci.

Od   roku   1997   pracujú   na   tunajšom   súde   piati   sudcovia,   z toho   jedna   sudkyňa vykonáva   aj   funkciu   predsedníčky   okresného   súdu.   Konkrétne   ku   dňu   1.   1.   2006   na tunajšom súde zostalo nevybavených 6 082 vecí. Na vybavenie takého množstva vecí je potrebných viac ako 5 sudcov. Na toto upozorňujem nadriadené orgány neustále.

JUDr. J. S. vykonáva agendu P a Ps za celý okres Stará Ľubovňa a to ako svoju nosnú agendu. Okrem toho má pridelené aj spisy C, E, Er, Ro. Ani jedna sudkyňa na tunajšom   súde   nevybavuje   iba   jednu   agendu.   Všetky   sudkyne   tunajšieho   súdu,   teda   aj JUDr. J. S. ma neustále upozorňujú ústne – a viackrát tak urobili aj písomne v zmysle § 30 ods. 4 zák. č. 385/2000 Z. z., že majú pridelené neprimerané množstvo spisov. Keďže však na   tunajšom   súde   vybavujeme   desať   hlavných   agiend   (okrem   vedľajších   agiend)   ako predsedníčka   súdu   nemám   inú možnosť   len tieto   agendy   rozdeliť medzi skutočný počet sudcov“.

II.

Ústavný súd na základe sťažnosti sťažovateľky, stanoviska predsedníčky okresného súdu,   ako aj podrobného   preštudovania   spisu   okresného   súdu   sp.   zn.   4   C   789/97   zistil nasledovný priebeh a stav konania:

Okresnému súdu bol 23. apríla 1997 doručený návrh sťažovateľky na vyporiadanie BSM proti odporcovi – bývalému manželovi – s prílohami, ktorý bol na základe pokynu predsedníčky okresného súdu z 26. mája 1997 v spojení s úradným záznamom z 12. augusta 1997 pridelený zákonnej sudkyni.

Okresný súd vydal 13. augusta 1997 pokyn na doručenie výzvy právnemu zástupcovi sťažovateľky, aby v určenej lehote upresnil návrh na začatie konanie v zmysle ustanovenia § 42 ods. 3 a § 79 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“). Pokynom okresného súdu z 8. septembra 1997 bola predmetná vec preradená do registra C okresného súdu. Právny zástupca sťažovateľky doručil okresnému súdu 8. septembra 1997 upravený návrh na vyporiadanie BSM.

Okresný   súd   vydal   30.   októbra   1997   pokyn   na   doručenie   návrhu   sťažovateľky odporcovi, aby sa k nemu v určenej lehote vyjadril. Podľa úradného záznamu okresného súdu z 30. októbra 1997 bol posudzovaný spis pridelený na prejednanie ďalšej zákonnej sudkyni.   Odporca   doručil   okresnému   súdu   25.   novembra   1997   stanovisko   k návrhu sťažovateľky.

Okresný   súd   vydal   10.   decembra   1997   pokyn   na   doručenie   stanoviska   odporcu právnemu zástupcovi sťažovateľky. Právny zástupca sťažovateľky doručil okresnému súdu 14.   januára   1998   vyjadrenie   k stanovisku   odporcu   a žiadosť   o nariadenie   termínu pojednávania.

Okresný súd vydal 19. januára 1998 pokyn na pripojenie spisov sp. zn. 3 C 91/96 a 4 C 480/95 a doručenie vyjadrenia právneho zástupcu sťažovateľky odporcovi. Právny zástupca   odporcu   doručil   okresnému   súdu   17.   februára   1998   stanovisko   k vyjadreniu sťažovateľky.   Právny   zástupca   sťažovateľky   doručil   okresnému   súdu   30.   marca   1998 žiadosť   o stanovenie   termínu   pojednávania.   Okresný   súd   nariadil   4.   mája   1998   termín pojednávania na 25. máj 1998.

Na pojednávaní 25. mája 1998 vypovedali účastníci konania a pojednávanie bolo uznesením   odročené   za   účelom   mimosúdnej   dohody.   Právny   zástupca   odporcu   doručil okresnému súdu 27. mája 1998 oznámenie, že k mimosúdnej dohode účastníkov konania nedošlo.   Právny   zástupca   sťažovateľky   doručil   28.   mája   1998   vyjadrenie   k predmetu konania.

Okresný   súd   nariadil   5.   júna   1998   termín   pojednávania   na   24.   jún   1998. Na pojednávaní 24. júna 1998 vypovedali účastníci konania a pojednávanie bolo uznesením odročené   na   neurčito   za   účelom   ďalšieho   dokazovania.   Právny   zástupca   sťažovateľky doručil okresnému súdu 13. júla 1998 návrhy na doplnenie dokazovania.

Okresný   súd   vydal   8.   septembra   1998   pokyn   na   doručenie   vyjadrenia   právneho zástupcu   sťažovateľky   právnemu   zástupcovi   odporcu   za   účelom   zaujatia   stanoviska a predloženia   písomností   týkajúcich   sa   predmetu   konania.   Právny   zástupca   odporcu predložil okresnému súdu 16. októbra 1998 stanovisko a písomnosti týkajúce sa predmetu konania.   Okresný   súd   vydal   2.   decembra   1998   pokyn   na   doručenie   výzvy   právnemu zástupcovi odporcu.

Právny zástupca sťažovateľky doručil okresnému súdu 15. februára 1999 návrh na doplnenie   dokazovania   a   vydanie   predbežného   opatrenia.   Okresný   súd   uznesením č. k. 4 C 789/97-56   z 12.   marca   1999   (predbežné   opatrenie)   zakázal   odporcovi   nakladať s určenými   hnuteľnými   vecami   patriacimi   do   BSM.   Právny   zástupca   odporcu   doručil okresnému súdu 29. marca 1999 odvolanie proti predmetnému rozhodnutiu.

Okresný súd vydal 14. apríla 1999 pokyn na doručenie odvolania právneho zástupcu odporcu sťažovateľke za účelom vyjadrenia sa k predmetnému odvolaniu. Právny zástupca sťažovateľky   doručil   okresnému   súdu   12.   mája   1999   vyjadrenie   k odvolaniu   odporcu. Okresný   súd   vydal   5.   novembra   1999   pokyn   na   predloženie   spisu   krajskému   súdu   na rozhodnutie o dovolaní. Posudzovaný spis bol doručený krajskému súdu 8. novembra 1999.

Krajský súd uznesením č. k. 3 Co 585/99-67 z 24. januára 2000 zmenil uznesenie prvostupňového súdu v napadnutej časti, pričom návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietol.   Spis   bol   okresnému   súdu   vrátený   21.   februára   2000.   Okresný   súd   nariadil 14. marca 2000 termín pojednávania na 4. apríl 2000.

Na pojednávaní 4. apríla 2000 vypovedal odporca, sťažovateľka nebola prítomná z dôvodu   pobytu   v zahraničí   (bola   zastúpená   povereným   právnym   zástupcom) a pojednávanie   bolo   uznesením   odročené   na   neurčito   za   účelom   ďalšieho   dokazovania. Právny zástupca   sťažovateľky   vo vyjadrení doručenom   okresnému   súdu   29.   mája 2000 požiadal   o stanovenie   termínu   pojednávania   z dôvodu   ďalšieho   budúceho   pobytu sťažovateľky v zahraničí.

Okresný   súd   pokynom   z 1.   júla   2000   požiadal   odporcu   o predloženie   písomností týkajúcich sa predmetu konania v určenej lehote. Okresný súd vydal 29. septembra 2000 pokyn na doručenie prípisu právnemu zástupcovi sťažovateľky, aby súdu oznámil v určenej lehote dátum jej predpokladaného pobytu v zahraničí. Doručenie prípisu bolo vykázané 9. októbra 2000 (č. l. 76). Okresný súd vydal 24. marca 2001 pokyn na vypravenie urgencie týkajúcej sa odpovede na prípis okresného súdu z 29. septembra 2000.

Právny   zástupca   sťažovateľky   doručil   okresnému   súdu   29.   júna   2001   žiadosť o nariadenie pojednávania. Okresný súd uznesením č. k. 4 C 789/97-79 z 30. októbra 2001 nariadil znalecké dokazovanie vo veci určenia hodnoty veci patriacej do BSM a ustanovil súdneho   znalca,   pričom   účastníkov   konania   zaviazal   k poskytnutiu   súčinnosti   znalcovi. Okresný súd uznesením č. k. 4 C 789/97-80 z 30. októbra 2001 poveril súdnu znalkyňu vypracovať   znalecký   posudok   za   účelom   ocenenia   nehnuteľností   patriacich   do   BSM, pričom   zároveň   vyzval   účastníkov   konania   na   zloženie   preddavku   na   trovy   znaleckého dokazovania.

Poverená súdna znalkyňa doručila okresnému súdu 18. decembra 2001 prípis vo veci ocenenia požadovanej nehnuteľnosti patriacej do BSM. Okresný súd vydal 18. decembra 2001 pokyn na doručenie prípisu právnemu zástupcovi sťažovateľky, aby v určenej lehote predložil   súdu   písomnosti   týkajúce   sa   oceňovanej   nehnuteľnosti.   Právny   zástupca sťažovateľky doručil okresnému súdu odpoveď na prípis 14. januára 2002.

Poverená súdna znalkyňa doručila okresnému súdu 11. februára a 19. marca 2002 prípis vo veci ocenenia požadovanej nehnuteľnosti patriacej do BSM, ako aj oznámenie vo veci možnej predpojatosti. Poverený súdny znalec doručil okresnému súdu 16. mája 2002 znalecký   posudok   vo   veci   určenia   hodnoty   veci   patriacej   do   BSM. Okresný   súd   vydal 11. júna 2002 pokyn na doručenie uvedeného znaleckého posudku účastníkom konania za účelom   vyjadrenia a vyzval   právneho   zástupcu   sťažovateľky, aby súdu   v určenej   lehote oznámil návrh na osobu súdneho znalca, ktorý by vypracoval znalecký posudok vo veci ocenenia nehnuteľnosti patriacej do BSM.

Právny   zástupca   sťažovateľky   doručil   okresnému   súdu   10.   júla   2002   stanovisko k znaleckému   posudku.   Okresný   súd   vydal   2.   septembra   2002   pokyn   na   doručenie predmetného   stanoviska   poverenému   súdnemu   znalcovi   na   vyjadrenie.   Poverený   súdny znalec doručil okresnému súdu svoje vyjadrenie 30. septembra 2002. Okresný súd vydal 10. októbra   2002   pokyn   na   doručenie   vyjadrenia   súdneho   znalca   právnemu   zástupcovi sťažovateľky   a   23.   októbra   2002   pokyn   na   doručenie   urgencie   týkajúcej   sa   prípisu z 10. októbra   2002.   Poverený   súdny   znalec   doručil   okresnému   súdu   31.   októbra   2002 stanovisko k vyjadreniu povereného súdneho znalca.

Okresný súd vydal 7. novembra 2002 pokyn na doručenie stanovísk súdneho znalca a právneho   zástupcu   sťažovateľky   právnemu   zástupcovi   odporcu   za   účelom   vyjadrenia v určenej   lehote.   Sťažovateľka   doručila   prostredníctvom   právneho   zástupcu   okresnému súdu 23. januára 2003 žiadosť o vyporiadanie BSM.

Okresný súd uznesením č. k. 4 C 789/97-106 z 30. januára 2003 nariadil opätovné znalecké dokazovanie vo veci určenia hodnoty veci patriacej do BSM (čerpacie stanice) a ustanovil súdneho znalca na vypracovanie znaleckého posudku. Okresný súd uznesením č. k. 4 C 789/97-107 z 30. januára 2003 zaviazal sťažovateľku uhradiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania. Poverený súdny znalec doručil okresnému súdu 28. marca 2003 žiadosť o upresnenie vo veci písomností týkajúcich sa predmetu konania.

Okresný   súd   pokynom   z 3.   apríla   2003   požiadal   povereného   súdneho   znalca o vrátenie súdneho spisu a 22. apríla 2003 vydal pokyn na vyžiadanie písomností týkajúcich sa predmetu konania od Správy katastra S. v určenej lehote. Správa katastra S. doručila okresnému súdu 6. mája 2003 požadované písomnosti. Okresný súd pokynom z 12. júna 2003 upresnil uznesenie č. k. 4 C 789/97-106 z 30. januára 2003.

Právny   zástupca   odporcu   doručil   okresnému   súdu   12.   augusta   2003   oznámenie o ukončení právneho zastupovania odporcu dňom 11. augusta 2003. Poverený súdny znalec doručil   okresnému   súdu   15.   augusta   2003   oznámenie o vykonaní „miestneho   šetrenia“ 11. augusta 2003. Právny zástupca sťažovateľky doručil okresnému súdu 15. augusta 2003 oznámenie o návrhu na uloženie poriadkovej pokuty odporcovi za neposkytnutie súčinnosti znalcovi.

Okresný   súd   pokynom   zo   16.   septembra   2003   požiadal   odporcu   o poskytnutie súčinnosti poverenému súdnemu znalcovi s upozornením na možnosť uloženia poriadkovej pokuty.   Právny   zástupca   odporcu   predložil   okresnému   súdu   25.   septembra   2003 plnomocenstvo   na   zastupovanie   odporcu   v predmetnom   konaní.   Poverený   súdny   znalec doručil   okresnému   súdu   6.   októbra   2003 „oznámenie   o zvolaní   druhého   miestneho šetrenia“.

Odporca doručil poverenému súdnemu znalcovi oznámenie neúčasti na obhliadke zo 17. októbra 2003, ktoré bolo zároveň doručené okresnému súdu 20. októbra 2003. Poverený súdny znalec doručil okresnému súdu 23. októbra 2003 „oznámenie o preložení termínu druhého miestneho šetrenia“ na termín 5. november 2003.

Okresný súd pokynom z 12. januára 2004 urgoval vypracovanie znaleckého posudku. Poverený súdny znalec doručil okresnému súdu 28. januára 2004 oznámenie o predložení požadovaného znaleckého posudku do 20. februára 2004. Znalecký posudok bol okresnému súdu predložený 22. marca 2004.

Okresný súd vydal 24. marca 2004 pokyn na doručenie predmetného znaleckého posudku   sťažovateľke   za   účelom   vyjadrenia.   Právny   zástupca   sťažovateľky   doručil okresnému súdu 31. marca 2004 vyjadrenie k znaleckému posudku. Okresný súd vydal 20. apríla 2004 pokyn na doručenie znaleckého posudku odporcovi za účelom vyjadrenia.

Okresný súd uznesením č. k. 4 C 789/97-231 z 19. apríla 2004 vyzval účastníkov konania na zloženie preddavku na trovy znaleckého dokazovania – ocenenie nehnuteľnosti patriacej do BSM – a oznámenie návrhov „k osobe ustanoveného znalca“. Okresný súd pokynom   z 20.   apríla   2004   urgoval   právneho   zástupcu   odporcu,   aby   sa   vyjadril k znaleckému   posudku.   Právny   zástupca   odporcu   doručil   okresnému   súdu   vyjadrenie k znaleckému posudku 10. mája 2004.

Právny   zástupca   sťažovateľky   doručil   okresnému   súdu   3.   júna   2004   oznámenie o dlhodobom pobyte sťažovateľky v zahraničí, návrh na spôsob úhrady preddavku na trovy znaleckého dokazovania a žiadosť o oznámenie termínu ohliadky nehnuteľnosti. Okresný súd uznesením č. k. 4 C 789/97-237 zo 7. júna 2004 nariadil znalecké dokazovanie vo veci ocenenia nehnuteľnosti patriacej do BSM. Okresný súd pokynom z 8. júla 2004 požiadal účastníkov konania o oznámenie v určenej   lehote,   či   medzi nimi   nedošlo k mimosúdnej dohode.

Právny   zástupca   sťažovateľky   doručil   okresnému   súdu   15.   júla   2004   oznámenie o prebiehajúcom   rokovaní   o   mimosúdnej   dohode.   Právny   zástupca   odporcu   doručil okresnému súdu   9.   septembra 2004   oznámenie o neuzavretí   mimosúdnej   dohody   medzi účastníkmi konania. Okresný súd vydal 16. septembra 2004 pokyn na doručenie prípisu právnemu   zástupcovi   sťažovateľky,   aby   uviedol   návrhy   na   ďalšie   dokazovanie   vo veci BSM.

Právny   zástupca   sťažovateľky   doručil   okresnému   súdu   24.   septembra   2004 vyjadrenie   k   predmetu   konania.   Okresný   súd   uznesením   č.   k.   4   C   789/97-247 z 27. septembra   2004   vyzval   odporcu   na   zloženie   preddavku   na   trovy   znaleckého dokazovania   v určenej   lehote   a prípisom   z 12.   októbra   2004   zaslal   posudzovaný   spis poverenému súdnemu znalcovi.

Právny   zástupca   sťažovateľky   doručil   okresnému   súdu   22.   októbra   2004   žiadosť o pripojenie   spisu   sp.   zn.   5   C   933/98   k   posudzovanému   spisu.   Okresnému   súdu   bol 4. novembra   2004   vrátený   súdny   spis   od   povereného   súdneho   znalca   so   súčasným oznámením o nevykonaní obhliadky nehnuteľnosti. Právny zástupca sťažovateľky doručil okresnému súdu 5. novembra 2004 návrhy na vykonanie ďalšieho dokazovania vo veci vyporiadania BSM a nesúhlas s ustanoveným znalcom vo veci ocenenia nehnuteľnosti.

Okresný   súd   vydal   11.   novembra 2004   pokyn na doručenie   vyjadrenia právneho zástupcu sťažovateľky právnemu zástupcovi odporcu a uznesením č. k. 4 C 789/97-261 z 11.   novembra   2004   odvolal   povereného   súdneho   znalca   a ustanovil   ďalšieho   súdneho znalca, aby ocenil nehnuteľnosti patriace do BSM a vypracoval znalecký posudok v určenej lehote.   Poverený   súdny   znalec   doručil   okresnému   súdu   24.   novembra   2004   žiadosť o upresnenie predmetu konania a zaslanie spisu.

Okresný súd uznesením č. k. 4 C 789/97-264 z 26. novembra 2004 upresnil predmet konania   týkajúci   sa   znaleckého   dokazovania   a   uznesením   č.   k.   4   C   789/97-266 z 30. novembra   2004   nepriznal   znaleckú   odmenu   predchádzajúcemu   súdnemu   znalcovi. Okresný   súd   prípisom   zo   7.   decembra   2004   požiadal   právneho   zástupcu   odporcu o vyjadrenie   k   stanovisku   sťažovateľky   z   3.   novembra   2004   v   určenej   lehote,   pričom 23. decembra 2004 vypravil urgenciu v danej veci.

Právny zástupca   odporcu   doručil   okresnému súdu   15.   decembra   2004   stanovisko k vyjadreniu   sťažovateľky.   Poverený   súdny   znalec   doručil   okresnému   súdu   21.   januára 2005 oznámenie o dohode účastníkov konania vo veci ocenenia nehnuteľnosti týkajúcej sa znaleckého dokazovania.

Okresný   súd   prípisom   z 24.   januára   2005   požiadal   povereného   súdneho   znalca o rešpektovanie uznesenia okresného súdu o nariadení znaleckého dokazovania. Odpoveď súdneho znalca na uvedený prípis bola okresnému súdu doručená 7. februára 2005. Okresný súd vydal 11. februára 2005 pokyn na doručenie prípisu právnemu zástupcovi sťažovateľky vo   veci   rešpektovania   uznesenia   okresného   súdu   o nariadení   znaleckého   dokazovania vo veci ocenenia nehnuteľnosti patriacej do BSM (č. l. 325 spisu).

Okresný súd uznesením č. k. 4 C 789/97-327 zo 14. februára 2005 uložil poriadkovú pokutu užívateľovi nehnuteľnosti vo veci marenia súdneho konania. Užívateľ nehnuteľnosti –   syn   sťažovateľky   –   doručil   okresnému   súdu   28.   februára   2005   odvolanie   proti predmetnému uzneseniu. Poverený súdny znalec doručil okresnému súdu 11. marca 2005 „oznámenie   o čase   miestneho   šetrenia...“ a obhliadky   nehnuteľnosti   patriacej   do   BSM na 2. apríl 2005. Okresný súd prípisom zo 14. marca 2005 oznámil užívateľovi predmetnej nehnuteľnosti dátum jej obhliadky povereným súdnym znalcom.

Okresný   súd   vydal   21.   apríla   2005   pokyn   na   doručenie   znaleckého   posudku účastníkom konania. Okresný súd uznesením č. k. 4 C 789/97-335 z 21. apríla 2005 zrušil svoje   uznesenie   č.   k.   4   C   789/97-327   zo   14.   februára   2005.   Podľa   úradného   záznamu okresného súdu z 29. apríla 2005 boli „... listiny zo zberného spisu vedené na č. l. 317 – 331 omylom   zožurnalizované   až   za   doručený   znalecký   posudok   Ing.   R.   R.,   ktorý   bol   súdu doručený 19. 4. 2005“ (č. l. 270a spisu). Poverený súdny znalec doručil okresnému súdu 19. apríla 2005 požadovaný znalecký posudok.

Okresnému   súdu   bolo   2.   mája   2005   doručené   vyjadrenie   právneho   zástupcu sťažovateľky o tom, že „... proti znaleckému posudku č. 70289 vypracovanému Ing. R. R. námietky nemáme“. Okresnému súdu bolo 18. mája 2005 doručené vyjadrenie právneho zástupcu odporcu o súhlase so znaleckým posudkom zaslaným okresným súdom 21. apríla 2005.

Posudzovaný   spis   bol   zákonnej   sudkyni   postúpený   27.   mája   2005,   termín pojednávania bol 13. júna 2005 nariadený na 28. júl 2005, pričom účastníci konania boli prípisom zo 14. júna 2005 vyzvaní na preukázanie skutočností týkajúcich sa vyporiadania BSM v súdom   stanovenej lehote. Podľa   úradného záznamu okresného súdu   zo 16. júna 2005 právny zástupca sťažovateľky nahliadol v uvedený deň do predmetného spisu.

Právny zástupca odporcu doručil okresnému súdu 1. júla 2005 vyjadrenie k predmetu konania. Okresný súd požiadal prípisom zo 7. júla 2005 Mestskú políciu S. o doručenie súdnej zásielky pre sťažovateľku. Právny zástupca sťažovateľky doručil okresnému súdu 14. júla 2005 vyjadrenie k predmetu konania. Mestská polícia S. doručila okresnému súdu

15. júla 2005 oznámenie o nemožnosti doručiť súdnu zásielku sťažovateľke z dôvodu jej dlhodobého pobytu v Spojených štátoch amerických [ďalej len „USA“ (č. l. 348 spisu)].

Na   pojednávaní   28.   júla   2005   okresný   súd   uznesením   rozhodol   o pojednávaní v neprítomnosti   sťažovateľky   z dôvodu   jej   pobytu   v USA   (č.   l.   350   spisu)   v zmysle ustanovenia § 101 ods.   2 OSP. Na pojednávaní vypovedal odporca, právni zástupcovia predniesli svoje stanoviská k predmetu konania a pojednávanie bolo uznesením odročené na neurčito za účelom ďalšieho doplnenia znaleckého dokazovania.

Právny zástupca sťažovateľky doručil okresnému súdu 12. augusta 2005 oznámenie o dlhodobom   pobyte   sťažovateľky   v USA   a požiadal   o predĺženie   lehoty   na   upresnenie petitu   do   31.   augusta   2005.   Okresný   súd   prípisom   zo   14.   septembra   2005   požiadal povereného   súdneho   znalca   o doplnenie   znaleckého   posudku   č.   38/2003   v zmysle požiadaviek právnych zástupcov účastníkov konania v súdom stanovenej lehote. Okresný súd   prípisom   zo   14.   septembra   2005   zároveň   urgoval   právneho   zástupcu   sťažovateľky o upresnenie petitu.

Právny   zástupca   sťažovateľky   doručil   okresnému   súdu   22.   septembra   2005 oznámenie o nemožnosti upresniť petit v stanovenej lehote z dôvodu nedoručenia odpovede od   sťažovateľky   z USA   a oznámením   doručeným   okresnému   súdu   23.   septembra   2005 požiadal o zhotovenie fotokópie zápisníc z pojednávaní. Okresný súd zaslal požadované fotokópie prípisom z 26. septembra 2005.

Poverený   súdny   znalec   doručil   okresnému   súdu   10.   októbra   2005   žiadosť o „... prvotné   doklady“ vo   veci   doplnenia   znaleckého   posudku   č.   38/2003   v zmysle požiadaviek právnych zástupcov účastníkov konania. Právny zástupca sťažovateľky doručil okresnému súdu 12. októbra 2005 upresnenie petitu v zmysle uznesenia okresného súdu z pojednávania uskutočneného 28. júla 2005.

Okresný   súd   vydal 12.   októbra   2005   pokyn   na   doručenie   prípisu   právnemu zástupcovi odporcu, aby predložil písomnosti v súvislosti s doplnením znaleckého posudku č. 38/2003 v určenej lehote, pričom uvedený prípis bol podľa úradného záznamu okresného súdu   zo   7.   novembra   2005   v uvedený   deň   telefonicky   urgovaný.   Odporca   doručil okresnému súdu 10. novembra 2005 vyjadrenie s prílohami k predmetu konania. Okresný súd vydal 14. novembra 2005 pokyn na doručenie prípisu s prílohami poverenému súdnemu znalcovi, pričom prípisom z 15. novembra 2005 zaslal posudzovaný spis znalcovi, aby doplnil znalecký posudok v termíne do 14. decembra 2005.

Poverený   súdny   znalec   doručil   okresnému   súdu   7.   decembra   2005   žiadosť o predĺženie lehoty na doplnenie znaleckého posudku č. 38/2003 do konca februára 2006. Okresný súd prípisom z 13. decembra 2005 predĺžil poverenému súdnemu znalcovi lehotu na doplnenie znaleckého posudku do 15. januára 2006.

Poverený súdny znalec doručil okresnému súdu 16. januára 2006 žiadosť o ďalšie predĺženie lehoty na doplnenie znaleckého posudku č. 38/2003 do konca februára 2006. Podľa úradného záznamu okresného súdu zo 16. januára 2006 bolo v uvedený deň urgované doplnenie znaleckého posudku č. 38/2003 u povereného súdneho znalca.

Podľa úradného záznamu okresného súdu zo 16. januára 2006 v uvedený deň sa hovorca   Ministerstva   zahraničných   vecí   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ministerstvo zahraničných vecí“) informoval o konaní vo veci sp. zn. 4 C 789/97. Okresný súd prípisom zo 17. januára 2006 urgoval právneho zástupcu odporcu, aby predložil požadované doklady potrebné k doplneniu znaleckého posudku č. 38/2003. Podľa úradného záznamu okresného súdu z 19. januára 2006 bola právnemu zástupcovi sťažovateľky zaslaná fotokópia žiadosti o predĺženie termínu na vypracovanie doplnenia znaleckého posudku č. 38/2003.

Podľa   úradného   záznamu   okresného   súdu   z 19.   januára   2006   sa   v uvedený   deň skontaktoval s povereným súdnym znalcom právny zástupca sťažovateľky. Podľa úradného záznamu   okresného   súdu   z   23.   januára   2006   v uvedený   deň   sa   hovorca   ministerstva zahraničných vecí informoval o konaní vo veci sp. zn. 4 C 789/97 (viď č. l. 383 spisu – vyjadrenie   zákonnej   sudkyne).   Právny   zástupca   sťažovateľky   doručil   okresnému   súdu 30. januára 2006 vyjadrenie k predmetu konania.

Okresný súd prípisom z 31. januára 2006 urgoval právneho zástupcu odporcu, aby predložil   súdnemu   znalcovi   požadované   doklady   k vypracovaniu   doplnenia   znaleckého posudku č. 38/2003 pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty. Odporca doručil okresnému súdu 2. februára 2006 vyjadrenie a doplnenie údajov v zmysle urgencie okresného súdu. Právny zástupca odporcu doručil okresnému súdu 2. februára 2006 vyjadrenie k predmetu konania.

Okresný súd prípisom z 2. februára 2006 predĺžil poverenému súdnemu znalcovi lehotu na vypracovanie znaleckého posudku do 3. marca 2003 (s poukázaním na sťažnosť sťažovateľky podanú ústavnému súdu). Okresný súd pokynom z 3. februára 2006 požiadal právneho   zástupcu   sťažovateľky,   aby   sa   v určenej   lehote   vyjadril   k podaniu   právneho zástupcu   odporcu   z 2.   februára 2006.   Uvedeným   záznamom   (č.   l.   393)   predmetný   spis končí.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, v zmysle ktorého každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu, pričom nestačí, že štátny orgán vo veci koná (napr. rozhodnutia II. ÚS 157/02, I. ÚS 76/03). Až právoplatným rozhodnutím, bez ohľadu na to, či vyznie v prospech alebo neprospech účastníka, sa vytvára právna istota. Preto na naplnenie ústavného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby všeobecný súd iba o veci konal a nerozhodol ju s účinkami právoplatnosti a prípadne vykonateľnosti svojho meritórneho rozhodnutia.

Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa naplní, ako to konštantne ústavný súd vo svojich rozhodnutiach uvádza, až právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu, na ktorom sa osoba domáha odstránenia právnej neistoty ohľadom svojich práv (napr. rozhodnutia sp. zn. I. ÚS 10/98, I. ÚS 89/99, III. ÚS 127/03 a ďalšie).

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (napr. rozhodnutia sp. zn. II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, čl. 38 ods. 2 listiny a čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (napr. rozhodnutia sp. zn. II. ÚS 74/97, I. ÚS 70/98, II. ÚS 813/00, I. ÚS 20/02, II. ÚS 32/02, III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 204/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť   veci,   o ktorej   súd   rozhoduje,   správanie   účastníkov   súdneho   konania   a postup samotného súdu.

Pokiaľ ide o kritérium „právna a faktická zložitosť veci“, ústavný súd konštatuje, že predmetom sporu je návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ide teda o vec, ktorá patrí po právnej stránke do štandardnej rozhodovacej agendy všeobecného súdnictva s rozsiahlou judikatúrou v tejto oblasti.

Skutkovú stránku veci ústavný súd obvykle posudzuje ako zložitú s prihliadnutím na predmet konania, pretože pri vyporiadaní BSM je potrebné zohľadniť časté protikladné stanoviská   a   úkony   účastníkov   konania   (napr.   rozhodnutia   sp.   zn.   III.   ÚS   298/04, III. ÚS 97/05,   III.   ÚS   192/05).   V danom   prípade   bolo   dosiaľ   predmetom   sporu   medzi účastníkmi konania určenie ceny dvoch položiek patriacich do BSM, a to nehnuteľnosti – rodinného   domu   a čerpacích   staníc   s príslušenstvom   prevádzkovaných   v rámci podnikateľskej činnosti odporcu, s ocenením ktorých vyjadrovali striedavo svoj nesúhlas obaja účastníci   konania. Konaniam,   ktorých   predmetom   je   vyporiadanie   BSM,   obvykle nemožno uprieť určitú skutkovú náročnosť vzhľadom na protikladné stanoviská účastníkov konania, v tomto prípade však dĺžku konania – takmer 9 rokov – nemožno pripísať na vrub skutkovej náročnosti danej veci.

Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred   súdom   došlo   k   zbytočným   prieťahom,   a tým   aj   k   porušeniu   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, čl. 38 ods. 2 listiny a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Podľa názoru ústavného súdu správanie sťažovateľky v predmetnej veci podstatným spôsobom prispelo k predĺženiu predmetného konania. Ústavný súd zároveň pripomína, že jeho predmetom hodnotenia nie je správanie odporcu ako účastníka konania, ktorý tiež rovnakou mierou prispel k neefektívnosti konania.

Ústavný súd z posudzovaného spisu zistil, že okresný súd prípisom z 29. septembra 2000 požiadal právneho zástupcu   sťažovateľky, aby v lehote 3 dní súdu oznámil, či sa sťažovateľka nachádza na území Slovenskej republiky, pretože na pojednávaní 4. apríla 2000 sa bez ospravedlnenia nezúčastnila (ako uviedol jej právny zástupca na pojednávaní v daný   deň,   nachádzala   sa   v zahraničí).   Opakovaná urgencia   bola   vypravená   24.   marca 2001,   pričom   právny   zástupca   doručil   súdu   vyjadrenie   29.   júna   2001,   v ktorom   však neuviedol, či sa sťažovateľka nachádza v Slovenskej republike alebo v zahraničí, v zmysle požiadavky súdu. Zároveň bol právny zástupca sťažovateľky vyzvaný, aby navrhol znalca pre vypracovanie znaleckého posudku na určenie ceny čerpacích staníc. Právny zástupca vo vyjadrení   doručenom   okresnému   súdu   29.   júna   2001   nenavrhol   súdnych   znalcov   pre vypracovanie znaleckého posudku.

Uvedené prípisy okresného súdu ústavný súd neposudzuje ako samoúčelné z toho dôvodu, že v priebehu rokov 2001 až dosiaľ sťažovateľka aj odporca striedavo vyjadrovali nesúhlas so   znalcami,   ktorých ustanovil   súd   pre   vypracovanie   znaleckých   posudkov   na ocenenie nehnuteľnosti a čerpacej stanice patriacich do BSM (viď prehľad posudzovaného spisu). Následne ak boli vypracované znalecké posudky týkajúce sa týchto vecí, účastníci konania   vyjadrovali   svoj   nesúhlas   a žiadali   ich   doplňovanie.   Je   nepochybné,   že   obaja účastníci konania takto len uplatňovali svoje procesné oprávnenia priznané ustanoveniami OSP,   predĺženie   konania   spôsobené   účastníkmi   konania   však   nemôže   byť pripísané   na ťarchu okresného súdu.

Ústavný súd ďalej zo spisu zistil, že uznesením č. k. 4 C 789/97-237 zo 7. júna 2004 bolo nariadené znalecké dokazovanie vo veci ocenenia nehnuteľnosti – rodinného domu. V termíne,   keď   súdny   znalec   oznámil   vykonanie   obhliadky   nehnuteľnosti   potrebnej   na vypracovanie   znaleckého   posudku,   účastníci   konania   oznámili,   že   dospeli   k dohode ohľadom ceny domu, naviac užívateľovi nehnuteľnosti – synovi účastníkov konania – bola uložená   poriadková   pokuta   za   marenie   úkonu   obhliadky   nehnuteľnosti.   V uvedenom kontexte   sú   úkony   sťažovateľky   v rozpore   s   jej   predchádzajúcimi   požiadavkami adresovanými súdu prostredníctvom právneho zástupcu (viď prehľad spisu).

Ústavný   súd   ďalej   z prehľadu   spisu   zistil,   že   uznesením   okresného   súdu   č.   k. 4 C 789/97-79   a 4   C   789/80   z 30.   októbra   2001   boli   ustanovení   znalci   za   účelom vypracovania znaleckého posudku   na určenie hodnoty čerpacích   staníc s príslušenstvom patriacich do BSM. Právny zástupca sťažovateľky doručil okresnému súdu 31. októbra 2002 vyjadrenie nesúhlasu s vypracovaným znaleckým posudkom a osobou znalca z dôvodu jeho možnej predpojatosti. Následne uznesením č. k. 4 C 789/97-106 z 30. januára 2003 bol ustanovený   iný   súdny   znalec   na   určenie   hodnoty   čerpacích   staníc   s   príslušenstvom. Uvedenému predĺženiu konania (16 mesiacov) by sa bolo dalo vyhnúť, ak by bol právny zástupca sťažovateľky vo vyjadrení doručenom 29. júna 2001 navrhol meno znalca, k čomu bol vyzvaný okresným súdom prípisom z 24. marca 2001 (č. l. 77 spisu).

Tretím hodnotiacim kritériom, ktorým ústavný súd zisťoval, či došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, čl. 38 ods. 2 listiny a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup samotného okresného súdu. Pri skúmaní skutočnosti, či v dôsledku postupu okresného súdu došlo k porušeniu vyššie uvedeného práva, ústavný súd zistil   obdobie   nečinnosti   od   12.   mája   1999   do   5.   novembra   1999   (5,5   mesiacov). Z vyjadrenia zákonnej sudkyne k danej veci zo 6. februára 2006 však ústavný súd zistil, že spis bol bez jej vedomia pripojený k inému spisu (vo veci výživného pre plnoletého syna účastníkov   konania),   o čom   bol   spísaný   aj   úradný   záznam   (č.   l.   65   spisu)   a vedúca kancelárie bola ústne napomenutá na dodržiavanie pokynov sudcu. Ústavný súd uvedené obdobie   neposúdil   ako   zbytočné   prieťahy   v konaní   aj   preto,   lebo   predĺženie   konania spôsobené správaním sťažovateľky bolo podstatne dlhšie ako uvedené obdobie nečinnosti súdu. Dĺžka konania 9 rokov je síce zjavne neprimeraná, ale samotná sťažovateľka ku nej prispela   v takej   veľkej   miere,   že   touto   dĺžkou   konania   neboli   porušené   sťažovateľkou označené práva. Neskoré alebo žiadne reagovanie na výzvu súdu, neposkytnutie súčinnosti súdnemu znalcovi, neúčasť na pojednávaní, etc. podstatne predĺžili konanie.

Ústavný   súd   uviedol   podrobne   chronológiu   tohto   spisu   ako   súčasť   rozhodnutia vo veci samej aj z toho dôvodu, pretože napriek okolnosti, že toto konanie trvá takmer 9 rokov, postup samotného okresného súdu nebolo možné hodnotiť ako konanie, v ktorom došlo k prieťahom z jeho strany. Úkony okresného súdu boli vykonávané plynule, smerovali v hodnotenom   období   ku   konečnému   rozhodnutiu   vo   veci   a lehoty   súvisiace   s týmito úkonmi ani v jednom prípade neprekročili rámec štandardnej dĺžky (mimo už uvedeného obdobia v dĺžke 5,5 mesiacov), preto neprimeranú dĺžku konania je potrebné z veľkej časti pripísať na vrub sťažovateľky, a nie postupu okresného súdu.

Predsedníčka okresného súdu v stanovisku doručenom ústavnému súdu 8. februára 2006 uviedla, že okresný súd je trvalo poddimenzovaný z hľadiska počtu sudcov, pričom každý sudca vykonáva viacero druhov agendy.

Podľa   právneho   názoru   ústavného   súdu   vyjadreného   v rozhodnutí   sp.   zn. III. ÚS 14/00   „Otázky   množstva   vecí,   personálne   a organizačné   problémy   súdu   nie   sú v zásade ústavne významné pre posúdenie toho, či došlo k zbytočným prieťahom v konaní“ (mutatis mutandis I. ÚS 55/02, IV. ÚS 84/02).

Z   uvedených   dôvodov   ústavný   súd   postup   okresného   súdu   v konaní   sp.   zn. 4 C 789/97   vyhodnotil   ako   konanie,   ktoré   aj   napriek   neštandardnej   dĺžke   smerovalo a smeruje k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľky, preto dospel k názoru, že nebolo porušené   základné   právo   sťažovateľky   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov v namietanom konaní, tak ako jej ho zaručuje čl. 48 ods. 2 ústavy, čl. 38 ods. 2 listiny a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa ustanovenia § 56 ods. 3 zákona o ústavnom súde, ak ústavný súd ústavnej sťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto základné právo alebo slobodu porušil svojou nečinnosťou, vo veci konal podľa osobitných predpisov.

V zmysle ustanovenia § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie. Z uvedeného   vyplýva,   že   oba   výroky   sú   viazané na   vyhovenie   vo   veci   samej.   Pretože v uvedenom   prípade   ústavný   súd   rozhodol,   že   označené   základné   práva   sťažovateľky porušené neboli, uvedenými návrhmi sťažovateľky sa pri svojom rozhodovaní nezaoberal.

V zmysle ustanovenia § 36 zákona o ústavnom súde v spojení s ustanoveniami § 142 a nasl. OSP ústavný súd rozhodol, že žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto nálezu.

V zmysle čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, je potrebné pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

Podľa § 32 ods. 1 zákona o ústavnom súde sa k tomuto rozhodnutiu pripája odlišné stanovisko sudcu Juraja Babjaka.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. marca 2006