znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 336/04-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. novembra 2004 predbežne   prerokoval   sťažnosť   INFOSPOT,   informačného   a spotrebiteľského   centra, Seňa 147, zastúpeného advokátom JUDr. J. D., DrSc., Advokátska kancelária, B., ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky Okresným súdom Bratislava V v konaní sp. zn. 35 E/1888/2004, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   INFOSPOT,   informačného   a spotrebiteľského   centra, o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. októbra 2004 doručená sťažnosť INFOSPOT, informačného a spotrebiteľského centra, Seňa 147 (ďalej   len   „sťažovateľ“),   zastúpeného   advokátom   JUDr.   J.   D.,   DrSc.,   Advokátska kancelária, B., ktorou namieta porušenie svojich práv podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Okresným súdom Bratislava V (ďalej len „okresný súd“) v konaní sp. zn. 35 E/1888/2004.

Porušenie   označeného   základného   práva   vidí   sťažovateľ   v nasledovnom,   ním podrobne opísanom skutkovom stave.

Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) vydal 12. mája 2004 uznesenie sp. zn.   9   Cbs   33/04,   ktorým   rozhodol   v právnej   veci   sťažovateľa   (ako   žalobcu)   proti odporcovi Carrefour Slovensko, a. s., Bratislava (ďalej len „odporca“) o návrhu na zdržanie sa nekalosúťažného konania a o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Na základe uvedeného   uznesenia   krajský   súd   uložil   odporcovi   zdržať   sa   klamlivého   označovania tovaru, ktorým sa poškodzuje spotrebiteľ tak, že cena predávaného tovaru vyznačená na cenovkách v jeho prevádzkach v okamihu ponuky je nižšia než cena toho istého tovaru skutočne účtovaná pri pokladni, do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V poučení krajský   súd   uviedol,   že   ak nebude   odporcom   dobrovoľne   splnená   povinnosť   stanovená týmto uznesením, je možné podať návrh na výkon súdneho rozhodnutia.

Podľa sťažovateľa odporca v priebehu mesiacov máj a jún 2004 opakovane porušil krajským   súdom   uloženú   povinnosť.   Z uvedeného   dôvodu   sťažovateľ   podľa   §   351 Občianskeho   súdneho   poriadku   uplatnil   právo   podať   návrh   na   výkon   rozhodnutia (povinnosti   uloženej   v predbežnom   opatrení)   uložením   pokuty   odporcovi   vo   výške 99 000 Sk a toto podanie 28. júla 2004 doručil okresnému súdu. Vec bola na okresnom súde zaevidovaná pod sp. zn. 35 E 1888/2004.

Podľa zistenia sťažovateľa nahliadnutím do predmetného spisu na okresnom súde 10. septembra 2004 okresný súd v jeho veci od podania návrhu nevykonal žiadny úkon. Sťažovateľ zároveň   poukazuje na to,   že   táto situácia   pretrváva naďalej aj napriek jeho sťažnosti podanej predsedovi okresného súdu 14. septembra 2004, na ktorú doteraz nedostal odpoveď.

Sťažovateľ   ďalej   uvádza,   že   krajský   súd   vo   veci   sťažovateľa   ako   žalobcu   proti odporcovi   vo   veci   samej   (o   návrhu   na   zdržanie   sa   nekalosúťažného   konania)   nariadil pojednávanie   na   16.   november   2004.   V tejto   súvislosti   zdôrazňuje,   že   ak   okresný   súd vo veci jeho návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia zostane naďalej nečinný a krajský súd na nariadenom pojednávaní rozhodne vo veci samej, predbežné opatrenie podľa § 77 ods.   1   Občianskeho   súdneho   poriadku   zanikne   a účel   konania   vo   veci   sp.   zn. 35 E 1888/2004 sa nikdy nedosiahne.

Takýto postup resp. nečinnosť okresného súdu hodnotí sťažovateľ ako porušenie jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Na základe uvedeného žiada, aby ústavný súd deklaroval, že jeho právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov priznané čl. 48 ods. 2 ústavy v konaní pred okresným súdom vo veci sp. zn. 35 E 1888/2004 porušené bolo, prikázal   okresnému   súdu,   aby   vo   veci   sp.   zn.   35   E   1888/2004   upustil   od   ďalšieho porušovania   jeho   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov,   priznal   mu primerané finančné zadosťučinenie vo výške 25 000 Sk a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 9 000 Sk.

Podľa § 26 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   sťažovateľ   zároveň   žiada ústavný súd, aby s prihliadnutím na povahu veci, v ktorej sa právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov uplatňuje, pokladal sťažnosť za naliehavú.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a v jeho   prítomnosti   a aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   sťažovateľa.   Pri   predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom   sťažnosti   je   namietané   porušenie   základného   práva   sťažovateľa   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa označeného článku ústavy, ku ktorému malo   dôjsť   v konaní   okresného   súdu   vedeného   pod   sp.   zn.   35   E   1888/2004   o návrhu sťažovateľa   na   výkon   rozhodnutia   (predbežného   opatrenia)   uložením   pokuty   odporcovi vo výške 99 000 Sk.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov súdom (podľa čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy) je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorom sa nachádza osoba (účastník konania pred súdom) domáhajúca sa rozhodnutia súdu v jej veci bez ohľadu na jej postavenie v súdnom konaní.

Podstatou základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy je preto odstránenie právnej neistoty účastníka, v ktorej sa nachádza dovtedy, kým v jeho veci nie je rozhodnuté s účinkami právoplatnosti alebo s procesne rovnakými účinkami,   ako   je právoplatnosť   súdneho   rozhodnutia.   Takéto   účinky   má   vykonateľnosť súdneho   rozhodnutia,   ktorá   nastáva   v zákonom   ustanovených   veciach,   bez   ohľadu   na právoplatnosť takého rozhodnutia (II. ÚS 55/02, IV. ÚS 72/02). K týmto rozhodnutiam patrí aj uznesenie o nariadení predbežného opatrenia, ktoré je vykonateľné bez ohľadu na jeho právoplatnosť.   Táto   vykonateľnosť   znamená   nielen   záväzné   účinky   na   právne   pomery účastníkov   (bez   ohľadu   na   prípadné   použitie   riadneho   opravného   prostriedku),   ale   aj možnosť   núteného   výkonu   takého   rozhodnutia   podľa   VI.   časti   Občianskeho   súdneho poriadku alebo podľa Exekučného poriadku.

Sťažovateľ   podal   návrh   na   nariadenie   výkonu   rozhodnutia,   pretože   odporca dobrovoľne   nesplnil   krajským   súdom   vydané   predbežné   opatrenie   zdržať   sa nekalosúťažného   konania.   Okresný   súd   podľa   neho   vo   veci   výkonu   predmetného rozhodnutia nekonal, čím hrozí zmarenie dosiahnutia účelu predbežného opatrenia. Tým, že sa okresný súd jeho návrhom v konaní sp. zn. 35 E 1888/2004 dosiaľ vôbec nezaoberal, hoci od 28. júla 2004 bolo jeho povinnosťou vo veci konať, porušil jeho označené ústavné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

III.

Obsahom predbežného opatrenia vydaného krajským súdom v prospech sťažovateľa bola   povinnosť   odporcu   zdržať   sa   nekalosúťažného   konania   (klamlivého   označovania tovaru).   V intenciách   tohto   obsahu   podal   sťažovateľ   okresnému   súdu   návrh   na   výkon predmetného predbežného opatrenia.

Procesné nároky osôb, ktorých práva boli porušené alebo ohrozené nekalou súťažou, sú   upravené   v ustanovení   §   53   Obchodného   zákonníka,   a to   ako   nárok   zdržovací a odstraňovací,   tak   aj   nárok   na   primerané   zadosťučinenie,   náhradu   škody   a vydanie bezdôvodného obohatenia. Ide o nároky, ktorými sa realizuje právo na ochranu proti nekalej súťaži   v občianskom   súdnom   konaní.   Navyše   má   osoba   dotknutá   nekalou súťažou   ešte možnosť domáhať sa ako úspešný účastník súdneho konania zverejnenia rozsudku podľa § 55 ods. 2 Obchodného zákonníka za podmienok tam uvedených. Zdržovacou žalobou sa žalobca   môže   domáhať,   aby   súd   rušiteľovi   zakázal   určité   konanie   s cieľom   zabrániť ďalšiemu ohrozovaniu alebo poškodzovaniu žalobcu nekalosúťažným konaním žalovaného. Odstraňovacou   žalobou   sa   žalobca   domáha   odstránenia   existujúceho   závadného   stavu určitým aktívnym konaním žalovaného rušiteľa.

Podľa   §   54   ods.   1   Obchodného   zákonníka   právo,   aby   sa   rušiteľ   protiprávneho konania zdržal a aby odstránil závadný stav, môže uplatniť (okrem zákonom ustanovených prípadov) aj právnická osoba oprávnená hájiť záujmy súťažiteľov alebo spotrebiteľov.

V okolnostiach prípadu sťažovateľ, v intenciách tohto ustanovenia vystupujúci ako žalobca,   vyššie   uvedenými   procesnými   postupmi   (žalobným   návrhom   na   zdržanie   sa nekalosúťažného   konania   a návrhom   na   nariadenie   predbežného   opatrenia,   návrhom   na nútený výkon predbežného opatrenia) chráni záujmy širokého okruhu spotrebiteľov, ktoré majú byť poškodzované klamlivým označovaním tovaru (jeho rozdielnej ceny v okamihu ponuky a účtovania pri pokladni) zo strany odporcu.

Podľa § 251 Občianskeho súdneho poriadku ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Platí to aj pre nútený výkon   obsahu   predbežných   opatrení.   Obsahom   každého   predbežného   opatrenia   je   totiž judikovaná   povinnosť,   ktorá   je   v každom   jednotlivom   prípade   nútene   vymožiteľná. Iný obsah predbežného opatrenia zákon nepripúšťa.

Sťažovateľ sa vykonateľnosti predbežného opatrenia spôsobom podľa § 351 ods. 1 Občianskeho   súdneho   poriadku   (uložením   pokuty)   domáha   na   okresnom   súde   v konaní sp. zn. 35 E 1888/2004 od 28. júla 2004. Ako vyplýva zo spisovej dokumentácie priloženej sťažovateľom   k sťažnosti   (úradného   záznamu   okresného   súdu   z 10.   septembra   2004), príslušná súdna tajomníčka v predmetnom konaní spis po preštudovaní 17. augusta 2004 predložila vo veci konajúcej sudkyni. Výkon rozhodnutia vo veci sp. zn. 35 E 1888/2004 však podľa sťažovateľa ani v čase podania jeho sťažnosti ústavnému súdu okresný súd nenariadil.

Podľa   konštantnej   judikatúry   ústavného súdu   sa   otázka,   či   v konkrétnom   prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého prípadu najmä podľa   týchto   troch   kritérií:   zložitosť   veci,   správanie   účastníka   konania   a postup   súdu (napr. II.   ÚS   26/95).   Z judikatúry   ústavného   súdu   ďalej   vyplýva,   že   nie   každý   zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   (I.   ÚS   23/03,   I.   ÚS   61/03, I. ÚS 111/03).

Sťažovateľ   založil   svoju   koncepciu   porušenia   tohto   práva   v danej   veci   na skutočnosti, že ak súd rozhodol o predbežnom opatrení, ktorým dočasne upravil vzťahy účastníkov   a uznal   tak   naliehavosť   jeho   oprávnenia   (podľa   §   75   ods.   4   Občianskeho súdneho poriadku „o predbežnom opatrení rozhodne súd bez zbytočného odkladu, najneskôr do 30 dní od podania návrhu na predbežné opatrenie“), tak súd, ktorý zabezpečuje výkon predbežného opatrenia, sa musí riadiť rovnakými princípmi.

Odhliadnuc od toho, že Občiansky súdny poriadok neustanovuje konkrétnu lehotu v konaní o výkon rozhodnutia, pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je   pojem   autonómny,   ktorý   nemožno   vykladať   a aplikovať   len   s ohľadom   na   v zákone ustanovené lehoty na vykonanie toho - ktorého úkonu súdu alebo iného štátneho orgánu. Pri posúdení, či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd na takéto lehoty síce prihliada, ale ich nedodržanie automaticky nevyvoláva porušenie uvedeného základného práva, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa ani v týchto prípadoch totiž postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať   takými   významnými   prieťahmi,   ktoré   by   bolo   možné   kvalifikovať   ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 63/00, I. ÚS 86/02). Ak je na jednej   strane   všeobecný   súd   viazaný   v zákone   ustanovenými   lehotami   na   vykonanie procesného   úkonu,   na   druhej   strane   ich   dodržanie   nemôže   mať   za   následok   porušenie základných   zásad   civilného   procesu,   ktoré   sú   nevyhnutným   predpokladom   realizácie širšieho základného práva – práva na spravodlivý proces, ktoré majú účastníci konania zaručené   v ustanoveniach   siedmeho   oddielu   druhej   hlavy   ústavy   a v príslušných medzinárodných   zmluvách   o   ľudských   právach,   ktoré   majú   prednosť   pred   zákonom (čl. 154c   ods.   1   ústavy).   V tomto   zmysle   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   a právo   na   spravodlivý   proces   nemožno   stavať   proti   sebe   ani   ich   od   seba oddeľovať.   Porušenie   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   v zmysle citovaného článku ústavy nemožno preto vyvodzovať len zo skutočnosti, že štátny orgán dôsledne nepostupoval v zákonom ustanovených lehotách (mutatis mutandis PL. ÚS 25/01).

Podľa názoru ústavného súdu nemožno na základe skutočností uvedených v sťažnosti sťažovateľa   považovať   namietaný   postup   okresného   súdu   (trojmesačnú   nečinnosť   od podania návrhu sťažovateľa na nariadenie výkonu predbežného opatrenia) za taký, ktorý by bolo možné najmä vzhľadom na celkovú dĺžku tohto konania kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle citovaného článku ústavu.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   vzal   do   úvahy   aj   skutočnosť,   že   krajským   súdom vydané predbežné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a jeho účelom je dočasná úprava pomerov   účastníkov   (ako   zabezpečovací   prostriedok   v civilnom   procese).   Sťažovateľ   je stále účastníkom konania vo veci samej (o zdržanie sa nekalosúťažného konania) vedeného krajským súdom pod sp. zn. 9 Cbs 33/04, v ktorom tento súd vytýčil na 16. november 2004 pojednávanie (teda necelé štyri mesiace od podania návrhu sťažovateľa). Aj keď podľa § 77 ods.   1 písm.   c)   Občianskeho   súdneho poriadku   predbežné   opatrenie   vydané v prospech sťažovateľa   na   ochranu   záujmov   spotrebiteľov   zanikne   v prípade   oprávnenosti   nároku vyhovením   krajského   súdu   návrhu   sťažovateľa   vo   veci   samej   a uplynutím   15   dní   od vykonateľnosti rozhodnutia, sťažovateľom požadovaný obsah ochrany poskytovanej (aj keď dosiaľ nevynútenej) predbežným opatrením sa podľa výsledku konania môže premietnuť do obsahu   rozhodnutia   vo   veci   samej.   Účelu   sledovaného   vykonateľnosťou   predbežného opatrenia sa tak sťažovateľ môže účinne domôcť návrhom na výkon už rozhodnutia vo veci samej   [svojho   judikovaného   práva   (nároku)].   V okolnostiach   prípadu   totiž   obsah predbežného   opatrenia   by   v prípade   úspešnosti   sťažovateľa   bol   totožný   s obsahom rozhodnutia   vo   veci   samej   (pozri   uznesenie   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky z 29. mája 1997 sp. zn. 1 Obo 57/97).

Navyše, kým z dočasného charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením   nemusí   súd   zisťovať   všetky   skutočnosti   potrebné   pre   vydanie   konečného rozhodnutia   vo   veci,   a teda   právo   sťažovateľa,   aby   sa   odporca   zdržal   nekalosúťažného konania (ako jedného z právnych prostriedkov ochrany proti nekalej súťaži, podmieneného nekalosúťažným   konaním),   nie   je   v tomto   štádiu   ešte   definitívne   priznané   (samotné uznesenie je rozhodnutím nemeritórnym), rozhodnutím v merite veci (či sa odporca konania napĺňajúceho znaky nekalej súťaže preukázateľne dopustil) sa táto právna neistota odstráni a právo   sťažovateľa   ako   žalobcu   na   ochranu   proti   nekalosúťažnému   konaniu   odporcu (aj cestou výkonu tohto rozhodnutia) ešte zosilnie.

Ústavný súd preto konštatuje, že skutočnosť, že okresný súd dosiaľ nezabezpečil výkon   predbežného   opatrenia,   neznamená   v okolnostiach   prípadu   zmarenie   účelu   tohto predbežného opatrenia, ten možno zabezpečiť budúcim bezproblémovým výkonom súdneho rozhodnutia v merite veci, v prípade úspechu sťažovateľa ešte účinnejšie vymožiteľným. Všeobecný súd navyše môže pri rozhodovaní v merite veci prihliadnuť na to, že odporca dlhšiu dobu napriek vydanému predbežnému opatreniu porušuje zákon.

V okolnostiach   prípadu   neznamená   teda,   vzhľadom   na   vyššie   uvedené,   neúspech predbežného opatrenia zmarenie jeho účelu, preto ústavný súd pri posudzovaní prieťahov okresného súdu v konaní o výkon predbežného opatrenia nemôže použiť prísnejšie časové kritériá.

Okrem toho ústavný súd poznamenáva, že ak podľa sťažovateľa ním označované nekalosúťažné konanie zo strany odporcu dosahuje takú intenzitu, že dochádza k ohrozeniu chránených   záujmov   širokého   okruhu   spotrebiteľov   a aj   ku skutočnej   ujme   na   týchto záujmoch,   a s prihliadnutím   na   skutočnosť,   že   vyššie   uvedené   súdne   rozhodnutie (či o predbežnom   opatrení,   alebo   v merite   veci)   možno   vykonať   len   uložením   pokuty odporcovi,   ktorá   pripadá   štátu,   môže   sa   sťažovateľ   nad   rámec   právnych   prostriedkov ochrany   proti   nekalej   súťaži   v zmysle   §   53   Obchodného   zákonníka   domáhať   z týchto dôvodov zrušenia, resp. pozastavenia prevádzkovania živnosti odporcu na orgáne štátnej správy   –   živnostenskom   úrade   podľa   §   58   zákona   č.   455/1991   Zb.   o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

Vzhľadom   na   tieto   skutočnosti   (dĺžka   konania,   zabezpečenie   účelu   sledovaného predbežným opatrením) ústavný súd posúdil, že v konaní pred okresným súdom vo veci sp. zn. 35 E 1888/2004 zjavne nedošlo k takej intenzite zásahu do práva sťažovateľa, ktorá by zodpovedala ústavnorelevantnému porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Jeho sťažnosť bola preto z uvedených dôvodov podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietnutá.

Bolo už bez právneho významu zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľa na rozhodnutie ústavného súdu.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. novembra 2004