znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 334/2011-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. júla 2011 predbežne prerokoval sťažnosť J. K., K., R. T., E. K., B., Š. T., K., zastúpených advokátom JUDr. J. K., Advokátska kancelária, K., pre namietané porušenie ich základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. 9 CoD/100/2009-72 z 28. februára 2011 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. K., R. T., E. K. a Š. T. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. júna 2011 doručená sťažnosť J. K., K.,   R. T., B., E. K.,   B., Š. T.,   K. (ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených advokátom JUDr. J. K., Advokátska kancelária, K., pre namietané porušenie ich základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) č. k. 9 CoD/100/2009-72 z 28. februára 2011.

Sťažovatelia vo svojej sťažnosti doplnenej podaním z 28. júna 2011 uviedli:«... V dedičskej veci po poručiteľke Ž. D. rod. H. nar...., naposledy bytom B. č...., zomrelej dňa..., v dedičskom konaní D..., bolo prejednané dedičstvo u notára JUDr. F. s tým, že notár prejednal v tejto dedičskej veci okrem iného aj pozemok mpč.... o výmere iba 458 m2. Stalo sa tak preto, že z Pozemkovej knihy bol notárovi doručený pozemnoknižný výpis   vložky   č.  ...   kat.   úz.   B.   na   ktorom   výpise   bola   označená   parcela   č.  ...   Roľa   na Kamennom pole o výmere 458 m2.

Neskôr sme ako dedičia - sťažovatelia nahliadnutím do pozemnoknižnej vložky č.... kat. úz. B. zistili, že parcela mpč.... Roľa na kamennom pole kat. úz. B. má skutočnú výmeru 4258   m2 a   to   na   tom   základe,   že   v časti   A   Majetková   podstata   parcela   č....   Roľa   na Kamennom pole má výmeru 4258 m2 a v časti B Vlastníctvo je zápis pod 3 Došlo: 22. júnia 1954 cd... Odčleňuje sa časť z parcely čís.... vo výmere 421 m2 do inej vložky čís.... tejto knihy a opravuje sa parc. výmera čís.... na 4258 m2.

Je skutočnosťou, že v dedičskom konaní D..., bola prejednaná parcela mpč.... kat. úz. B. o výmere 458 m2, a to na základe chybne vyhotoveného pozemnoknižného výpisu. Na základe chybného údaju z Pozemkovej knihy teda notár JUDr. F. prejednal v dedičskom konaní iba časť parcely... kat. úz. B. o výmere 421 m2 a zvyšok – 3800 m2 z tejto parcely ostalo neprejednaných. Preto sa všetci sťažovatelia domnievame, že ja ako sťažovateľ a dedič v druhom rade som oprávnene podal návrh dňa 22. 4. 2005 na dodatočné prejednanie dedičstva a to na parcelu mpč.... Roľa na kamennom pole o výmere 4258 m2 a parcela č.... roľa o výmere 2489 m2, obe kat. úz. B.

V   tejto   dedičskej   veci   Okresný   súd   Košice   -   okolie   Uznesením   dedičské   konanie zastavil z dôvodu prekážky veci už rozsúdenej, preto že nehnuteľnosti o ktorých prejednanie som ako dedič a sťažovateľ v druhom rade požiadal už mali byť prejednané v dedičskom konaní D...

Na základe našej žiadosti o opravu poučenia uznesenia podľa ust. § 164 O. s. p., súd prvého stupňa Uznesením zo dňa 29. 9. 2009 opravil v Uznesení zo dňa 20. 9. 2005 časť poučenie tak, že proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom podpísaného okresného súdu na Krajský súd v Košiciach.

Na základe uvedeného potom bolo nášmu právnemu zástupcovi dňa 13. 10. 2009 doručené pôvodné Uznesenie Okresného súdu Košice - okolie č. k.: 13 D 435/2005 - 41 zo dňa   22.   9.   2005   spolu   s   opravným   Uznesením   Okresného   súdu   Košice   -   okolie č. k.: 13 D 435/2005 - 42 zo dňa 29. 9. 2009.

Prostredníctvom nášho právneho zástupcu sme v zákonnej lehote podali odvolanie proti   Uzneseniu   Okresného   súdu   Košice   -   okolie   č.   k.:   13   D   435/2005   -   42   zo   dňa 22. 9. 2005   spolu   s   opravným   Uznesením   Okresného   súdu   Košice   -   okolie   č.   k.: 13 D 435/2005 - 42 zo dňa 29. 9. 2009 a navrhli sme, aby odvolací súd zrušil Uznesenia súdu   prvého   stupňa   v   celom   rozsahu   a   vec   vrátil   na   nové   dedičské   konanie.   Podané odvolanie sme odôvodnili podľa ust. § 205 ods. 2 písm. c O. s. p. keď súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f O. s. p. keď rozhodnutie súdu prvého   stupňa   vychádza   z   nesprávneho   právneho   posúdenia   veci,   pričom   nesprávnym právnym   posúdením   veci   v   tomto   prípade   je   tá   skutočnosť,   že súd   použil   síce   správny právny predpis ale nesprávne ho vyložil.

Krajský súd v Košiciach Uznesením zo dňa 28. 2. 2011, č. k.: 9 CoD 100/2009-72 doručeným dňa 27. 4. 2011 „Potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením.“ V odôvodnení uznesenia odvolací súd uvádza stanovisko dedičky H. O.,, ktorá vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhla potvrdiť uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne   a   poukázala   na   §   70   katastrálneho   zákona   podľa   ktorého   záväzným   údajom katastra nehnuteľností je parcelné číslo a nie výmera parcely. Z toho dôvodu je osvedčenie o dedičstve zo dňa 5. 3. 1996 sp. zn.: D... prekážkou už rozhodnutej veci o dedení parcely č.... k. ú. B. vednej na LV č.... H. O. Táto parcela mala už v čase prejednania výmeru 4 258 m2 a teda došlo iba k chybe v písaní výmery parcely uvedenej katastrom. Odvolací súd si osvojil tento právny názor dedičky H. O. pri odôvodnení potvrdzujúceho uznesenia. Vzhľadom na tú skutočnosť, že odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením, porušil moje základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   porušil   moje   právo   na   spravodlivé   súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd... Odvolací súd nezaslal vyjadrenie vo veci dedičky H. O. ostatným účastníkom konania a   týmto   postupom   znemožnil   realizáciu   procesného   práva   sťažovateľov   vyjadriť   sa   k tvrdeniam   dedičky   H.   O.   Sťažovateľom   bolo   v   konaní   pred   súdom   prvého   stupňa   a odvolacím súdom upreté aj právo na verejné prejednanie veci v ich prítomnosti, právo navrhovať   dôkazy   na   podporu   svojich   tvrdených   skutočností   a   právo   vyjadrovať   sa   ku všetkým vykonávaným dôkazom...»

Sťažovatelia sú toho názoru, že namietané uznesenie krajského súdu porušuje ich základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Porušenie svojich práv vidia v tom, že krajský súd uznesením č. k. 9 CoD/100/2009-72 z 28. februára 2011 potvrdil uznesenie Okresného súdu Košice-okolie   (ďalej   len „okresný   súd“)   č.   k.   13 D/435/2005-31   z 20.   septembra 2005 v spojení s opravným uznesením č. k. 13 D/4435/2005-42 z 29. septembra 2009, ktorým súd prvého stupňa zastavil   konanie o novoobjavenom majetku po Ž. D. z toho dôvodu, že nehnuteľnosti, o prejednanie ktorých dedič R. T. žiadal, boli už predmetom pôvodného dedičského konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. D 719/94, a teda ide o vec rozsúdenú   (res   iudicata).   Podľa   názoru   sťažovateľov   uvedená   chyba   pri   výmere   danej parcely, ktorú nespôsobil ani notár a ani účastníci dedičského konania, má zásadný význam pre dohodu dedičov, lebo ich priamo ovplyvňuje pri úvahe o veľkosti a hodnote a rozdelení prejednávaného majetku.

Na   základe   uvedeného   sťažovatelia   navrhli,   aby   ústavný   súd   v   náleze   vyslovil porušenie ich základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením č. k. 9 CoD/100/2009-72 z 28. februára 2011, zrušil napadnuté uznesenie krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie a priznal sťažovateľom náhradu trov konania vo výške 553,28 €.

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa   § 25 ods.   1 zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu (sťažnosti) podľa ustanovenia § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť uznesením   bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je zjavne   neopodstatnený.   Ak   ústavný   súd   navrhovateľa   na   také   nedostatky   upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde...

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

O   zjavnej neopodstatnenosti   sťažnosti   podľa   ustálenej   judikatúry   ústavného   súdu možno   hovoriť   vtedy,   ak   namietaným   postupom   orgánu   štátu   nemohlo   vôbec   dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi   označeným   postupom   orgánu   štátu a základným právom   alebo slobodou,   porušenie ktorých   sa   namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo slobody,   reálnosť   ktorej   by   mohol   posúdiť   po   jej   prijatí   na   ďalšie   konanie (napr. IV. ÚS 66/02, I. ÚS 56/03, III. ÚS 74/07).

Ústavný   súd   poukazuje   na   svoju   ustálenú   judikatúru,   podľa   ktorej   o   zjavnú neopodstatnenosť návrhu ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označených základných práv alebo slobôd, reálnosť ktorých by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98).

Teda úlohou ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní návrhu nie je, aby určil, či preskúmavanie   veci   predloženej   navrhovateľom   odhalí   existenciu   porušenia   niektorých z práv alebo slobôd zaručených ústavou alebo medzinárodnou zmluvou, ktorú Slovenská republika ratifikovala a stala sa súčasťou jej právneho poriadku, ale spočíva len v tom, aby určil,   či   toto   preskúmanie   vylúči   akúkoľvek   možnosť   existencie   takéhoto   porušenia. Ústavný súd teda môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (I. ÚS 4/00).

Základnou námietkou sťažovateľov obsiahnutou v odôvodnení ich sťažnosti bolo ich presvedčenie, že krajský súd, ktorý uznesením č. k. 9 CoD/100/2009-72 z 28. februára 2011 potvrdil uznesenie okresného súdu č. k. 13 D/435/2005-31 z 20. septembra 2005 v spojení s opravným uznesením č. k. 13 D/4435/2005-42 z 29. septembra 2009 o zastavení konania o novoobjavenom majetku z dôvodu prekážky res iudicata, porušil právo sťažovateľov na verejné prejednanie veci v ich prítomnosti, právo navrhovať dôkazy na podporu svojich tvrdených skutočností a právo vyjadrovať sa ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach pravidelne vyslovuje názor, že nie je v zásade oprávnený   preskúmavať   a   posudzovať   skutkové   a   právne   závery   všeobecných   súdov, ku ktorým dospeli pri interpretácii a aplikácii zákonov a ktoré sa stali základom pre ich rozhodnutia. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (I. ÚS 147/01, II. ÚS 231/04).

Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne a z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody (I. ÚS 20/03, IV. ÚS 43/04).

V odôvodnení uznesenia krajského súdu č. k. 9 CoD/100/2009-72 z 28. februára 2011 sa uvádza:

«...   Podaním   zo   dňa   22.   6.   2005   R.   T.   žiadal,   aby   súd   opätovne   prejednal nehnuteľnosti v katastrálnom území K., zapísané vo vložke č...., a to parcely č.... o výmere 4258 m2 a parcely č.... roľa o výmere 2489 m2, pričom poukázal aj na výpis z LV č.... Uviedol, že v konaní vedenom pod sp. zn. D... „došlo k nesprávnemu prevedeniu parciel... a...“, lebo v osvedčení o dedičstve sú tieto parcely uvedené s výmerou 458 m2, pokiaľ ide o parcelu č.... namiesto 4258 m2 a pri parcele č.... je uvedená výmera 2215 m2 namiesto 2489 m2.

Z obsahu spisu Okresného súdu Košice-vidiek sp. zn. D 719/94 vyplýva,   že toto konanie bolo ukončené vydaním osvedčenia o dedičstve, podľa ktorého parcelu č.... roľa s výmerou 458 m2 so stavom v KN identifikované totožné, nadobudla dedička H. O. a parcelu č.... roľa o výmere 2489 m2 v KN identifikovaná ako parcela č.... roľa o výmere 2215 m2, nadobudla M. B.

Vzhľadom   na   to,   že   parcely   č.  ...   a  ...   v   k.   ú.   B.   boli   už   predmetom   konania o dedičstve   (a   to   bez   ohľadu   na   to,   v   akej   výmere,   lebo   výmera   je   údaj   odvodený z geometrického určenia a polohového určenia pozemku - § 3 ods. 7 Katastrálneho zákona), dedičia   sa   na   vyporiadaní   týchto   parciel   dohodli,   nejde   teda   o   novoobjavený   majetok v zmysle § 175x O. s. p., ale o majetok, o ktorom už bolo rozhodnuté, správne súd prvého stupňa konanie v tejto veci zastavil...»

Krajský súd vo veci postupoval podľa ustanovenia § 212 ods. 2 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), pričom zistil, že majetok už bol prejednaný podľa § 175x ods. 1 OSP a bolo o ňom už právoplatne rozhodnuté.

Skutkové a právne závery krajského súdu sú v danom prípade jasne zdôvodnené a toto   zdôvodnenie   je   i   náležite   a   obšírne   zhodnotené.   Krajský   súd   sa   vysporiadal s námietkami obsiahnutými v odvolaní ústavne predvídaným spôsobom. Závery krajského súdu   sú   logickým   pokračovaním   dokazovania   vykonaného   prvostupňovým   súdom a podradené príslušným právnym ustanoveniam, ktorými sa daná právna vec spravuje.

Právomoc ústavného súdu mu neumožňuje, aby vykonal prieskum právnych názorov všeobecného súdu, ktoré ho viedli k rozhodnutiu vo veci samej.

Ústavný súd by mohol vo veci zasiahnuť len vtedy, ak by rozhodnutie krajského súdu bolo nezlučiteľné s ústavou a medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky a ak by závery všeobecného súdu boli svojvoľné a zjavne neodôvodnené.

O svojvôli pri rozhodnutí vo veci samej by bolo možné uvažovať len vtedy, ak by sa všeobecný súd pri aplikácii zákonného predpisu natoľko odchýlil, že by došlo zásadným spôsobom k popretiu príslušných ustanovení právneho poriadku, t. j. ak by sa zásadným spôsobom poprel ich význam.

Dané rozhodnutie podľa ústavného súdu predmetný právny výklad krajského súdu takéto nedostatky nevykazuje.

Ústavný   súd   nepovažuje   odôvodnenie   uznesenia   krajského   súdu   č.   k. 9 CoD/100/2009-72 z 28. februára 2011 za zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného   hľadiska   neospravedlniteľné,   resp.   udržateľné   do   tej   miery,   aby   malo   za následok   porušenie   označených   ústavnoprocesných   práv   sťažovateľov.   Samotná skutočnosť, že sa sťažovatelia s rozhodnutím krajského súdu nestotožňujú, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti jeho postupu.

Ústavný súd poukazuje na to, že obsahom základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom   účastníka   súdneho   konania,   resp.   právo   na   úspech   v   konaní   (II.   ÚS   218/02, I. ÚS 3/97).

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní nezistil žiadne skutočnosti signalizujúce možnosť porušenia základného práva sťažovateľov na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, preto sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Na základe uvedeného rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. júla 2011