znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 336/2014-37

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. júna 2014 predbežne prerokoval sťažnosť O. F., B., spoločnosti V. d. Lasso New York, Jozefská 15, Bratislava, a spoločnosti Panonia Motion Pictures, Inc., Rockefeller Center P. O. BOX 1161, New York, USA,   zastúpených   advokátom   JUDr. Richardom   Bauerom,   Košice,   Štúrova   20,   vo veci namietaného   porušenia   základných   práv   na   súdnu   ochranu   podľa čl.   46   ods.   1   a na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie a prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 30/2001 a jeho rozsudkom z 24. mája 2005 a postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Co 533/2012 a jeho uznesením z 30. apríla 2013 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť O. F., spoločnosti V. d. Lasso New York a spoločnosti Panonia Motion Pictures, Inc.,   o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 20. januára 2014 doručená sťažnosť O. F. (ďalej aj „sťažovateľ“), spoločnosti V. d. Lasso New York a spoločnosti Panonia Motion Pictures, Inc. (spolu ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie svojich základných práv na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie   a prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný   súd“)   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   15 C 30/2001   a jeho   rozsudkom z 24. mája 2005 a postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Co 533/2012 a jeho uznesením z 30. apríla 2013. Sťažnosť bola doplnená podaniami doručenými ústavnému súdu 19. marca 2014, 11. a 14. apríla 2014.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 30/01   vo   veci   navrhovateľa   C.   (ďalej   len   „navrhovateľ“)   proti   odporcom   L.   a V. rozsudkom   z 24.   mája   2005   rozhodol   okrem   iného   o určení   neplatnosti   hospodárskej zmluvy   č.   1/1990.   Proti   rozsudku   okresného   súdu   podal   18. januára   2006   štatutárny zástupca O. F. odvolanie. Neskôr sťažovateľ podaním doručeným okresnému súdu 6. marca 2006 požiadal o odpustenie zmeškanej lehoty na podanie odvolania. Okresný súd uznesením č. k. 15 C 30/01-125 z 15. januára 2007 zmeškanie lehoty sťažovateľovi neodpustil. Proti tomuto uzneseniu podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd uznesením sp. zn. 9 Co 469/07 z 29. apríla 2008 tak, že odvolanie odmietol ako podané oneskorene.

Po podrobnom opise skutkových okolností veci sťažovatelia (ich štatutárny zástupca O. F.)   ústavný súd žiadali, aby vydal nález, ktorým   vysloví,   že ich   základné práva na „prerokovanie   veci   nestranným   súdom   bez   zbytočných   prieťahov   a v ich   prítomnosti zaručené čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 48 ods. 2 ústavy...“ a právo „na spravodlivé súdne konanie   a prejednanie   ich   záležitosti   v primeranej   lehote   zaručené   v   čl.   6   ods.   1 dohovoru...“   postupom   okresného   súdu   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   15 C 30/2001 a jeho rozsudkom   z 24.   mája   2005   a postupom   krajského   súdu   v konaní   vedenom pod sp. zn. 5 Co 533/2012 a jeho uznesením z 30. apríla 2013 boli porušené.

Okrem   toho   sa   domáhajú,   aby   ústavný   súd   uznesenie   krajského   súdu sp.   zn. 5 Co 533/2012   z 30.   apríla   2013   zrušil   a vec   mu   vrátil   na   ďalšie   konanie   a prikázal okresnému   súdu,   aby „zaplatili   uvedeným   sťažovateľom   zadosťučinenie   za   prieťahy konania v sume 20.000,- EUR a za škodu 7.000.000,- EUR...“, ako aj úhradu trov konania.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto   práv   a slobôd nerozhoduje   iný súd.   Ústavný   súd podľa   § 25   ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2   zákona   o ústavnom   súde   nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú zákonom   predpísané náležitosti,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, ktorým malo byť spôsobené namietané porušenie základného práva. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo o inom   zásahu dozvedieť. Nedodržanie   tejto   lehoty   je   zákonom   ustanoveným   dôvodom na odmietnutie sťažnosti (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde), pričom zákon o ústavnom súde   neumožňuje   zmeškanie   tejto kogentnej   lehoty odpustiť   (pozri   napr.   IV. ÚS 14/03, III. ÚS 124/04). Z uvedeného je zrejmé, že sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy nemožno považovať   za   časovo   neobmedzený   právny   prostriedok   ochrany   základných   práv   alebo slobôd (napr. III. ÚS 114/03, IV. ÚS 236/03).

V súvislosti s vecou vedenou na okresnom súde pod sp. zn. 15 C 30/2001 ústavný súd zistil (aj zo svojho rozhodnutia sp. zn. I. ÚS 349/09 z 11. novembra 2009 - sťažnosť bola v tejto   časti   odmietnutá   ústavným   súdom   pre   oneskorenosť),   že rozsudkom sp. zn. 15 C 30/2001   z 24.   mája   2005,   ktorý   nadobudol   právoplatnosť   20. júla   2005, okresný súd „rozhodol okrem iného o určení neplatnosti hospodárskej zmluvy č. 1/1990“.

Sťažovatelia ako odporcovia nesúhlasili s nezákonným rozsudkom okresného súdu z viacerých dôvodov, a preto svoje dôvody vyjadrili v podaných opravných prostriedkoch, ale tieto boli všeobecnými súdmi odmietnuté. Na základe odvolania V. d. Lasso New York, výrobné družstvo, krajský súd „začal odvolacie konanie sp. zn. 5 Co 533/2012 s prieťahmi konania 7 rokov...“.

Následne krajský súd svojím uznesením z 30. apríla 2013 sp. zn. 5 Co 533/2012 potvrdil, že rozsudok okresného súdu sp. zn. 15 C 30/2001 z 24. mája 2005 je právoplatný a vykonateľný.

Sťažovatelia   nesúhlasia   so   závermi   krajského   súdu   vyjadrenými   v predmetnom uznesení   (žiadajú   ho   zrušiť)   a   namietajú   tiež   zbytočné   prieťahy   v odvolacom   konaní, ale v sťažnosti   v tejto   súvislosti   uviedli,   že   predmetné   uznesenie   krajského   súdu sp. zn. 5 Co 533/2012   z 30.   apríla   2013,   ktorým   bolo   rozhodnuté   o odvolaní   jedného z účastníkov konania, nadobudlo právoplatnosť 5. októbra 2013.

Keďže   však   sťažovatelia   doručili   ústavnému   súdu   svoju   sťažnosť až 20. januára 2014, je z toho zrejmé, že tak učinili dávno po uplynutí ustanovenej zákonnej lehoty. Vzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť sťažovateľov odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako podanú oneskorene.

Nad rámec ústavný súd tiež uvádza, že pokiaľ sťažovatelia namietajú údajné prieťahy v konaní   pre   okresným   súdom   a krajským   súdom,   je   ich   sťažnosť   navyše   aj   zjavne neopodstatnená, pretože stav ich právnej neistoty bol už v predmetných konaniach dávno odstránený a k prieťahom v konaní už nedochádza.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. júna 2014