znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 334/2013-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. júla 2013 predbežne prerokoval sťažnosť J. I., K., M. H., S., a M. H., V., zastúpených advokátkou JUDr. M. K., K., pre namietané porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na prejednanie   ich   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C/251/2003 a postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Co 243/2012 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. I., M. H. a M. H. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. júna 2013 doručená sťažnosť J. I., K., M. H., S., a M. H., V. (ďalej len „sťažovatelia“), pre namietané porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a práva   na   prejednanie   ich záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C/251/2003 a postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Co 243/2012.

Sťažovatelia   v sťažnosti   uviedli,   že   v konaní   o určenie   vlastníckeho   práva k nehnuteľnostiam   (pozemkom)   začatom   na   základe   návrhu   mesta   K.   (ďalej   len „navrhovateľ“)   z 3.   októbra   2003,   ktoré   je   okresným   súdom   vedené   pod   sp.   zn. 11 C/251/2003,   vystupujú   v procesnom   postavení   odporcov   v 1.   až   3.   rade.   Potom, ako okresný súd nariadil celkovo pätnásť termínov pojednávaní, rozhodol vo veci samej rozsudkom sp. zn. 11 C/251/2003 z 29. mája 2012. Tento rozsudok sťažovatelia prevzali 24. júla   2012,   a keďže   sa   im   zdal   nespravodlivý,   3.   augusta   2012   podali   proti   nemu odvolanie.

Podľa   názoru   sťažovateľov   každý,   kto   podáva   návrh,   mal   by   mať   dostatočné podklady na preukázanie svojho nároku, preto ich prekvapuje, čo vlastne navrhovateľ desať rokov dokazuje a o čom „súd“ desať rokov nevie rozhodnúť. Takýto postup poškodzuje právo   sťažovateľov   na   rýchle   a spravodlivé   konanie   bez   prieťahov.   Vzhľadom   na   svoj pokročilý   vek   a zhoršujúci   sa   zdravotný   stav   majú   sťažovatelia   záujem   o urýchlené ukončenie sporu a meritórne rozhodnutie, resp. aby boli okolnosti súvisiace s „vyvlastnením pozemkov pre ZOO“ vyriešené čo najskôr a aby ich deti nemuseli ďalších desať rokov chodiť po súdoch.

Sťažovatelia   v petite   žiadali,   aby   ústavný   súd   v náleze   vyslovil,   že   okresný   súd v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C/251/2003 a krajský súd v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Co 243/2012 porušil ich základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, aby obom súdom prikázal vo veci konať bez zbytočných prieťahov, a aby každému zo sťažovateľov priznal finančné zadosťučinenie v sume 39 833 €, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia v sume 191 213,63 €.

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1.   Sťažovatelia   v sťažnosti   namietali,   že   postupom   okresného   súdu   v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C/251/2003 bolo porušené ich základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa   konštantnej   judikatúry   ústavného   súdu   zjavná   neopodstatnenosť   sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru môže vyplývať z toho, že porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní   pred   všeobecným   súdom,   v ktorom   už   súd   meritórne   rozhodol   pred   podaním sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy (m. m. II. ÚS 12/01, I. ÚS 16/04, II. ÚS 184/06, III. ÚS 316/2010). Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie označených práv   však   môže   vyplývať   aj   z   toho,   že   ich   porušenie   sa   namieta   v   takom   konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (m. m. IV. ÚS 147/04).

Ako bolo v I. časti tohto uznesenia uvedené, okresný súd rozhodol vo veci samej rozsudkom sp. zn. 11 C/251/2003 z 29. mája 2012, ktorý sťažovatelia prevzali 24. júla 2012.

Vzhľadom   na   to,   že   po   vydaní   meritórneho   rozhodnutia   a vykonaní   úkonov spojených s podaním odvolania účastníkmi konania podľa § 209a Občianskeho súdneho poriadku   okresný   súd   vykonal   všetky   zákonom   predpokladané   a   dovolené   úkony na odstránenie stavu právnej neistoty sťažovateľov, a teda už žiadnym ústavne relevantným spôsobom nemohol ovplyvniť priebeh ďalšieho konania, ústavný súd dospel k záveru, že sťažnosť   je   v tejto   časti   zjavne   neopodstatnená,   a preto   ju   podľa   §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde odmietol.

2. Sťažovatelia do petitu zahrnuli aj námietku porušenia svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Co 243/2012, avšak bez toho, aby ju v zmysle ustanovenia § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde riadne odôvodnili. Povinnosti advokáta vyplývajúce zo zákona   č. 586/2003   Z.   z.   o   advokácii   a   o   zmene   a   doplnení   zákona   č.   455/1991   Zb. o živnostenskom   podnikaní   (živnostenský   zákon)   v   znení   neskorších   predpisov   pritom vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je advokát povinný vykonávať tak, aby boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti   na   ďalšie   konanie,   ak   sú   na   to   splnené   zákonom   ustanovené   predpoklady. Osobitne   to   platí   pre   všetky   zákonom   ustanovené   náležitosti   úkonov,   ktorými   začína konanie pred ústavným súdom (napr. II. ÚS 117/05, III. ÚS 236/07, III. ÚS 334/09).

Keďže predložená sťažnosť v tejto časti prima facie vykazuje také nedostatky, ktoré neumožňujú jej preskúmanie už pri predbežnom prerokovaní, ústavný súd ju podľa § 25 ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   odmietol   z dôvodu   nesplnenia   zákonom   predpísaných náležitostí (obdobne napr. III. ÚS 210/09, I. ÚS 368/2010, III. ÚS 26/2012).

V prípade,   ak   by   krajský   súd   (ako   to   vyplýva   z pripojených   príloh,   pozn.)   ani po podaní   sťažnosti   na   prieťahy v odvolacom   konaní podľa   §   62   ods.   1   zákona č. 757/2004 Z. z.   o súdoch   a o zmene   a doplnení   niektorých   zákonov   v znení   neskorších predpisov 18. júna 2013 v budúcnosti nekonal plynule a svojím postupom by vykazoval určitú nečinnosť, majú sťažovatelia možnosť opakovane podať sťažnosť ústavnému súdu, v rámci   ktorej   bude   zohľadnený   celý   doterajší   priebeh   konania,   to znamená,   že   toto rozhodnutie   ústavného   súdu   nezakladá   prekážku   rozhodnutej   veci   podľa   §   24   zákona o ústavnom súde.

V dôsledku odmietnutia sťažnosti ako celku bolo už bez právneho významu, aby sa ústavný súd zaoberal ďalšími požiadavkami v nej uvedenými.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. júla 2013