znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 335/07-15

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   4.   decembra   2007 predbežne   prerokoval   sťažnosť   L.   H.,   D.,   P.   H.,   P.,   a   M.   Ch.,   H.   H.,   zastúpených advokátkou JUDr. M. V., T., vo veci namietaného porušenia ich práva na spravodlivé súdne konanie   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd postupmi   a   rozsudkami   Okresného   súdu   Považská   Bystrica   z   12.   mája   2004   v   konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 245/94 a Krajského súdu v Trenčíne z 23. júna 2005 v konaní vedenom pod sp. zn. 19 CoD 26/04 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť L. H., P. H. a M. Ch. o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. októbra 2007 doručená   sťažnosť   L.   H.,   P.   H.   a   M.   Ch.   (ďalej   len   „sťažovatelia“),   ktorou   namietali porušenie   svojho   práva   na   spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupmi a rozsudkami Okresného súdu Považská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) z 12. mája 2004 v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 245/94 a Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) z 23.   júna 2005 v   konaní vedenom   pod sp.   zn. 19 CoD 26/04.   Sťažnosť bola doplnená na základe   výzvy   ústavného   súdu   podaním   sťažovateľov   doručeným   ústavnému   súdu 31. októbra 2007.

Sťažovatelia v sťažnosti uviedli: «Pred Okresným súdom v Považskej Bystrici sme namietali skutočnosť, že podľa nášho názoru mal Okresný súd v Považskej Bystrici pri rozhodovaní   vo veci samej   prihliadať   na   to,   že L.   H.   st.   (otec   navrhovateľov)   daroval za svojho   života   svojim   deťom   v   tomto   prípade   navrhovateľom   1 - 3   pred   účinnosťou zák. č. 293/1992 Zb. parcely č. 170, 73, 58 v k. ú. H. Navrhovatelia 1-3 neboli na základe uvedeného osobou povinnou v zmysle § 14 ods. 2 zák. č. 293/1992 Zb. Zabratie týchto troch pozemkov parc. č. 170, 73, 58 do uvedených súdnych rozhodnutí je teda v rozpore s § 18 ods. 4 a s § 20 zák. č. 293/1992.

Pri   vstupe   do   J.   H.   –   H.   vložil   starý   otec   navrhovateľov   J.   H.   -   G.   značný majetok, parc.   č.   58,   90,   91 a 112 v tomto   vklade neboli   /   jednalo   sa o majetok   jeho manželky M. H.- G., ktorá do družstva nikdy nevstúpila. Okresný súd v Považskej Bystrici pochybil pri rozhodovaní, keď do vyrovnania dedičských podielov zahrnul i majetok, ktorí navrhovatelia 1 - 3 získali inak ako dedením.

V zápisnici z konania 19 Co D 26/04 na Krajskom súde v Trenčíne je vo výpovedi P. H. uvedené: „otec (L. H. st.) mal záujem o užívanie poľnohospodárskej pôdy, potom ako vstúpil do družstva, preto mu bola vyčlenená pôda na užívanie, užíval ju ako záhumienok a zodpovedá parc. č. 58, 90, 91, 112. P. H. (navrhovateľ č. 2) sa k tejto téme na súdnych pojednávaniach   nevyjadroval,   nakoľko   otec   navrhovateľa   č.   2   P.   H.   uvedené   parcely obhospodaroval na základe nájomnej zmluvy uzavretej s V. H.

Krajský súd v Trenčíne pri rozhodovaní nezohľadnil uvedené skutočnosti, ktoré boli podložené písomnými dôkazmi (...).»

Na základe uvedených skutočností navrhujú, aby ústavný súd takto rozhodol:„Okresný súd v Považskej Bystrici v konaní vo veci vedenej pod sp. zn. 10 C 245/94 a Krajský súd v Trenčíne v konaní veci vedenej pod sp. zn. 19 CoD 26/04 porušil právo navrhovateľov L. H., P. H., M. Ch. rod. H. a to právo na spravodlivé prejednanie veci podľa čl. 6 ods. l Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.“

II.

Podľa   čl.   127   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   ústavný   súd   rozhoduje o sťažnostiach   fyzických   osôb   alebo   právnických   osôb,   ak   namietajú   porušenie   svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez prítomnosti sťažovateľa v súlade s § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) a zisťuje, či návrh spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dané dôvody na jeho odmietnutie.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy,   návrhy,   ktoré   sú   zjavne   neopodstatnené   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene.

Predmetom sťažnosti sťažovateľov je namietané porušenie ich práva na spravodlivé súdne konanie podľa   čl.   6   ods.   1 dohovoru   postupmi   a   rozhodnutiami okresného   súdu sp. zn. 10 C 245/94 z 12. mája 2004 a krajského súdu sp. zn. 19 CoD 26/04 z 23. júna 2005.

V tejto súvislosti ústavný súd uvádza, že jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti   na   ďalšie   konanie   je   jej   podanie   v   lehote   ustanovenej   §   53   ods.   3   zákona o ústavnom   súde.   Táto   lehota   je   dvojmesačná   a   začína   plynúť   od   právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo o inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanovený dôvod na odmietnutie sťažnosti   ako   podanej   oneskorene.   V   prípade   podania   sťažnosti   po   uplynutí   zákonom ustanovenej lehoty zákon o ústavnom súde neumožňuje odpustiť zmeškanie tejto lehoty (napr. IV. ÚS 14/03, I. ÚS 110/03).

Ústavný súd zistil, že sťažovateľmi napadnuté konanie okresného súdu a krajského súdu   bolo   právoplatne   skončené   už   20.   októbra   2006,   keď   nadobudlo   právoplatnosť rozhodnutie okresného súdu sp. zn. 10 C 245/94 z 12. mája 2004 vo veci samej v spojení s rozhodnutím krajského súdu sp. zn. 19 CoD 26/04 z 23. júna 2005.

Sťažnosť bola ústavnému súdu doručená až 2. októbra 2007, t. j. dávno po uplynutí zákonom ustanovenej dvojmesačnej lehoty na jej podanie.

Na základe uvedeného zistenia preto   ústavný súd odmietol   sťažnosť ako podanú oneskorene podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. decembra 2007