znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 335/04-29

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   23.   februára   2005 v senáte zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudcov Juraja Babjaka a Eduarda Báránya   prerokoval   sťažnosť   Anny   Pavúkovej,   Ž.   n.   H.,   Mariána   Pavúka,   Ž.   n.   H., Ing. Branislava   Pavúka,   Ch.,   Spojené   štáty   americké,   a Ing. arch.   Juraja   Pavúka,   B., zastúpených advokátom JUDr. M. V., Z., ktorou namietali porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Nitra v konaní sp. zn. 7 C 265/00 (v súčasnosti sp. zn. 8 Ro 135/04), a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo Anny Pavúkovej, Mariána Pavúka, Ing. Branislava Pavúka a Ing. arch. Juraja Pavúka na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy   Slovenskej   republiky   v   konaní   vedenom   na   Okresnom   súde   Nitra   pod   sp.   zn. 7 C 265/00 (v súčasnosti sp. zn. 8 Ro 135/04) p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Nitra p r i k a z u j e   v konaní sp. zn. 7 C 265/00 (v súčasnosti sp. zn. 8 Ro 135/04) konať bez zbytočných prieťahov.

3.   Anne   Pavúkovej p r i z n á v a   primerané   finančné   zadosťučinenie   v   sume 20 000 Sk   (slovom   dvadsaťtisíc   slovenských   korún),   ktoré   jej   je   Okresný   súd   Nitra p o v i n n ý   zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Mariánovi Pavúkovi p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 20 000   Sk   (slovom   dvadsaťtisíc   slovenských   korún),   ktoré   mu   je   Okresný   súd   Nitra p o v i n n ý   zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5.   Ing.   Branislavovi   Pavúkovi p r i z n á v a   primerané   finančné   zadosťučinenie v sume 20 000 Sk (slovom dvadsaťtisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Nitra p o v i n n ý   zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

6. Ing.   arch. Jurajovi Pavúkovi p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 20 000 Sk (slovom dvadsaťtisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Nitra p o v i n n ý   zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

7.   Okresný   súd   Nitra j e   p o v i n n ý   nahradiť   Anne   Pavúkovej,   Mariánovi Pavúkovi,   Ing.   Branislavovi   Pavúkovi   a   Ing.   arch.   Jurajovi   Pavúkovi   trovy   právneho zastúpenia v sume 30 110 Sk (slovom tridsaťtisícstodesať slovenských korún) na bankový účet   ich   právneho   zástupcu   JUDr.   M.   V.   do   pätnástich   dní   od právoplatnosti   tohto rozhodnutia.

8. Sťažnosti Anny Pavúkovej, Mariána Pavúka, Ing. Branislava Pavúka a Ing. arch. Juraja Pavúka vo zvyšnej časti   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. októbra 2004 doručená sťažnosť Anny Pavúkovej, Ž. n. H. (ďalej aj „sťažovateľka v 1. rade“), Mariána Pavúka, Ž. n. H., Ing. Branislava Pavúka, Ch., Spojené štáty americké (ďalej aj „sťažovateľ v 3. rade“), a Ing. arch. Juraja Pavúka, B. (všetci ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených advokátom JUDr. M. V., Z., ktorou namietali porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Okresným súdom Nitra (ďalej len „okresný súd“) v konaní sp. zn. 7 C 265/00 (v súčasnosti sp. zn. 8 Ro 135/04).

Ústavný súd uznesením č. k. III. ÚS 335/04-10 z 3. novembra 2004 prijal sťažnosť sťažovateľov na ďalšie konanie.

Predsedníčka okresného súdu sa na základe výzvy ústavného súdu, ktorá jej bola doručená 6. decembra 2004, vyjadrila, že okresný súd netrvá na verejnom pojednávaní pred ústavným súdom. Právny zástupca sťažovateľov vo vyjadrení doručenom ústavnému súdu 27. decembra 2004 oznámil, že netrvá na verejnom pojednávaní pred ústavným súdom.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd využil možnosť postupu podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a upustil od ústneho pojednávania, pretože vzhľadom na charakter posudzovanej veci, v ktorej je rozhodujúci prehľad spisu, nemožno od ústneho pojednávania očakávať ďalšie objasnenie veci.

Sťažovatelia vo svojej sťažnosti uviedli, že 23. októbra 2000 podali prostredníctvom právneho   zástupcu   okresnému   súdu   návrh   na   začatie   konania   vo   veci   úhrady   sumy 208 455,25 Sk s príslušenstvom z dôvodu nájomného proti spoločnosti UNIVEX Sk, s. r. o. (ďalej len „odporca“). Okresný súd listom z 29. novembra 2000 sťažovateľom oznámil, že v zmysle   ustanovenia   §   105   ods.   2   Občianskeho   súdneho   poriadku   s   poukazom   na ustanovenie § 88 ods. 1 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku vec postupuje Okresnému súdu Bratislava I.

Okresný   súd   Bratislava   I   s postúpením   veci   nesúhlasil,   preto   predložil   vec   na rozhodnutie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“). Najvyšší súd uznesením sp. zn. Ndc 216/01 z 30. mája 2001 rozhodol, že „... na prejednanie veci, pôvodne vedenej na Okresnom súde v Nitre pod sp. zn. 7 C 265/00 a teraz na Okresnom súde   Bratislava   I pod   sp.   zn.   10   C   182/00   je   miestne   príslušný   Okresný   súd   v Nitre“. Predmetné uznesenie bolo právnemu zástupcovi sťažovateľov doručené 23. januára 2003.

Právny   zástupca   sťažovateľov   požiadal   listom   z 18.   novembra   2002   okresný   súd o nariadenie termínu pojednávania a meritórne rozhodnutie vo veci. Okresný súd listom zo 6. decembra 2002 oznámil, že vec bola 29. novembra 2000 postúpená Okresnému súdu Bratislava I a z uvedeného dôvodu nebol vo veci nariadený termín pojednávania.

Okresný súd podľa tvrdenia sťažovateľov v rozpore s uznesením najvyššieho súdu predmetnú vec opätovne postúpil, a to „Okresnému súdu Košice“, pričom túto skutočnosť oznámil sťažovateľom v liste zo 17. júla 2003. Sťažovatelia podali listom z 26. januára 2004 sťažnosť   na   prieťahy   v   konaní   podľa   §   17   a   nasl.   zákona   Slovenskej   národnej   rady č. 80/1992   Zb.   o sídlach   a obvodoch   súdov   Slovenskej   republiky,   štátnej   správe   súdov, vybavovaní   sťažností   a o voľbách   prísediacich   (zákon   o   štátnej   správe   súdov)   v znení neskorších predpisov. Vzhľadom na skutočnosť, že okresný súd na predmetnú sťažnosť v zákonnej lehote neodpovedal, sťažovatelia požiadali 31. marca 2004 predsedu Krajského súdu   v Nitre   o   prešetrenie   sťažnosti.   Okresný   súd   odpovedal   na   sťažnosť   až   listom z 15. apríla 2004 a Krajský súd v Nitre listom zo 4. mája 2004.

Vzhľadom   na   uvedené   skutočnosti   sťažovatelia   vo   svojom   návrhu   výroku rozhodnutia   (petite)   žiadajú,   aby   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   základného   práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v konaní okresného súdu sp. zn. 7 C 265/00 a prikázal okresnému súdu konať v uvedenej veci   bez   prieťahov.   Zároveň   sťažovatelia   žiadajú   primerané   finančné   zadosťučinenie spoločne v sume 1 000 000 Sk (pre každého zo sťažovateľov v sume 250 000 Sk).Ústavný súd výzvou z 2. decembra 2004 požiadal predsedníčku okresného súdu, aby sa   v zmysle   ustanovenia   §   29   ods.   6   zákona   o ústavnom   súde   vyjadrila   k   sťažnosti sťažovateľov.   Predsedníčka   okresného   súdu   vo   svojej   odpovedi   z   29.   decembra   2004 uviedla prehľad úkonov vykonaných v predmetnej veci a vyjadrila sa, že predmetný spis bol okresnému súdu vrátený po rozhodnutí najvyššieho súdu Okresným súdom Bratislava I 21. mája 2003 a bola mu pridelená spisová značka 18 C 94/03. Následne po zistení, že „... na konanie je príslušný Okresný súd Košice, bola vec 24. júla 2003 postúpená tomuto súdu“.

Predsedníčka zároveň vo svojom vyjadrení uviedla, že „... spis sa u nás od 24. júla 2003 nenachádza a preto ho ani nemôžeme predložiť k nahliadnutiu“.

Podľa úradného záznamu ústavného súdu č. k. III. ÚS 335/04-20 z 12. januára 2005 bolo zistené, že predmetný spis bol Okresným súdom Košice I vrátený okresnému súdu 14. septembra 2004 z dôvodu miestnej nepríslušnosti, o ktorej už predtým rozhodol najvyšší súd tak, že vec prikázal okresnému súdu. Posudzovanému spisu bola po vrátení okresnému súdu pridelená spisová značka 8 Ro 135/04.

Ústavný súd výzvou zo 17. januára 2005 oznámil uvedenú skutočnosť predsedníčke okresného   súdu   a požiadal   ju   o doplňujúce   vyjadrenie   k predmetnej   veci.   Predsedníčka okresného súdu vo vyjadrení zo 7. februára 2005 uviedla, že „Zrejme preto, že NS SR riešil spor o miestnu príslušnosť medzi OS v Nitre a OS v Bratislave vzniknutý z iného dôvodu (§ 88 ods.   1 písm.   h)   OSP) a to ešte v roku 2001,   sudkyňa Mgr.   I.   H.,   ktorej bol spis pridelený v roku 2003, rozhodnutie NS SR č. k. Ndc 216/01 z 30. mája 2001 opomenula“.

Predsedníčka okresného súdu sa zároveň vyjadrila, že predmetný spis sa na okresnom súde   nachádzal   celkovo   len   7   mesiacov,   a dodala,   že „Domnievam   sa,   že   za   prípadné prieťahy nemôže byť zodpovedný OS v Nitre iba preto, že sudcovia aplikovali pri posúdení miestnej príslušnosti svoj právny názor“. V stanovisku zároveň poukázala na skutočnosť, že aj sťažovatelia prispeli k zbytočným prieťahom v konaní, a to tým, že neuhradili včas súdny poplatok   a   vzniesli   námietku   miestnej   nepríslušnosti   Okresného   súdu   Košice   I   až   po 12 mesiacoch odo dňa, keď sa dozvedeli o postúpení spisu tomuto súdu.

II.

Ústavný súd na základe sťažnosti sťažovateľov, stanoviska predsedníčky okresného súdu   a   najmä   podrobného   preštudovania   spisu   okresného   súdu   sp.   zn.   7   C   265/00 (v súčasnosti 8 Ro 135/04) zistil nasledovný priebeh a stav konania.

Sťažovatelia   doručili   okresnému   súdu   22.   novembra   2000   žalobu   s prílohami o úhradu   sumy   208   455,20   Sk   s príslušenstvom   proti   odporcovi.   Okresný   súd   prípisom z 29. novembra 2000 postúpil predmetnú vec Okresnému súdu Bratislava I „... v zmysle § 105 ods. 2 s poukazom na § 88 ods. 1 písm. b)...“ Občianskeho súdneho poriadku (č. l. 13 spisu), kde mu bola pridelená spisová značka 10 C 182/00.

Okresný súd Bratislava I z dôvodu nesúhlasu s postúpením veci na ďalšie konanie vydal   23.   februára   2001   pokyn   na   doručenie   spisu   najvyššiemu   súdu,   aby   rozhodol o miestnej príslušnosti v zmysle ustanovenia § 105 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku. Najvyšší súd uznesením sp. zn. Ndc 216/01 z 30. mája 2001 rozhodol, že na prejednanie posudzovanej   veci „je   miestne   príslušný   Okresný   súd   v   Nitre“. Predmetný   spis   bol Okresnému súdu Bratislava I vrátený 8. júna 2001.

Okresný   súd   Bratislava   I vydal   18.   júla   2001   pokyn   na   doručenie   predmetného uznesenia   účastníkom   konania   a 24.   júla 2002   pokyn   na   opätovné   doručenie   uznesenia odporcovi s tým, že po jeho doručení odporcovi je potrebné spis odstúpiť okresnému súdu. Predmetné   uznesenie,   ktoré   nebolo   odporcovi   doručené,   bolo   Okresnému   súdu Bratislava I vrátené 13. septembra 2002. Okresný súd Bratislava I vydal 8. januára 2003 pokyn na doručenie uznesenia najvyššieho súdu právnemu zástupcovi sťažovateľov.

Okresný   súd   vydal   26.   mája   2003   pokyn   na   doručenie   posudzovaného   spisu „... sudcovi vybavujúcemu senát 7 C.“ (č. l. 18 spisu) a 27. mája 2003 nariadil termín pojednávania na 14. júl 2003 (č. l. 19 spisu – predmetnému spisu je pridelená spisová značka 18 C 94/03).   Okresný súd prípisom   z 27.   mája 2003 vyzval právneho zástupcu sťažovateľov na úhradu súdneho poplatku v lehote 5 dní. Na pojednávaní 14. júla 2003 boli neprítomní   všetci   účastníci   konania,   pričom   u   právneho   zástupcu   sťažovateľov   nebolo vykázané doručenie predvolania na pojednávanie z dôvodu jeho úmrtia a „... odporca nemá doručenie   predvolania   riadne   vykázané“. Pojednávanie   bolo   uznesením   odročené   na neurčito s tým, že bude vyžiadaný výpis z obchodného registra týkajúci sa odporcu.

Okresný   súd   vydal   17.   júla   2003   pokyn   na   postúpenie   posudzovaného   spisu „Okresnému súdu Košice“ ako súdu „... miestne príslušnému podľa § 105 ods. 2 O. s. p. s poukazom na § 85 ods. 2 O. s. p.“ Predmetný spis bol Okresnému súdu Košice I doručený 30. júla 2003, kde mu bola pridelená spisová značka 23 C 111/03.

Okresný   súd   Košice   I vydal   23.   októbra   2003   pokyn   na   doručenie   výzvy sťažovateľom   na   úhradu   súdneho   poplatku   v lehote   15   dní.   Podľa   úradného   záznamu Okresného súdu Košice I z 26. januára 2004 bolo zistené, že sťažovatelia neuhradili súdny poplatok. Okresný súd vydal 18. februára 2004 pokyn na doručenie výzvy sťažovateľke v 1. rade, aby v lehote 5 dní oznámila súdu skutočnosti týkajúce sa posudzovaného konania. Právny zástupca sťažovateľa v 3. rade doručil 6. apríla 2004 Okresnému súdu Košice I odpoveď na prípis.

Podľa úradného záznamu Okresného súdu Košice I z 23. apríla 2004 bolo zistené, že sťažovatelia neuhradili súdny poplatok. Okresný súd Košice I vydal 29. apríla 2004 pokyn na uloženie posudzovaného spisu na lehotu 30 dní z dôvodu predloženia splnomocnenia sťažovateľa   v   3.   rade   na   zastupovanie   v konaní   pre   povereného   advokáta.   Predmetné splnomocnenie bolo Okresnému súdu Košice I doručené 12. júla 2004.

Právny   zástupca   sťažovateľa   v 3.   rade   doručil   12.   júla   2004   Okresnému   súdu Košice I námietku miestnej príslušnosti uvedeného súdu. Okresný súd Košice I prípisom z 20. augusta   2004   vyslovil   nesúhlas   s postúpením   veci   na   ďalšie   konanie   a   požiadal najvyšší súd o rozhodnutie. Najvyšší súd v oznámení sp. zn. 2 Ndc 170/2004 z 2. septembra 2004   vrátil   spis   Okresnému   súdu   Košice   I z   dôvodu   skoršieho   rozhodnutia   o miestnej príslušnosti (uznesením sp. zn. 2 Ndc 216/01 z 30. mája 2001) s tým, že „... k jej zmene môže   dôjsť   len   postupom   podľa   §   12   O.   s.   p.“ Zároveň   najvyšší   súd   v predmetnom oznámení uviedol, že „Okresný súd v Nitre uvedené ustanovenia pominul, preto mu spis treba vrátiť“ (č. l. 43 spisu).

Okresný súd Košice I vydal 10. septembra 2004 pokyn na vrátenie posudzovaného spisu okresnému súdu v zmysle uvedeného pokynu najvyššieho súdu. Spis bol okresnému súdu   doručený   20.   septembra   2004.   Okresný   súd   výzvou   č.   k.   8   Ro   135/2004-47 zo 6. októbra 2004 požiadal sťažovateľov o uhradenie súdneho poplatku v lehote 15 dní. Okresný súd vydal 12. novembra 2004 pokyn na doručenie výzvy sťažovateľke v 1. rade, aby   oznámila,   či   je   spolu   s ostatnými   sťažovateľmi   v predmetnom   konaní   zastúpená právnym   zástupcom.   Podľa   pokynu   okresného   súdu   z   2.   februára   2005   mal   byť posudzovaný spis predložený zákonnému sudcovi podľa rozvrhu   práce okresného súdu. Uvedeným záznamom (č. l. 52) posudzovaný spis končí.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovatelia   sa   svojou   sťažnosťou   domáhajú   vyslovenia   porušenia   svojho základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Len prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby neodstráni a nemôže odstrániť. Až právoplatným rozhodnutím, bez ohľadu na to, či vyznie v prospech alebo neprospech účastníka, sa vytvára právna istota. Preto na naplnenie ústavného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby všeobecný súd iba o veci konal a nerozhodol ju s účinkami právoplatnosti a prípadne vykonateľnosti svojho meritórneho rozhodnutia.

Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa naplní, ako to konštantne ústavný súd vo svojich rozhodnutiach uvádza, až právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu, na ktorom sa osoba domáha odstránenia právnej neistoty ohľadom svojich práv (napr. rozhodnutia sp. zn. II. ÚS 26/95, I. ÚS 10/98, I. ÚS 89/99 a ďalšie).

Sťažovatelia   využili   právny   prostriedok,   ktorého   uplatnenie   sa   vyžaduje   pred podaním   návrhu   na   začatie   konania   pred   ústavným   súdom,   a   podali   26.   januára   2004 okresnému súdu sťažnosť na prieťahy. Podpredsedníčka okresného súdu vo svojej odpovedi z 15.   apríla   2004   uviedla,   že   okresný   súd   nebol   v   uvedenej   veci   nečinný   a vo   veci postupoval plynule a bez prieťahov.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou   doterajšou   judikatúrou   (napr.   rozhodnutia   sp.   zn.   II.   ÚS   74/97,   I.   ÚS   70/98, II. ÚS 813/00) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníkov súdneho konania a postup samotného súdu.

Pokiaľ   ide   o kritérium   „právna a faktická   zložitosť   veci“,   ústavný súd nehodnotí predmetné konanie z uvedeného hľadiska, pretože od doručenia návrhu okresnému súdu 22. novembra 2000 nebol v tomto konaní uskutočnený okresným súdom ani jeden úkon týkajúci   sa   samotného   predmetu   konania,   bola   zaslaná   len   výzva   na   úhradu   súdneho poplatku   v súvislosti   s podaním   návrhu   na   začatie   konania,   preto vzniknuté   zbytočné prieťahy   v predmetnom   konaní   nie   je   možné   pripísať   na   vrub   skutkovej   alebo   právnej zložitosti prejednávanej veci.

Ústavný   súd   zároveň   neprihliadal   pri   posudzovaní,   či   v danom   konaní   došlo k zbytočným   prieťahom,   len   na   obdobie,   keď   bola   veci   pridelená   spisová   značka 7 C 265/00, z dôvodu, že pridelenie spisovej značky návrhu na začatie konania okresným súdom   je   len   administratívnym   úkonom,   pretože   v   okolnostiach   daného   prípadu   ide o totožnosť   veci   danú   predmetom   a účastníkmi   konania.   Z uvedeného   dôvodu   bolo predmetné konanie posudzované z hľadiska zbytočných prieťahov aj v období, keď boli spisu   na   okresnom   súde   pridelené   spisové   značky   18   C   94/03   a 8   Ro   135/04   (okrem pôvodnej spisovej značky 7 C 265/00).

Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred   súdom   došlo   k   zbytočným   prieťahom,   a tým   aj   k   porušeniu   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy.   Ústavný   súd v predmetnom konaní nezistil žiadnu okolnosť, ktorou by sťažovatelia prispeli k prieťahom v konaní.

Tretím hodnotiacim kritériom, ktorým ústavný súd zisťoval, či došlo k porušeniu práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy,   bol   postup   samotného   okresného   súdu.   Pri   skúmaní   skutočnosti,   či   v dôsledku postupu okresného súdu došlo k porušeniu vyššie uvedeného práva, ústavný súd zistil, že tomu tak je, a to bez existencie zákonnej prekážky (napr. rozhodnutie II. ÚS 3/00).

Ústavný súd z prehľadu úkonov vykonaných okresným súdom v tejto veci zistil, že v posudzovanom konaní vznikli zbytočné prieťahy od 17. júla 2003, keď bol predmetný spis zaslaný Okresnému súdu Košice I, do 6. októbra 2004, keď boli sťažovatelia okresným súdom   vyzvaní   na   úhradu   súdneho   poplatku   (14,5   mesiacov).   Ústavný   súd   pokladá   za neakceptovateľné,   aby   sa   4,5   roka   konalo   o miestnej   príslušnosti,   a preto   zvlášť   prísne posudzoval efektívnosť konania okresného súdu. Zvlášť neúnosné je postúpenie veci inému súdu po rozhodnutí najvyššieho súdu o miestnej príslušnosti.

Predsedníčka okresného súdu v stanovisku z 29. decembra 2004 uviedla prehľad úkonov vykonaných v predmetnej veci a vyjadrila sa, že predmetný spis bol okresnému súdu vrátený po rozhodnutí najvyššieho súdu Okresným súdom Bratislava I dňa 21. mája 2003   a bola   mu   pridelená   spisová   značka   18   C   94/03.   Následne   po   zistení,   že „... na konanie je príslušný Okresný súd Košice, bola vec 24. júla 2003 postúpená tomuto súdu“.

Predsedníčka okresného súdu ďalej v doplňujúcom vyjadrení zo 7. februára 2005 uviedla, že „Zrejme preto, že NS SR riešil spor o miestnu príslušnosť medzi OS v Nitre a OS v Bratislave vzniknutý z iného dôvodu (§ 88 ods. 1 písm. h) OSP) a to ešte v roku 2001, sudkyňa   Mgr.   I.   H.,   ktorej   bol   spis   pridelený   v roku   2003,   rozhodnutie   NS   SR   č.   k. Ndc 216/01 z 30. mája 2001 opomenula“.

Predsedníčka okresného súdu sa zároveň vyjadrila, že predmetný spis sa na okresnom súde   nachádzal   celkovo   len   7   mesiacov   a dodala,   že „Domnievam   sa,   že   za   prípadné prieťahy nemôže byť zodpovedný OS v Nitre iba preto, že sudcovia aplikovali pri posúdení miestnej   príslušnosti   svoj   právny   názor“. V stanovisku   poukázala   na   skutočnosť,   že   aj sťažovatelia prispeli k zbytočným prieťahom v konaní, a to tým, že neuhradili včas súdny poplatok   a vzniesli   námietku   miestnej   nepríslušnosti   Okresného   súdu   Košice   I až   po 12 mesiacoch odo dňa, kedy sa dozvedeli o postúpení spisu tomuto súdu.

Ústavný súd považuje argumentáciu okresného súdu v okolnostiach daného prípadu za účelovú, pretože v zmysle ustanovenia § 105 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku bol po uznesení najvyššieho súdu sp. zn. Ndc 216/ 01 z 30. mája 2001 okresný súd miestne príslušný v uvedenej veci konať. Ústavný súd zároveň obdobie od vydania predmetného uznesenia najvyššieho súdu 30. mája 2001 do 26. mája 2003, keď bol posudzovaný spis doručený okresnému súdu, nepripisuje na ťarchu okresného súdu, pretože v tomto čase sa spis nachádzal na Okresnom súde Bratislava I.

Ústavný súd s prihliadnutím aj na ustanovenie § 100 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku postup okresného súdu v predmetnej veci vyhodnotil ako konanie, v ktorom došlo k zbytočným   prieťahom   zo   strany   okresného   súdu   v   celkovej   dĺžke   14,5   mesiacov (t. j. obdobie od 17. júla 2003 do 6. októbra 2004).

Právo zaručené čl. 48 ods. 2 ústavy sa realizuje takým konaním všeobecných súdov, ktoré   plynule   smeruje   k odstráneniu   právnej   neistoty   osoby,   ktorá   sa   obrátila   na   súd v konkrétnej veci (napr. rozhodnutie sp. zn. II. ÚS 40/97).

Na základe týchto dôvodov ústavný súd dospel k názoru, že bolo porušené základné právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, tak ako im ho zaručuje čl. 48 ods. 2 ústavy.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy v spojení s ustanovením § 56 ods. 3 zákona o ústavnom súde   ak   porušenie   základných   práv   a   slobôd   vzniklo   nečinnosťou,   môže   ústavný   súd prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

IV.

Pretože   ústavný   súd   rozhodol   o porušení   práva   sťažovateľov,   zaoberal   sa   aj   ich žiadosťou o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde „Ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha“.

V konkrétnych   okolnostiach   danej   veci   vidí   ústavný   súd   nemajetkovú   ujmu sťažovateľov najmä v okolnosti, keď v období takmer 4,5 rokov od podania ich žaloby sa konalo len o miestnej príslušnosti súdu, pričom táto situácia vyvoláva u sťažovateľov pocit trvalej neistoty a pochybností týkajúcich sa uplatniteľnosti ich finančného nároku. Ústavný súd preto považoval za primerané finančné zadosťučinenie sumu 20 000 Sk pre každého zo sťažovateľov.

Pri stanovení výšky primeraného finančného zadosťučinenia vychádzal ústavný súd zo záujmu ochrany ústavnosti a zo zásad spravodlivosti, o ktoré sa opiera Európsky súd pre ľudské práva, keď priznáva spravodlivé zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   so   zreteľom   na   konkrétne   okolnosti   prípadu,   preto ústavný súd žiadosti sťažovateľov o primerané finančné zadosťučinenie vo zvyšnej časti nevyhovel a priznanú sumu považoval za primeranú aj s prihliadnutím na dĺžku zbytočných prieťahov v posudzovanom konaní a nezákonné postúpenie veci inému súdu po rozhodnutí najvyššieho súdu o miestnej príslušnosti.

V súlade s ustanovením § 36 ods. 1 zákona o ústavnom súde trovy konania pred ústavným súdom uhrádza účastník zo svojho. Na základe ustanovenia § 36 ods. 2 zákona o ústavnom   súde,   ktorý   v odôvodnených   prípadoch   umožňuje   ústavnému   súdu   podľa výsledku konania uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému   účastníkovi   konania   jeho   trovy,   ústavný   súd   priznal   sťažovateľom   náhradu   trov právneho zastúpenia, pretože ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľov bolo porušené, a teda mali vo veci úspech.

Podľa   ustanovenia   §   20   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   č.   655/2004   Z.   z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška č. 655/2004 Z. z.“) účinnej od 1. januára 2005 patrí advokátovi za úkony právnych služieb vykonané   pred   dňom   nadobudnutia   účinnosti   tejto   vyhlášky   odmena   podľa   doterajších predpisov.

Pri výške celkovej náhrady trov právneho zastúpenia ústavný súd preto vychádzal aj z ustanovenia   §   13   ods.   8   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška č. 163/2002 Z. z.“), ktoré upravuje výšku odmeny za zastupovanie pred ústavným súdom a podľa ktorého ak predmet sporu nie je oceniteľný peniazmi, odmena za jeden úkon je jedna tretina výpočtového základu.

Predmetom   konania   pred   ústavným   súdom   je   ochrana   základných   práv   a slobôd, ktorá nie je oceniteľná peniazmi. V zmysle § 17 ods. 2 vyhlášky č. 163/2002 Z. z. základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 20 %, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní alebo obhajobe dvoch alebo viacerých osôb.

Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky č. 163/2002 Z. z. výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka.

Vzhľadom na skutočnosť, že dva úkony právnej služby boli realizované v roku 2004, ústavný   súd   vychádzal   pri   týchto   úkonoch   z   oznámenia Štatistického   úradu   Slovenskej republiky, podľa ktorého za prvý polrok 2003 bola priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky 13 602 Sk.

Ústavný   súd   priznal   náhradu   trov   za   dva   úkony   právnej   pomoci   pre   každého zo sťažovateľov, pričom hodnota jedného úkonu predstavuje po znížení podľa ustanovenia § 17 ods. 2 vyhlášky č. 163/2002 Z. z. sumu 3 627,20 Sk (pričom 2 úkony právnej služby predstavujú sumu 7 254,40 Sk). S prihliadnutím na počet sťažovateľov tvorí odmena za 2 úkony právnej služby sumu 29 017,60 Sk (t. j. štyrikrát 7 254, 40 Sk).

Ústavný súd rozhodol aj o priznaní náhrady výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške jednej stotiny výpočtového základu podľa § 19 ods. 3 vyhlášky č. 163/2002 Z. z. v spojení s ustanovením § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., t. j. osemkrát 136 Sk, teda spolu 1 088 Sk. Zároveň ústavný súd celkovú sumu odmeny za vykonané právne služby upravil podľa ustanovenia § 25 vyhlášky č. 163/2002 Z. z.

Podľa   takto   určených   kritérií   je   správny   výpočet   trov   v sume   30   110   Sk,   ktoré ústavný súd zaviazal uhradiť právnemu zástupcovi sťažovateľov okresný súd.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto nálezu.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. februára 2005