znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 336/2013-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. júla 2013 predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej obchodnou spoločnosťou F., s. r. o., B., v mene ktorej koná konateľ a advokát doc. JUDr. B. F., PhD., vedené   pod   sp.   zn.   Rvp   14047/2012   a sp.   zn.   Rvp   14048/2012   vo   veci   namietaného porušenia   jej   základných   práv   podľa   čl.   20   ods.   1   a   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a   práva   podľa   čl. 1   Dodatkového   protokolu   k   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd,   ako   aj   namietaného   porušenia   čl.   12   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky   a   čl.   14   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd postupom Okresného súdu Košice I a jeho rozhodnutiami sp. zn. 37 Er 4729/2008 z 23. augusta 2012 a sp. zn. 30 Er 1325/2008 z 23. augusta 2012 a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. Rvp 14047/2012 a sp. zn. Rvp   14048/2012   s p á j a   na   spoločné   konanie,   ktoré   bude   ďalej vedené   pod   sp. zn. III. ÚS 336/2013.

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnené.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 27. novembra 2012 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorými namieta porušenie svojich   základných   práv podľa   čl.   20 ods.   1 a čl. 46   ods.   1 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“),   práva   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len   „dodatkový   protokol“),   ako   aj   čl.   12   ods.   2   ústavy   a čl. 14   dohovoru   postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) a jeho rozhodnutiami sp. zn. sp. zn. 37 Er 4729/2008 z 23. augusta 2012 a sp. zn. 30 Er 1325/2008 z 23. augusta 2012 (ďalej len „napadnuté rozhodnutia“).

Sťažovateľka je právnickou osobou poskytujúcou úvery fyzickým osobám a v konaní pred ústavným súdom namieta porušenie svojich práv vyplývajúcich z ústavy, dohovoru a dodatkového protokolu v exekučných konaniach, v ktorých vystupovala ako oprávnená osoba,   pričom   povinnými   osobami   boli   fyzické   osoby   (dlžníci)   špecifikované v sťažnostiach.   Sťažovateľka   osobitne   podanými   návrhmi   požiadala   súdneho   exekútora JUDr.   R.   K. o vykonanie exekúcií.   Súdny   exekútor   postupujúc podľa   procesnej   úpravy obsiahnutej   v zákone   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 233/1995   Z.   z.   o súdnych exekútoroch   a   exekučnej   činnosti   (Exekučný   poriadok)   a o zmene   a   doplnení   ďalších zákonov v znení neskorších predpisov následne požiadal okresný súd o udelenie poverení na vykonanie   exekúcií.   Sťažovateľka   v sťažnostiach   výslovne   uviedla,   že   okresný   súd napadnutými   rozhodnutiami   (ktoré   k sťažnosti   nepripojila,   pozn.) „ex   offo   rozhodol o vylúčení sťažovateľa z vykonávania exekúcie“, čo malo mať za následok porušenie jej označených práv.

Po   obšírnej   právnej   argumentácii   sťažovateľka   v petite   sťažnosti   navrhla, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že postupom a napadnutými rozhodnutiami okresného súdu boli porušené ňou označené práva podľa ústavy, dohovoru a dodatkového protokolu, aby napadnuté rozhodnutia okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, a aby okresný súd zaviazal zaplatiť sťažovateľke finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. Podľa § 31 zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“).   V zmysle § 112 ods.   1 OSP v záujme hospodárnosti   konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov. Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.

S prihliadnutím   na   obsah   sťažností   vedených   ústavným   súdom   pod   sp.   zn. Rvp 14047/2012 a sp. zn. Rvp 14048/2012 a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť   uvedených   sťažností   a taktiež   prihliadajúc   na   totožnosť   v osobe   sťažovateľky a všeobecného súdu rozhodol ústavný súd uplatniac citované právne normy tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.

2.   Pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   ústavný   súd   zistil,   že   sťažovateľka   aj napriek skutočnosti, že jej musí byť známy názor ústavného súdu na danú problematiku, aj naďalej podáva sťažnosti vo veciach, ktoré sú skutkovo a právne takmer identické s tými, ktoré   už   ústavný   súd   riešil,   a   týkajú   sa   vylúčenia   toho   istého   súdneho   exekútora z vykonávania exekúcií, v ktorých vystupuje sťažovateľka ako oprávnená osoba. Ústavný súd preto s odkazom na svoje predchádzajúce rozhodnutia (napr. sp. zn. I. ÚS 382/2012, II. ÚS 379/2011, III. ÚS 90/2011, III. ÚS 242/2011, III. ÚS 488/2012, IV. ÚS 446/2011 a III. ÚS 496/2012) prihliadajúc zároveň na zásadu procesnej hospodárnosti konania podľa poslednej   vety   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   odmietol   sťažnosti   sťažovateľky po predchádzajúcich upozorneniach bez uvedenia odôvodnenia ako zjavne neopodstatnené.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. júla 2013