SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
III. ÚS 337/04-32
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu Eduarda Báránya a zo sudcov Juraja Babjaka a Ľubomíra Dobríka vo veci sťažnosti STAM agency, spol. s r. o., B., zastúpenej advokátkou JUDr. A. D., Advokátska kancelária, B., v ktorej namieta porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. ZSro 6759/03, Sro 20992/B, na neverejnom zasadnutí 19. januára 2005 takto
r o z h o d o l :
1. Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. ZSro 6759/03, Sro 20992/B p o r u š i l základné právo STAM agency, spol. s r. o., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
2. STAM agency, spol. s r. o., p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 10 000 Sk (slovom desaťtisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
3. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý zaplatiť náhradu trov konania STAM agency, spol. s r. o., v sume 9 360 Sk (slovom deväťtisíctristošesťdesiat slovenských korún) na adresu jej právnej zástupkyne JUDr. A. D., Advokátska kancelária, B., do pätnástich dní od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Sťažnosti STAM agency, spol. s r. o., vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k. III. ÚS 337/04-19 z 10. novembra 2004 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na konanie sťažnosť STAM agency, spol. s r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou JUDr. A. D., Advokátska kancelária, B., v ktorej namieta porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. ZSro 6759/03, Sro 20992/B.
Vo svojej sťažnosti sťažovateľka uviedla, že okresnému súdu doručila 5. augusta 2003 návrh na zápis zmien do obchodného registra, o ktorom podľa nej okresný súd vôbec nekonal. Návrhom z 5. augusta 2003 sa sťažovateľka domáhala najmä výmazu bývalého konateľa a spoločníka a zápisu nového konateľa a spoločníka.
Keďže okresný súd vo veci nekonal, bývalý konateľ sťažovateľky adresoval do rúk predsedu okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní. Predseda okresného súdu vo svojej odpovedi na sťažnosť na prieťahy v konaní uviedol, že k prieťahom v predmetnom konaní podľa neho nedošlo, pretože vo veci zápisu do obchodného registra prebieha ešte skôr začaté konanie o návrhu z 19. decembra 2002 a jeho priebeh bráni tomu, aby okresný súd konal o návrhu podanom neskôr.
Podľa názoru sťažovateľky v tomto prípade (ako aj vo väčšine prípadoch) skôr začaté konanie vo veci zápisu do obchodného registra týkajúce sa tej istej zapísanej obchodnej spoločnosti nebráni tomu, aby okresný súd konal o neskôr podanom návrhu. Z uvedeného dôvodu teda okresný súd mal povinnosť konať o návrhu z 5. augusta 2003 a jeho nekonanie je zásahom do ústavného práva sťažovateľky.
Sťažovateľka v rámci svojej právnej argumentácie na posúdenie otázky, či skorší návrh zbavuje okresný súd povinnosti konať o neskoršom návrhu, ďalej uviedla, že: «a) Žiadna procesno-právna norma neukladá súdu nekonať o neskôr podanom návrhu (neexistuje právo „priority zápisu“, ako napr. v katastrálnom konaní). b) Konanie o neskôr podanom návrhu nemá nevyhnutne vplyv na konanie skôr začaté. V uvedenom prípade sa v návrhu zo dňa 19. 12. 2002 požaduje zápis o rozsahu splateného základného imania. Ak súd do obchodného registra zapíše údaj v časti „Konatelia“ nijako tým nebude dotknutý stav v časti „Základné imanie“. c) Jedinou a nevyhnutnou podmienkou, aby sa súd zbavil ústavnej povinnosti konať a aby súd po určitý čas procesné úkony nevykonával, je prerušenie konania. K prerušeniu konania v danom prípade nedošlo.»
Na základe uvedených skutočností sťažovateľka vo svojej sťažnosti žiadala, aby ústavný súd nálezom rozhodol:
„Nečinnosťou Okresného súdu Bratislava I v konaní vo veci návrhu sťažovateľa zo dňa 5. 8. 2003 na zápis zmien do obchodného registra, sp. zn. Sro 20992/B bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Okresnému súdu Bratislava I sa prikazuje, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov.
Okresný súd Bratislava I je povinný uhradiť sťažovateľovi nemajetkovú ujmu vo výške 20.000,- Sk do 15 dní od doručenia tohto rozhodnutia.“
Sťažovateľka ústavnému súdu predložila taktiež fotokópiu listu č. Spr. 2110/04 z 24. júna 2004 preukazujúceho využitie účinného právneho prostriedku nápravy vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, a to sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle § 17 zákona Slovenskej národnej rady č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení neskorších predpisov.
Okresný súd sa k sťažnosti sťažovateľky vyjadril listom č. Spr. 2118/02 z 22. septembra 2004 prostredníctvom svojho predsedu. Vo svojom vyjadrení k predmetnej veci uviedol: „Navrhovateľ so svojím návrhom zo dňa 7. 8. 2003 požiadal o zápis do obchodného registra. Súdny poplatok za návrh nebol uhradený.
Súd navrhovateľa výzvou zo dňa 22. 6. 2004 vyzval na zaplatenie súdneho poplatku 3 500,- Sk v lehote 7 dní. Navrhovateľ zaplatil súdny poplatok len v časti 3 000,- Sk a z toho dôvodu súd uznesením zo dňa 20. 8. 2004 konanie zastavil.
Vzhľadom na vyššie uvedené žiadame, aby Ústavný súd Slovenskej republiky sťažnosť STAM agency, s. r. o., B. neprijal.“
Právna zástupkyňa sťažovateľky na základe výzvy ústavného súdu listom z 3. decembra 2004 oznámila, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania v predmetnej veci, a súčasne v ňom požiadala o priznanie „náhrady právneho zastúpenia za dva úkony právnej pomoci (prevzatie veci, podanie ústavnej sťažnosti) podľa advokátskej tarify“.
Okresný súd listom č. 2118/02 z 8. decembra 2004 ústavnému súdu na základe jeho výzvy oznámil, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.
II.
Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania, ako aj z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania v predmetnej veci.
Prehľad procesných úkonov v spisovom materiáli okresného súdu sp. zn. Sro 20992/B za obdobie od 19. decembra 2002 do jeho doručenia ústavnému súdu
Dňa 19. decembra 2002 podal vtedajší konateľ sťažovateľky na okresnom súde návrh na zápis zmien do obchodného registra vedený pod sp. zn. ZPZ: 11068/Sro/2002, v ktorom okresný súd požiadal, aby v časti „Základné imanie“ vyznačil jeho splatenie vo výške 200 000 Sk.
Úpravou zo 4. apríla 2003 dala vo veci konajúca sudkyňa súdnej kancelárii pokyn na založenie zakladacej listiny a notárskej zápisnice do zbierky listín a zverejnenie uloženia v Obchodnom vestníku.
Uznesením zo 4. apríla 2003 (ZPZ: 7807/Sro/2002) povolil okresný súd vykonanie zmien navrhnutých konateľom sťažovateľky podľa návrhu doručeného 2. októbra 2002.
Dňa 4. apríla 2003 bola okresným súdom zasielaná sťažovateľke výzva na úhradu súdneho poplatku za podaný návrh na zápis zmien do obchodného registra z 19. decembra 2002 vo výške 500 Sk. Konateľ sťažovateľky výzvu prevzal 4. júna 2003.
Dňa 30. mája 2003 doručil konateľ sťažovateľky okresnému súdu návrh na vydanie opravného uznesenia, pretože v uznesení zo 4. apríla 2003 sp. zn. ZPZ: 7807/Sro/2002 okresný súd namiesto spoločnosti „TMR Consulting, spol. s r. o.“ nesprávne uviedol „TMR building, spol. s r. o.“.
Dňa 6. júna 2003 bola okresnému súdu doručená odpoveď na výzvu zo 4. apríla 2003, ktorou okresný súd žiadal zaplatiť súdny poplatok za zápis zmeny do obchodného registra, a zároveň boli doručené doklady na založenie do zbierky listín.
Ďalší návrh na zápis zmien do obchodného registra z 5. augusta 2003 a návrh na založenie dokumentov do zbierky listín doručila okresnému súdu spoločníčka sťažovateľky 7. augusta 2003, pričom konanie v predmetnej veci bolo zaevidované pod sp. zn. ZPZ: 6759/Sro/2003. Spoločníčka sťažovateľky v návrhu z 5. augusta 2003 žiadala okresný súd o zápis zmien týkajúcich sa predmetu činnosti, spoločníkov, výšky vkladu každého spoločníka, štatutárneho orgánu a základného imania.
Dňa 22. októbra 2003 bolo vydané opravné uznesenie k uzneseniu zo 4. apríla 2003 (ZPZ: 7807/Sro/2002), v ktorom okresný súd opravil chybu v písaní vo výrokovej časti rozhodnutia.
Konateľka sťažovateľky listom z 21. novembra 2003 doručeným okresnému súdu 25. novembra 2003 predložila výpisy z registra trestov nových konateľov sťažovateľky.
Uznesením sp. zn. ZSro 11068/02, Sro 20992/B z 11. decembra 2003 okresný súd konanie zastavil, pretože sťažovateľka ani po výzve súdny poplatok za zápis zmeny do obchodného registra neuhradila. Náhradu trov konania sťažovateľke okresný súd nepriznal.
Konateľka sťažovateľky svojím listom z 18. decembra 2003 doručeným okresnému súdu 29. decembra 2003 podala voči uzneseniu o zastavení konania odvolanie a uhradila súdny poplatok vo výške 500 Sk a zároveň požiadala o zrušenie predmetného uznesenia.
Dňa 19. marca 2004 bola okresnému súdu predložená účtovná závierka sťažovateľky so žiadosťou konateľky sťažovateľky o jej založenie do zbierky listín. Súčasťou žiadosti bol v kolkoch uhradený poplatok vo výške 1 000 Sk.
Úpravou z 22. júna 2004 dala konajúca sudkyňa súdnej kancelárii pokyn na založenie vyznačených dokumentov do zbierky listín vo veci návrhu na zápis zmien vedeného pod sp. zn. ZSro 6759/03.
Uznesením z 22. júna 2004 okresný súd zrušil uznesenie č. k. ZSro 11068/02-47, Sro 20992/B z 11. decembra 2003. Rozhodnutie bolo 22. júla 2004 doručované sťažovateľke, ktorá ho prevzala 2. augusta 2004.
Dňa 22. júna 2004 dala konajúca sudkyňa pokyn súdnej kancelárii na zaslanie výzvy sťažovateľke, aby v lehote 7 dní predložila aktuálne výpisy z registra trestov ohľadne oboch konateľov a uhradila súdny poplatok za podanie návrhu na zápis zmien do obchodného registra z 5. augusta 2003 vo výške 3 500 Sk (k sp. zn. ZSro 6759/03, Sro 20992/B). Sťažovateľka predmetné výzvy prevzala 2. augusta 2004.
Listom z 9. augusta 2004 doručeným okresnému súdu 16. augusta 2004 žiadala konateľka sťažovateľky o čiastočné späťvzatie návrhu na zápis do obchodného registra z 5. augusta 2003 v časti „rozsah splatenia základného imania“. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie návrhu sa podľa konateľky sťažovateľky znížila aj jej poplatková povinnosť na sumu 3 000 Sk, ktorá bola ňou uhradená v kolkoch. V prílohe listu boli zároveň predložené výpisy z registra trestov ohľadne nových konateľov sťažovateľky.
Uzneseniami z 20. augusta 2004 okresný súd zastavil konania vedené pod sp. zn. ZSro 6759/03, Sro 20992/B a sp. zn. ZSro 11068/02, Sro 20992/B a prostredníctvom Daňového úradu Bratislava I nariadil po právoplatnosti uznesení vrátiť zaplatené súdne poplatky sťažovateľke. Dňa 21. septembra 2004 boli rozhodnutia expedované spoločnosti a podľa pokynu konajúcej sudkyne mali byť po nadobudnutí právoplatnosti zasielané aj Daňovému úradu Bratislava I.
III.
1. Podľa ustanovenia čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy: „Každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).“
Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty, dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Preto na splnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátne orgány vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (I. ÚS 10/98).
Otázku existencie zbytočných prieťahov v konaní, a tým aj porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy skúma ústavný súd vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu podľa právnej a faktickej zložitosti veci, podľa správania účastníka konania a spôsobu, akým v konaní postupoval súd (napr. II. ÚS 74/97, I. ÚS 70/98). Tieto tri kritériá zohľadňuje pri namietanom porušení práva na prerokovanie veci súdom v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd aj Európsky súd pre ľudské práva (III. ÚS 111/02, III. ÚS 29/03).
A) Predmetom posudzovaného nesporového konania pred okresným súdom je návrh na zápis zmien do obchodného registra vedený na okresnom súde pod sp. zn. ZSro 6759/03, Sro 20992/B. Z obsahu súdneho spisu, z vyjadrení sťažovateľky a okresného súdu ani z nimi predložených na vec sa vzťahujúcich listín ústavný súd nezistil žiadnu skutočnosť svedčiacu o právnej alebo skutkovej zložitosti veci, ktorá by mohla mať rozhodujúci vplyv na dĺžku trvania konania na okresnom súde.
B) Podľa zistenia ústavného súdu sťažovateľka v predmetnom konaní na ochranu svojich práv využila účinný prostriedok nápravy, ktorý jej zákon na ochranu jej práva poskytuje. Zo skutkových zistení ústavného súdu vyplýva však aj skutočnosť, že k spomaľovaniu postupu okresného súdu v posudzovanom konaní prispelo aj správanie sťažovateľky, ktorá k splneniu svojej poplatkovej povinnosti, t. j. k splneniu procesnej podmienky konania, pristúpila až na základe výzvy okresného súdu z 22. júna 2004. Ústavný súd vo svojom rozhodnutí zohľadnil aj túto skutočnosť.
C) Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v uvedenom konaní došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu v predmetnej veci.
Ústavný súd zistil, že okresný súd bez existencie zákonnej prekážky konania v období od 7. augusta 2003, keď mu bol doručený návrh na zápis zmien do obchodného registra, až do 22. júna 2004, keď vo veci konajúca sudkyňa okresného súdu nechala pokynom zaslať sťažovateľke výzvu na zaplatenie súdneho poplatku a predloženie výpisov z registra trestov ohľadne oboch konateľov, v predmetnej veci nekonal. Uvedené obdobie nečinnosti v postupe okresného súdu trvajúce viac ako 10 mesiacov malo vplyv na doterajšiu dĺžku konania, a preto ho je potrebné považovať za zbytočný prieťah v konaní v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy.
V čase rozhodovania okresného súdu vo veci návrhu na zápis zmien do obchodného registra bolo konanie vo veciach obchodného registra upravené § 200a a nasl. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) v znení platnom do nadobudnutia účinnosti zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Konanie vo veciach zápisu do obchodného registra má charakter konania nesporového.
Podľa § 200a ods. 1 OSP v znení platnom do nadobudnutia účinnosti zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov konanie vo veciach obchodného registra sa začína na návrh fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorej sa zápis v obchodnom registri týka, osôb na to oprávnených podľa zákona alebo osôb písomne splnomocnených na to týmito osobami, ak tento zákon neustanovuje inak.
Ako už bolo uvedené, predseda okresného súdu vo svojej odpovedi na sťažnosť na prieťahy v konaní uviedol, že k prieťahom v predmetnom konaní podľa neho nedošlo, pretože vo veci zápisu do obchodného registra prebiehalo ešte skôr začaté konanie o návrhu z 19. decembra 2002, ktorého priebeh bránil tomu, aby okresný súd konal o návrhu podanom neskôr. Aj keď okresný súd túto argumentáciu v rámci svojho vyjadrenia k podanej sťažnosti sťažovateľky už nevyužil, ústavný súd v tejto súvislosti poznamenáva, že v uvedenom prípade sťažovateľka návrhom doručeným 19. decembra 2002 požadovala zápis zmeny v časti základné imanie a návrhom doručeným 7. augusta 2003 zápis zmien v častiach predmet činnosti, spoločníci, výška vkladu každého spoločníka, štatutárny orgán a základné imanie, pričom však v časti zápisu zmien základného imania vzala sťažovateľka podaním z 9. augusta 2004 svoj návrh späť. Z týchto skutočností vyplýva, že súbežne prebiehajúce konanie o návrhu sťažovateľky z 19. decembra 2002 nemohlo byť prekážkou postupu okresného súdu v konaní o návrhu sťažovateľky z 5. augusta 2003, ktorý sa týkal zápisu iných skutočností.
S ohľadom na uvedené nemožno dobu predmetného konania vedeného na okresnom súde považovať za ústavne akceptovateľnú vo vzťahu k základnému právu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Ústavný súd preto dospel k záveru, že uvedené právo sťažovateľky bolo porušené.
2. Podľa čl. 127 ods. 2 druhej vety ústavy ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Ústavný súd zistil, že nečinnosťou okresného súdu došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Uznesením sp. zn. ZSro 6759/03, Sro 20992/B z 20. augusta 2004, ktoré nadobudlo právoplatnosť 11. októbra 2004, okresný súd konanie v predmetnej veci zastavil.
Vzhľadom na uvedenú skutočnosť ústavný súd žiadosti sťažovateľky v časti, v ktorej žiadala, aby okresnému súdu prikázal konať vo veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn. ZSro 6759/03, Sro 20992/B bez prieťahov, nevyhovel.
3. Sťažovateľka vo svojej sťažnosti žiadala aj o priznanie finančného zadosťučinenia vo výške 20 000 Sk, ktoré odôvodnila tak, že „Postupom súdu sa sťažovateľovi znemožnilo, aby zápis v obchodnom registri zodpovedal právnemu stavu. Sťažovateľ je preto nútený preukazovať rozpor zapísaného stavu a skutočného stavu všetkým inštitúciám osobitnými listinami. Náklady sťažovateľa na stratený čas, vyhotovenie overených kópií listín a obtiaže spojené s vysvetľovaním veci sú ťažko preukázateľnou škodou. Zdá sa nám preto primerané priznanie finančného zadosťučinenia, ktoré by tieto obtiaže kompenzovalo“.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.
Podľa ustanovenia § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.
Pretože porušenie základného práva sťažovateľky, ktoré ústavný súd zistil, nemožno napraviť obnovením stavu pred jeho porušením a výrok ústavného súdu deklarujúci toto porušenie nemožno vzhľadom na okolnosti prípadu považovať za dostatočnú a účinnú nápravu, priznal ústavný súd sťažovateľke primerané finančné zadosťučinenie.
Ústavný súd považoval v tomto prípade za primerané priznať sťažovateľke sumu 10 000 Sk. Táto suma zohľadňuje s prihliadnutím na predmet konania okresného súdu dĺžku zbytočných prieťahov v tomto konaní (desať mesiacov) a s nimi spojenú nemajetkovú ujmu sťažovateľky.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti ústavný súd vo zvyšnej časti uplatnenému primeranému finančnému zadosťučineniu v návrhu sťažovateľky nevyhovel.
4. Sťažovateľka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne žiadala priznať náhradu trov konania pred ústavným súdom „za dva úkony právnej pomoci (prevzatie veci, podanie ústavnej sťažnosti) podľa advokátskej tarify“.
Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľky ústavný súd vychádzal z ustanovení § 1 ods. 3, § 15 písm. a), § 16 ods. 3 a § 20 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v spojení s § 1 ods. 3, § 13 ods. 8 prvej vety, § 16, § 1 písm. a) a c) a § 25 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška č. 163/2002 Z. z.“) s tým, že predmet konania podľa čl. 127 ústavy pred ústavným súdom, ktorým sú základné práva a slobody, porušenie ktorých sťažovateľka namieta, v zásade nie je oceniteľný peniazmi. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby uskutočnený v roku 2004 v konaní pred ústavným súdom predstavuje 4 540 Sk (základom pre výpočet je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2003 vo výške 13 602 Sk) a hodnota režijného paušálu 136 Sk.
Ústavný súd v tomto prípade uložil okresnému súdu povinnosť uhradiť sťažovateľke trovy konania vo výške 9 360 Sk pozostávajúce z trov za dva úkony právnej služby v uvedenom konaní (prevzatie a prípravu zastúpenia, písomné podanie) vyčíslených ako jedna tretina výpočtového základu za dva úkony právnej služby 2 x 4 540 Sk, spolu vo výške 9 080 Sk, a paušálnej náhrady hotových výdavkov 2 x 136 Sk, spolu vo výške 272 Sk, v súlade s vyhláškou č. 163/2002 Z. z.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 19. januára 2005