znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 337/04-32

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu Eduarda Báránya a zo   sudcov   Juraja   Babjaka   a Ľubomíra   Dobríka   vo   veci   sťažnosti   STAM   agency, spol. s r. o., B., zastúpenej advokátkou JUDr. A. D., Advokátska kancelária, B., v ktorej namieta porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného   v čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Bratislava   I   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   ZSro 6759/03,   Sro 20992/B,   na   neverejnom zasadnutí 19. januára 2005 takto

r o z h o d o l :

1.   Okresný   súd   Bratislava   I   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   ZSro 6759/03, Sro 20992/B   p o r u š i l   základné právo STAM agency, spol. s r. o., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2. STAM agency, spol. s r. o.,   p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume   10   000   Sk   (slovom   desaťtisíc   slovenských   korún),   ktoré   jej   je   Okresný   súd Bratislava I   p o v i n n ý   vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Bratislava I   j e   p o v i n n ý   zaplatiť náhradu trov konania STAM agency, spol. s r. o., v sume 9 360 Sk (slovom deväťtisíctristošesťdesiat slovenských korún)   na   adresu   jej   právnej   zástupkyne   JUDr.   A.   D.,   Advokátska   kancelária,   B., do pätnástich dní od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Sťažnosti STAM agency, spol. s r. o., vo zvyšnej časti   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. III. ÚS 337/04-19 z 10. novembra 2004 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom   súde“)   na   konanie   sťažnosť   STAM   agency,   spol.   s r.   o.,   B.   (ďalej   len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou JUDr. A. D., Advokátska kancelária, B., v ktorej namieta porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného   v čl.   48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky (ďalej   len „ústava“)   postupom Okresného   súdu   Bratislava   I   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. ZSro 6759/03, Sro 20992/B.

Vo svojej sťažnosti sťažovateľka uviedla, že okresnému súdu doručila 5. augusta 2003 návrh na zápis zmien do obchodného registra, o ktorom podľa nej okresný súd vôbec nekonal. Návrhom z 5. augusta 2003 sa sťažovateľka domáhala najmä výmazu bývalého konateľa a spoločníka a zápisu nového konateľa a spoločníka.

Keďže okresný súd vo veci nekonal, bývalý konateľ sťažovateľky adresoval do rúk predsedu okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní. Predseda okresného súdu vo svojej odpovedi na sťažnosť na prieťahy v konaní uviedol, že k prieťahom v predmetnom konaní podľa   neho nedošlo,   pretože vo veci   zápisu   do   obchodného registra   prebieha ešte skôr začaté konanie o návrhu z 19. decembra 2002 a jeho priebeh bráni tomu, aby okresný súd konal o návrhu podanom neskôr.

Podľa názoru sťažovateľky v tomto prípade (ako aj vo väčšine prípadoch) skôr začaté konanie vo veci zápisu do obchodného registra týkajúce sa tej istej zapísanej obchodnej spoločnosti nebráni tomu, aby okresný súd konal o neskôr podanom návrhu. Z uvedeného dôvodu teda okresný súd mal povinnosť konať o návrhu z 5. augusta 2003 a jeho nekonanie je zásahom do ústavného práva sťažovateľky.

Sťažovateľka v rámci svojej právnej argumentácie na posúdenie otázky, či skorší návrh zbavuje okresný súd povinnosti konať o neskoršom návrhu, ďalej uviedla, že: «a)   Žiadna   procesno-právna   norma   neukladá   súdu   nekonať   o neskôr   podanom   návrhu (neexistuje právo „priority zápisu“, ako napr. v katastrálnom konaní). b)   Konanie   o neskôr   podanom   návrhu   nemá   nevyhnutne vplyv na konanie   skôr   začaté. V uvedenom prípade sa v návrhu zo dňa 19. 12. 2002 požaduje zápis o rozsahu splateného základného imania. Ak súd do obchodného registra zapíše údaj v časti „Konatelia“ nijako tým nebude dotknutý stav v časti „Základné imanie“. c) Jedinou a nevyhnutnou podmienkou, aby sa súd zbavil ústavnej povinnosti konať a aby súd   po   určitý   čas   procesné   úkony   nevykonával,   je   prerušenie   konania.   K prerušeniu konania v danom prípade nedošlo.»

Na   základe   uvedených   skutočností   sťažovateľka   vo   svojej   sťažnosti   žiadala,   aby ústavný súd nálezom rozhodol:

„Nečinnosťou   Okresného   súdu   Bratislava   I v konaní   vo   veci   návrhu   sťažovateľa zo dňa   5.   8.   2003   na   zápis   zmien   do   obchodného   registra,   sp.   zn.   Sro   20992/B   bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Okresnému   súdu   Bratislava   I sa   prikazuje,   aby   vo   veci   konal   bez   zbytočných prieťahov.

Okresný   súd   Bratislava   I je   povinný   uhradiť   sťažovateľovi   nemajetkovú   ujmu vo výške 20.000,- Sk do 15 dní od doručenia tohto rozhodnutia.“

Sťažovateľka   ústavnému   súdu   predložila   taktiež   fotokópiu   listu   č.   Spr.   2110/04 z 24. júna 2004 preukazujúceho využitie účinného právneho prostriedku nápravy vo vzťahu k   základnému   právu   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov,   a to   sťažnosti   na prieťahy v konaní v zmysle § 17 zákona Slovenskej národnej rady č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch   súdov   Slovenskej   republiky,   štátnej   správe   súdov,   vybavovaní   sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení neskorších predpisov.

Okresný   súd   sa   k sťažnosti   sťažovateľky   vyjadril   listom   č.   Spr.   2118/02 z 22. septembra 2004 prostredníctvom svojho predsedu. Vo svojom vyjadrení k predmetnej veci   uviedol: „Navrhovateľ   so   svojím   návrhom   zo   dňa   7.   8.   2003   požiadal   o zápis do obchodného registra. Súdny poplatok za návrh nebol uhradený.

Súd navrhovateľa výzvou zo dňa 22. 6. 2004 vyzval na zaplatenie súdneho poplatku 3 500,- Sk v lehote 7 dní. Navrhovateľ zaplatil súdny poplatok len v časti 3 000,- Sk a z toho dôvodu súd uznesením zo dňa 20. 8. 2004 konanie zastavil.

Vzhľadom   na   vyššie   uvedené   žiadame,   aby   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky sťažnosť STAM agency, s. r. o., B. neprijal.“

Právna   zástupkyňa   sťažovateľky   na   základe   výzvy   ústavného   súdu   listom z 3. decembra 2004 oznámila, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania v predmetnej veci, a súčasne v ňom požiadala o priznanie „náhrady právneho zastúpenia za dva úkony právnej pomoci (prevzatie veci, podanie ústavnej sťažnosti) podľa advokátskej tarify“.

Okresný súd listom č. 2118/02 z 8. decembra 2004 ústavnému súdu na základe jeho výzvy oznámil, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania, ako aj z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania v predmetnej veci.

Prehľad procesných úkonov v spisovom materiáli okresného súdu sp. zn. Sro 20992/B za obdobie od 19. decembra 2002 do jeho doručenia ústavnému súdu

Dňa 19. decembra 2002 podal vtedajší konateľ sťažovateľky na okresnom súde návrh na zápis zmien do obchodného registra vedený pod sp. zn. ZPZ: 11068/Sro/2002, v ktorom okresný   súd   požiadal,   aby   v časti „Základné   imanie“ vyznačil   jeho   splatenie   vo   výške 200 000 Sk.

Úpravou zo 4. apríla 2003 dala vo veci konajúca sudkyňa súdnej kancelárii pokyn na založenie zakladacej listiny a notárskej zápisnice do zbierky listín a zverejnenie uloženia v Obchodnom vestníku.

Uznesením zo 4. apríla 2003 (ZPZ: 7807/Sro/2002) povolil okresný súd vykonanie zmien navrhnutých konateľom sťažovateľky podľa návrhu doručeného 2. októbra 2002.

Dňa 4. apríla 2003 bola okresným súdom zasielaná sťažovateľke výzva na úhradu súdneho poplatku za podaný návrh na zápis zmien do obchodného registra z 19. decembra 2002 vo výške 500 Sk. Konateľ sťažovateľky výzvu prevzal 4. júna 2003.

Dňa 30. mája 2003 doručil konateľ sťažovateľky okresnému súdu návrh na vydanie opravného uznesenia, pretože v uznesení zo 4. apríla 2003 sp. zn. ZPZ: 7807/Sro/2002 okresný súd namiesto spoločnosti „TMR Consulting, spol. s r. o.“ nesprávne uviedol „TMR building, spol. s r. o.“.

Dňa 6. júna 2003 bola okresnému súdu doručená odpoveď na výzvu zo 4. apríla 2003, ktorou okresný súd žiadal zaplatiť súdny poplatok za zápis zmeny do obchodného registra, a zároveň boli doručené doklady na založenie do zbierky listín.

Ďalší návrh na zápis zmien do obchodného registra z 5. augusta 2003 a návrh na založenie dokumentov do zbierky listín doručila okresnému súdu spoločníčka sťažovateľky 7.   augusta   2003,   pričom   konanie   v predmetnej   veci   bolo   zaevidované   pod   sp.   zn. ZPZ: 6759/Sro/2003. Spoločníčka sťažovateľky v návrhu z 5. augusta 2003 žiadala okresný súd o zápis zmien týkajúcich sa predmetu činnosti,   spoločníkov, výšky vkladu každého spoločníka, štatutárneho orgánu a základného imania.

Dňa 22. októbra 2003 bolo vydané opravné uznesenie k uzneseniu zo 4. apríla 2003 (ZPZ: 7807/Sro/2002), v ktorom okresný súd opravil chybu v písaní vo výrokovej časti rozhodnutia.

Konateľka sťažovateľky listom z 21. novembra 2003 doručeným okresnému súdu 25. novembra 2003 predložila výpisy z registra trestov nových konateľov sťažovateľky.

Uznesením sp. zn. ZSro 11068/02, Sro 20992/B z 11. decembra 2003 okresný súd konanie   zastavil,   pretože   sťažovateľka   ani   po   výzve   súdny   poplatok   za   zápis   zmeny do obchodného   registra   neuhradila.   Náhradu   trov   konania   sťažovateľke   okresný   súd nepriznal.

Konateľka sťažovateľky svojím listom z 18. decembra 2003 doručeným okresnému súdu 29. decembra 2003 podala voči uzneseniu o zastavení konania odvolanie a uhradila súdny poplatok vo výške 500 Sk a zároveň požiadala o zrušenie predmetného uznesenia.

Dňa 19. marca 2004 bola okresnému súdu predložená účtovná závierka sťažovateľky so žiadosťou konateľky sťažovateľky o jej založenie do zbierky listín. Súčasťou žiadosti bol v kolkoch uhradený poplatok vo výške 1 000 Sk.

Úpravou z 22. júna 2004 dala konajúca sudkyňa súdnej kancelárii pokyn na založenie vyznačených dokumentov do zbierky listín vo veci návrhu na zápis zmien vedeného pod sp. zn. ZSro 6759/03.

Uznesením z 22. júna 2004 okresný súd zrušil uznesenie č. k. ZSro 11068/02-47, Sro 20992/B   z 11.   decembra   2003.   Rozhodnutie   bolo   22.   júla   2004   doručované sťažovateľke, ktorá ho prevzala 2. augusta 2004.

Dňa 22. júna 2004 dala konajúca sudkyňa pokyn súdnej kancelárii na zaslanie výzvy sťažovateľke, aby v lehote 7 dní predložila aktuálne výpisy z registra trestov ohľadne oboch konateľov a uhradila súdny poplatok za podanie návrhu na zápis zmien do obchodného registra   z 5.   augusta   2003   vo   výške   3 500   Sk   (k   sp.   zn.   ZSro   6759/03,   Sro   20992/B). Sťažovateľka predmetné výzvy prevzala 2. augusta 2004.

Listom   z 9.   augusta   2004   doručeným   okresnému   súdu   16.   augusta   2004   žiadala konateľka   sťažovateľky   o čiastočné   späťvzatie   návrhu   na   zápis   do   obchodného   registra z 5. augusta 2003 v časti „rozsah splatenia základného imania“. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie návrhu sa podľa konateľky sťažovateľky znížila aj jej poplatková povinnosť na sumu 3 000 Sk, ktorá bola ňou uhradená v kolkoch. V prílohe listu boli zároveň predložené výpisy z registra trestov ohľadne nových konateľov sťažovateľky.

Uzneseniami z 20. augusta 2004 okresný súd zastavil konania vedené pod sp. zn. ZSro   6759/03,   Sro 20992/B   a sp.   zn.   ZSro 11068/02,   Sro   20992/B   a   prostredníctvom Daňového   úradu   Bratislava   I nariadil   po   právoplatnosti   uznesení   vrátiť zaplatené súdne poplatky sťažovateľke. Dňa 21. septembra 2004 boli rozhodnutia expedované spoločnosti a podľa pokynu konajúcej sudkyne mali byť po nadobudnutí právoplatnosti zasielané aj Daňovému úradu Bratislava I.

III.

1. Podľa ustanovenia čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy: „Každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).“

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo inom   štátnom   orgáne   sa právna   neistota   neodstráni.   K vytvoreniu   želateľného   stavu,   t.   j.   stavu   právnej   istoty, dochádza   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného   štátneho   orgánu.   Preto   na splnenie   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   nestačí,   aby   štátne   orgány   vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (I. ÚS 10/98).

Otázku existencie zbytočných   prieťahov v konaní, a tým aj porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy skúma ústavný súd vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu   podľa   právnej   a faktickej   zložitosti   veci,   podľa   správania   účastníka   konania a spôsobu, akým v konaní postupoval súd (napr. II. ÚS 74/97, I. ÚS 70/98). Tieto tri kritériá zohľadňuje pri namietanom porušení práva na prerokovanie veci súdom v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd aj Európsky súd pre ľudské práva (III. ÚS 111/02, III. ÚS 29/03).

A) Predmetom posudzovaného nesporového konania pred okresným súdom je návrh na zápis zmien do obchodného registra vedený na okresnom súde pod sp. zn. ZSro 6759/03, Sro   20992/B.   Z obsahu   súdneho   spisu,   z   vyjadrení   sťažovateľky   a   okresného   súdu   ani z nimi predložených na vec sa vzťahujúcich listín ústavný súd nezistil žiadnu skutočnosť svedčiacu o právnej alebo skutkovej zložitosti veci, ktorá by mohla mať rozhodujúci vplyv na dĺžku trvania konania na okresnom súde.

B) Podľa zistenia ústavného súdu sťažovateľka v predmetnom konaní na ochranu svojich   práv   využila   účinný   prostriedok   nápravy,   ktorý   jej   zákon   na ochranu jej   práva poskytuje.   Zo   skutkových   zistení   ústavného   súdu   vyplýva   však   aj   skutočnosť,   že k spomaľovaniu   postupu   okresného   súdu   v posudzovanom   konaní   prispelo   aj   správanie sťažovateľky,   ktorá   k splneniu   svojej   poplatkovej   povinnosti,   t.   j.   k splneniu   procesnej podmienky   konania,   pristúpila   až   na   základe   výzvy   okresného   súdu   z 22.   júna   2004. Ústavný súd vo svojom rozhodnutí zohľadnil aj túto skutočnosť.

C) Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v uvedenom konaní došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu v predmetnej veci.

Ústavný   súd   zistil,   že   okresný   súd   bez   existencie   zákonnej   prekážky   konania v období od 7. augusta 2003, keď mu bol doručený návrh na zápis zmien do obchodného registra,   až do   22.   júna   2004,   keď   vo   veci   konajúca   sudkyňa   okresného   súdu   nechala pokynom zaslať sťažovateľke výzvu na zaplatenie súdneho poplatku a predloženie výpisov z registra trestov ohľadne oboch konateľov, v predmetnej veci nekonal. Uvedené obdobie nečinnosti   v postupe   okresného   súdu   trvajúce   viac   ako   10   mesiacov   malo   vplyv   na doterajšiu dĺžku konania, a preto ho je potrebné považovať za zbytočný prieťah v konaní v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy.

V čase rozhodovania okresného súdu vo veci návrhu na zápis zmien do obchodného registra bolo konanie vo veciach obchodného registra upravené § 200a a nasl. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) v znení platnom do nadobudnutia účinnosti zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Konanie vo veciach zápisu do obchodného registra má charakter konania nesporového.

Podľa   §   200a   ods.   1   OSP   v   znení   platnom   do   nadobudnutia   účinnosti   zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov konanie vo veciach obchodného registra sa začína na návrh fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorej sa zápis v obchodnom registri týka, osôb na to oprávnených podľa zákona alebo osôb písomne splnomocnených na to týmito osobami, ak tento zákon neustanovuje inak.

Ako už bolo uvedené, predseda okresného súdu vo svojej odpovedi na sťažnosť na prieťahy   v konaní   uviedol,   že   k prieťahom   v predmetnom   konaní   podľa   neho   nedošlo, pretože vo veci zápisu do obchodného registra prebiehalo ešte skôr začaté konanie o návrhu z 19.   decembra   2002,   ktorého   priebeh   bránil   tomu,   aby   okresný   súd   konal   o návrhu podanom   neskôr.   Aj   keď   okresný   súd   túto   argumentáciu   v rámci   svojho   vyjadrenia k podanej sťažnosti sťažovateľky už nevyužil, ústavný súd v tejto súvislosti poznamenáva, že v uvedenom prípade sťažovateľka návrhom doručeným 19. decembra 2002 požadovala zápis zmeny v časti základné imanie a návrhom doručeným 7. augusta 2003 zápis zmien v častiach predmet činnosti, spoločníci, výška vkladu každého spoločníka, štatutárny orgán a základné imanie, pričom však v časti zápisu zmien základného imania vzala sťažovateľka podaním   z   9.   augusta   2004   svoj   návrh   späť.   Z týchto   skutočností   vyplýva,   že   súbežne prebiehajúce konanie o návrhu sťažovateľky z 19. decembra 2002 nemohlo byť prekážkou postupu okresného súdu v konaní o návrhu sťažovateľky z 5. augusta 2003, ktorý sa týkal zápisu iných skutočností.

S ohľadom na uvedené nemožno dobu predmetného konania vedeného na okresnom súde považovať za ústavne akceptovateľnú vo vzťahu k základnému právu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.   Ústavný   súd   preto   dospel   k záveru,   že   uvedené právo   sťažovateľky   bolo porušené.

2. Podľa čl. 127 ods. 2 druhej vety ústavy ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Ústavný súd zistil, že nečinnosťou okresného súdu došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Uznesením sp. zn. ZSro 6759/03, Sro 20992/B z 20. augusta 2004, ktoré nadobudlo právoplatnosť 11. októbra 2004, okresný súd konanie v predmetnej veci zastavil.

Vzhľadom na uvedenú skutočnosť ústavný súd žiadosti sťažovateľky v časti, v ktorej žiadala, aby okresnému súdu prikázal konať vo veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn. ZSro 6759/03, Sro 20992/B bez prieťahov, nevyhovel.

3. Sťažovateľka vo svojej sťažnosti žiadala aj o priznanie finančného zadosťučinenia vo výške 20 000 Sk, ktoré odôvodnila tak, že „Postupom súdu sa sťažovateľovi znemožnilo, aby zápis v obchodnom registri zodpovedal právnemu stavu. Sťažovateľ je preto nútený preukazovať rozpor zapísaného stavu a skutočného stavu všetkým inštitúciám osobitnými listinami. Náklady sťažovateľa na stratený čas, vyhotovenie overených kópií listín a obtiaže spojené s vysvetľovaním veci sú ťažko preukázateľnou škodou. Zdá sa nám preto primerané priznanie finančného zadosťučinenia, ktoré by tieto obtiaže kompenzovalo“.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa ustanovenia § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného   finančného   zadosťučinenia,   musí   uviesť   rozsah,   ktorý   požaduje,   a z akých dôvodov sa ho domáha.

Pretože porušenie základného práva sťažovateľky, ktoré ústavný súd zistil, nemožno napraviť obnovením stavu pred jeho porušením a výrok ústavného súdu deklarujúci toto porušenie   nemožno   vzhľadom   na   okolnosti   prípadu   považovať   za   dostatočnú   a účinnú nápravu, priznal ústavný súd sťažovateľke primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný súd považoval v tomto prípade za primerané priznať sťažovateľke sumu 10 000 Sk. Táto suma zohľadňuje s prihliadnutím na predmet konania okresného súdu dĺžku zbytočných prieťahov v tomto konaní (desať mesiacov) a s nimi spojenú nemajetkovú ujmu sťažovateľky.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti ústavný súd vo zvyšnej časti uplatnenému primeranému finančnému zadosťučineniu v návrhu sťažovateľky nevyhovel.

4. Sťažovateľka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne žiadala priznať náhradu trov konania pred ústavným súdom „za dva úkony právnej pomoci (prevzatie veci, podanie ústavnej sťažnosti) podľa advokátskej tarify“.

Pri   výpočte   trov   právneho   zastúpenia   sťažovateľky   ústavný   súd   vychádzal z ustanovení   §   1   ods.   3,   §   15   písm.   a),   §   16   ods.   3   a   §   20   vyhlášky   Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v spojení s § 1 ods. 3, § 13 ods. 8 prvej vety, § 16, § 1 písm. a) a c) a § 25 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 163/2002 Z.   z.   o odmenách   a náhradách   advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   (ďalej   len „vyhláška   č.   163/2002   Z.   z.“)   s   tým,   že   predmet   konania   podľa   čl.   127   ústavy   pred ústavným   súdom,   ktorým   sú   základné   práva   a slobody,   porušenie   ktorých   sťažovateľka namieta, v zásade nie je oceniteľný peniazmi. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby uskutočnený v roku 2004 v konaní pred ústavným súdom predstavuje 4 540 Sk (základom pre výpočet je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej   republiky   v prvom   polroku   2003   vo   výške   13   602   Sk)   a hodnota   režijného paušálu 136 Sk.

Ústavný súd v tomto prípade uložil okresnému súdu povinnosť uhradiť sťažovateľke trovy   konania   vo   výške   9   360   Sk   pozostávajúce   z trov   za   dva   úkony   právnej   služby v uvedenom   konaní (prevzatie a prípravu zastúpenia, písomné podanie) vyčíslených ako jedna   tretina   výpočtového   základu   za   dva   úkony   právnej   služby   2   x   4   540   Sk,   spolu vo výške 9 080 Sk, a paušálnej náhrady hotových výdavkov 2 x 136 Sk, spolu vo výške 272 Sk, v súlade s vyhláškou č. 163/2002 Z. z.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. januára 2005