SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 334/2015-29
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. júna 2015 predbežneprerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, spoločnosti ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, a spoločnosti
, vo veci namietanéhoporušenia základných práv na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1, 2 a 3 a na prerokovanieveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva naspravodlivé súdne konanie a prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súduBratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 30/2001 a jeho rozsudkom z 24. mája 2005a postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Co 533/2012a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, spoločnosti
, o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. júna 2015doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej aj „sťažovateľ“), spoločnosti
(spolu ďalej len„sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie svojich základných práv na súdnu ochranu podľačl. 46 ods. 1, 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na spravodlivé súdne konaniea prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochraneľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súduBratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 30/2001 a jehorozsudkom z 24. mája 2005 a postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajskýsúd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Co 533/2012.
Sťažovatelia v sťažnosti vyjadrujú nespokojnosť s postupom okresného súdu v konanívedenom pod sp. zn. 15 C 30/2001 a jeho rozsudkom z 24. mája 2005 a taktiež vyjadrujúnespokojnosť s postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Co 533/2012.
Podrobne a rozsiahlym spôsobom uvádzajú argumenty, ktorými odôvodňujúpochybenia, ktorých sa podľa ich názoru mali dopustiť okresný súd aj krajský súdv napadnutých konaniach.
Z petitu sťažnosti, ale aj z jej obsahu možno ustáliť, že sťažovatelia na základeuvedeného sa domáhajú, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že okresný súd rozsudkomz 24. mája 2005 v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 30/2001 porušil ich základné právona súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1, 2 a 3 ústavy, aby tento rozsudok zrušil a vec vrátilokresnému súdu na ďalšie konanie a aby vyslovil, že postupom okresného súdu v konanívedenom pod sp. zn. 15 C 30/2001 a postupom krajského súdu v konaní vedenompod sp. zn. 5 Co 533/2012 došlo k porušeniu nimi označených práv na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie ich záležitostiv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Ďalej sa sťažovatelia domáhajú priznania finančného zadosťučinenia v sume7 000 000 € a úhrady trov konania.
II.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) sťažnosť sťažovateľov prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal juzo všetkých hľadísk uvedených v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúmal, či dôvody uvedenév § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohtoustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhypodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo podanéoneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesenímbez ústneho pojednávania.
Podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sa týkaveci, o ktorej ústavný súd už rozhodol, resp. ak ústavný súd v tej istej veci koná.
Ústavný súd v posudzovanej veci zistil, že sťažovatelia doručili ústavnému súdu12. júna 2015 sťažnosť, ktorá sa týkala tej istej veci, o ktorej ústavný súd už konala rozhodol 10. júna 2014 uznesením sp. zn. III. ÚS 336/2014.
Z tohto dôvodu ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosť ako neprípustnúodmietol podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 24 zákona o ústavnom súde.
Ústavný súd rovnako ako v uznesení sp. zn. III. ÚS 336/2014 z 10. júna 2014nad rámec poukazuje na to, že pokiaľ sťažovatelia namietajú porušenie svojich označenýchpráv v napadnutých konaniach okresného súdu a krajského súdu, je ich sťažnosť aj zjavneneopodstatnená vzhľadom na to, že predmetné konania boli právoplatne skončené dávnopred podaním tejto sťažnosti, a teda k porušovaniu označených práv podľa čl. 48 ods. 2ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru už nemohlo dochádzať.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo bez právneho významu zaoberať saposudzovaním splnenia zákonom predpísaných náležitostí sťažnosti (splnomocneniena zastupovanie v konaní pred ústavným súdom, oprávnenie konať v mene spoločností)a taktiež zaoberať sa ďalšími nárokmi v sťažnosti uvedenými vrátane návrhu na predbežnúotázku na posúdenie Súdnym dvorom Európskej únie.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 30. júna 2015