znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 334/2015-29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. júna 2015 predbežneprerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, spoločnosti ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,   a   spoločnosti

, vo veci namietanéhoporušenia základných práv na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1, 2 a 3 a na prerokovanieveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva naspravodlivé súdne konanie a prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods.1 Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súduBratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 30/2001 a jeho rozsudkom z 24. mája 2005a postupom   Krajského   súdu   v Bratislave   v konaní   vedenom   pod sp.   zn.   5 Co   533/2012a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, spoločnosti

, o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. júna 2015doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej aj „sťažovateľ“), spoločnosti

(spolu   ďalej   len„sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie svojich základných práv na súdnu ochranu podľačl. 46 ods. 1, 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na spravodlivé súdne konaniea prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochraneľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súduBratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 30/2001 a jehorozsudkom z 24. mája 2005 a postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajskýsúd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Co 533/2012.

Sťažovatelia v sťažnosti vyjadrujú nespokojnosť s postupom okresného súdu v konanívedenom pod sp. zn. 15 C 30/2001 a jeho rozsudkom z 24. mája 2005 a taktiež vyjadrujúnespokojnosť s postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Co 533/2012.

Podrobne   a   rozsiahlym   spôsobom   uvádzajú   argumenty,   ktorými   odôvodňujúpochybenia,   ktorých   sa   podľa   ich   názoru   mali   dopustiť   okresný   súd   aj   krajský   súdv napadnutých konaniach.

Z petitu   sťažnosti,   ale   aj   z jej   obsahu   možno   ustáliť,   že   sťažovatelia   na   základeuvedeného sa domáhajú, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že okresný súd rozsudkomz 24. mája 2005 v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 30/2001 porušil ich základné právona súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1, 2 a 3 ústavy, aby tento rozsudok zrušil a vec vrátilokresnému súdu na ďalšie konanie a aby vyslovil, že postupom okresného súdu v konanívedenom   pod   sp.   zn.   15   C   30/2001   a postupom   krajského   súdu   v konaní   vedenompod sp. zn. 5 Co 533/2012 došlo k porušeniu nimi označených práv na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie ich záležitostiv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ďalej   sa   sťažovatelia   domáhajú   priznania   finančného   zadosťučinenia   v   sume7 000 000 € a úhrady trov konania.

II.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnomsúde“)   sťažnosť   sťažovateľov   prerokoval   na   neverejnom   zasadnutí   a   preskúmal   juzo všetkých hľadísk uvedených v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúmal, či dôvody uvedenév § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohtoustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhypodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo podanéoneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   uznesenímbez ústneho pojednávania.

Podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sa týkaveci, o ktorej ústavný súd už rozhodol, resp. ak ústavný súd v tej istej veci koná.

Ústavný   súd   v posudzovanej   veci   zistil,   že   sťažovatelia   doručili   ústavnému   súdu12. júna   2015   sťažnosť,   ktorá   sa   týkala   tej   istej   veci,   o ktorej   ústavný   súd   už   konala rozhodol 10. júna 2014 uznesením sp. zn. III. ÚS 336/2014.

Z tohto dôvodu ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosť ako neprípustnúodmietol podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 24 zákona o ústavnom súde.

Ústavný   súd   rovnako   ako   v uznesení   sp.   zn.   III.   ÚS   336/2014   z 10.   júna   2014nad rámec poukazuje na to, že pokiaľ sťažovatelia namietajú porušenie svojich označenýchpráv v napadnutých konaniach okresného súdu a krajského súdu, je ich sťažnosť aj zjavneneopodstatnená vzhľadom na to, že predmetné konania boli právoplatne skončené dávnopred podaním tejto sťažnosti, a teda k porušovaniu označených práv podľa čl. 48 ods. 2ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru už nemohlo dochádzať.

Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   bolo   bez   právneho   významu   zaoberať   saposudzovaním   splnenia   zákonom   predpísaných   náležitostí   sťažnosti   (splnomocneniena zastupovanie   v konaní   pred   ústavným   súdom,   oprávnenie   konať   v mene   spoločností)a taktiež zaoberať sa ďalšími nárokmi v sťažnosti uvedenými vrátane návrhu na predbežnúotázku na posúdenie Súdnym dvorom Európskej únie.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. júna 2015