znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 336/2010-7

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   21.   septembra   2010 predbežne   prerokoval   sťažnosť   Ing.   D.   H.,   B.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jej základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave II v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP 452/OEK-B2-2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. D. H. o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. mája 2010 doručená sťažnosť Ing. D. H. (ďalej len „sťažovateľka“) vo veci namietaného porušenia základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a práva   na   prejednanie   jej   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   riaditeľstva   Policajného   zboru v Bratislave II (ďalej len „okresné riaditeľstvo PZ“) v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP 452/OEK-B2-2008.

Sťažovateľka   odôvodnila   svoju   sťažnosť   tým,   že   14.   mája   2008   podala   trestné oznámenie,   na   základe   ktorého „dňa   30.07.2008   bolo   vznesené   obvinenie   pre   prečin podvodu   podľa   §   221   ods.   1,   ods.   2   Trestného   zákona,   avšak   napriek   tomu,   že   ide o pomerne nenáročnú vec, vyšetrovanie nebolo do dnešného dňa ukončené. Vzhľadom na to,   že   od   podania   trestného   oznámenia   uplynuli   2   roky   a vyšetrovateľ   vo   veci   nekonal plynule,   je   mi   znemožnená   možnosť,   aby   súd   vo   svojom   rozsudku   uložil   obvinenému povinnosť   uhradiť   mi   vzniknutú   škodu.   Vyšetrovanie   trvá   neúmerne   dlho   aj   napriek skutočnosti, že každý mesiac som urgovala vyšetrovateľa, aby vyšetrovanie bolo čo najskôr ukončené.“.

Sťažovateľka   tvrdí,   že   konanie „vedené   na   OR   PZ   v Bratislave   II   pod   spisovou značkou ORP-452/OEK-B2-2008 nepredstavuje z hľadiska zložitosti dokazovania trestnú vec,   ktorú   je   možné   považovať   za   právne   a fakticky   zložitú“. Taktiež   poukazuje na skutočnosť,   že   na   vzniku   prieťahov   v predmetnom   konaní   sa   nijakým   spôsobom nepodieľala,   keďže   vyšetrovateľovi „som   predložila   všetky   dôkazy,   takisto   sa   mesačne snažím urgovať skončenie veci u vyšetrovateľa“.

Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vo veci vydal tento „rozsudok“:

„Základné   práva   sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručené   čl.   48   ods.   2   Ústavy   SR   a čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   boli   porušené   postupom   Okresného   riaditeľstva   PZ   v Bratislave   II v prípravnom trestnom konaní vedenom pod spisovou značkou ČVS: ORP-452/OEK-B2- 2008.

Ústavný súd prikazuje OR PZ v Bratislave II, aby v prípravnom trestnom konaní vedenom   pod   spisovou   značkou   ČVS:   ORP-452/OEK-B2-2008   konal   bez   zbytočných prieťahov.

Ústavný súd priznáva sťažovateľovi Ing. D. H. primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1.800,- EUR (slovom: tisícosemsto EUR), ktoré je povinné Okresné riaditeľstvo PZ v Bratislave II povinné zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   §   20   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) návrh na začatie konania sa ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy.

Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musí pripojiť   splnomocnenie   na   zastupovanie   navrhovateľa   advokátom,   ak   tento   zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.

Podľa   § 25   ods. 1   zákona   o ústavnom   súde   ústavný   súd   každý   návrh   predbežne prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa   a   skúma,   či   dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa   §   25 ods.   2   zákona o ústavnom   súde   návrhy   vo veciach,   na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene alebo zjavne neopodstatnené návrhy môže ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho prejednávania.

Podstatou sťažnosti sú namietané zbytočné prieťahy v postupe okresného riaditeľstva PZ v trestnej veci sťažovateľky, v ktorej vystupuje ako poškodená. Ústavný súd k tomu uvádza:

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti namietajúcej porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov ústavný súd vždy skúma, či sťažovateľ využil v súlade s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde všetky právne prostriedky na ochranu týchto práv.

Podľa § 210 zákona č. 301/2005 Zb. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej   len   „Trestný   poriadok“)   obvinený,   poškodený   a   zúčastnená   osoba   majú   právo kedykoľvek v priebehu vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania žiadať prokurátora, aby bol preskúmaný postup policajta, najmä aby boli odstránené prieťahy alebo iné nedostatky vo   vyšetrovaní   alebo   skrátenom   vyšetrovaní.   Policajt   musí   žiadosť   prokurátorovi   bez meškania   predložiť.   Prokurátor   je   povinný   žiadosť   preskúmať   a o výsledku   žiadateľa upovedomiť.

Podľa   §   31   ods.   1   zákona č.   153/2001   Z.   z.   o   prokuratúre   v   znení   neskorších predpisov (ďalej   len   „zákon   o prokuratúre“)   prokurátor   preskúmava   zákonnosť   postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov a súdov   v   rozsahu   vymedzenom   zákonom   aj na základe   podnetu,   pričom   je   oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa   §   35   ods.   1   zákona   o   prokuratúre   je   prokurátor   pri   vybavovaní   podnetu povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné na posúdenie, či došlo k porušeniu zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, či sú splnené podmienky na podanie návrhu na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže vstúpiť   do   už   začatého   konania   pred   súdom   alebo   vykonať   iné   opatrenia,   na   ktorých vykonanie je podľa zákona oprávnený.

Podľa § 35 ods. 2 zákona o prokuratúre prokurátor posudzuje podnet podľa obsahu, pričom prihliada na všetky skutočnosti, ktoré počas prešetrovania vyšli najavo.

Podľa § 35 ods. 3 zákona o prokuratúre ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný, vykoná   opatrenia   na   odstránenie   porušenia   zákona   a   ostatných   všeobecne   záväzných právnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.

Podľa   §   34   ods.   1   zákona   o   prokuratúre   môže   podávateľ   podnetu   žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2 zákona o prokuratúre).

Podľa   §   6   ods.   1   písm.   a)   a   b)   zákona   o   prokuratúre   je   nadriadený   prokurátor oprávnený vydať podriadenému prokurátorovi pokyn, ako má postupovať v konaní a pri plnení úloh, prípadne vykonať úkony podriadeného prokurátora alebo rozhodnúť, že ich vykoná iný podriadený prokurátor.

Z uvedeného vyplýva, že tak Trestný poriadok, ako aj zákon o prokuratúre poskytuje sťažovateľke účinné právne prostriedky nápravy, ktorými sa mohla domáhať preskúmania zákonnosti postupu vyšetrovateľa v predmetnej veci.

V zmysle ustálenej judikatúry ústavného súdu sťažovateľ, ktorý namieta porušenie svojich   základných   práv   zbytočnými   prieťahmi   zo   strany   orgánov   činných   v   trestnom konaní   v   prípravnom   konaní   (pred   podaním   obžaloby,   prípadne   po   vrátení   veci   na došetrenie), je povinný pred podaním sťažnosti ústavnému súdu využiť všetky dostupné a účinné prostriedky nápravy, teda žiadosť o preskúmanie postupu policajta a o odstránenie prieťahov vo vyšetrovaní (podľa § 210 Trestného poriadku), ako aj prostriedky podľa § 31 až   §   36   zákona   o   prokuratúre,   ak   dozorujúci   prokurátor   nevykoná   efektívne   a   účinné opatrenia na zjednanie nápravy aj napriek oprávneniam vyplývajúcim mu z § 230 ods. 1 a 2 Trestného poriadku (napr. III. ÚS 365/04, I. ÚS 361/09).

Sťažovateľka v sťažnosti nepreukázala a ani netvrdila, že by podala žiadosť v zmysle § 210 Trestného poriadku, resp. podnet či opakovaný podnet v zmysle § 31 až § 36 zákona o prokuratúre, ale obrátila sa priamo na ústavný súd, v dôsledku čoho bola jej sťažnosť pri jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde odmietnutá pre neprípustnosť (§ 53 ods. 1 v spojení s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde). Odmietnutie tejto   sťažnosti   neznamená,   že   ústavný   súd   sa   už   v   budúcnosti   nebude   môcť   zaoberať prípadným porušením základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, pokiaľ by v prebiehajúcom   trestnom   konaní   dochádzalo   k   prieťahom,   avšak   iba   za   predpokladu splnenia   všetkých   ústavných   a zákonných   predpokladov   a   podmienok   konania   pred ústavným súdom vrátane preukázania, že sťažovateľka účinne využila iné dostupné právne prostriedky na ochranu svojich práv.

Ústavný súd navyše uvádza, že sťažovateľka nebola pri podaní ústavnej sťažnosti zastúpená splnomocneným advokátom ani nepožiadala ústavný súd o jeho ustanovenie, čo v zmysle § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde umožňuje odmietnuť jej sťažnosť aj z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. septembra 2010