znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 333/08-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. októbra 2008 predbežne   prerokoval   sťažnosť   JUDr.   Ing.   K.   M.,   súdneho   exekútora,   K.,   zastúpeného advokátkou JUDr. I. R., K., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupmi   Ministerstva   financií   Slovenskej   republiky   v konaní   vedenom   pod   sp. zn. MF/13920/2008-152   a   Úradu   vlády   Slovenskej   republiky,   sekcie   kontroly   a boja   proti korupcii v konaní vedenom pod č. 1473-8/2008/IP-52/OPS a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. Ing. K. M. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. júla 2008 doručená   sťažnosť   JUDr.   Ing.   K.   M.   (ďalej   len   „sťažovateľ“)   vo   veci   namietaného porušenia jeho základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Ministerstva financií Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ministerstvo“)   v konaní   vedenom   pod   sp. zn. MF/13920/2008-152   a Úradu   vlády   Slovenskej   republiky,   Sekcie   kontroly   a boja   proti korupcii (ďalej len „úrad vlády“) v konaní vedenom pod č. 1473-8/2008/IP-52/OPS.Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:„Sťažovateľ podal sedem sťažnosti - porušenie individuálnych a subjektívnych práv nesprávnou   činnosťou   orgánu   verejnej   správy   sedemkrát   (rozhodnutie   DR   SR   č. I/223/3970-15783/2008/991545-r) 11. 2. 2008 zo dňa 7. 3. 2008 na Daňové riaditeľstvo SR. Listom   zo   dňa   18.   3.   2008   sp.   zn.   I/132/5523-27942/08/Fre   Sť   č.   26/08   DR   SR postúpilo sťažnosť sťažovateľa MF SR.

Listom zo dňa 27. 3. 2008 sp. zn. MF/13920/2008-152 MF SR vrátilo sťažovateľovi podanie.

Sťažovateľ podal žiadosť zo dňa 25. 4. 2008 o kontrolu nesprávneho postupu pri prijímaní, evidovaní a vybavovaní sťažnosti č. j. MF/13920/2008-152, zo dňa 27. 03.2008 na Úrad vlády SR, Sekciu kontroly a boja proti korupcii.

Úrad vlády SR oznámením o postúpení podaní sp. zn. 1473-8/2008/1P-52/OPS zo dňa 23. 5. 2008 oznámil sťažovateľovi, že jeho žiadosť postúpil na Ministerstvo financií SR. Predmetné oznámenie bolo doručené sťažovateľovi dňa 26. 5. 2008.“

Sťažovateľ   ďalej   uvádza,   že   uvedené   orgány   pri   vybavovaní   jeho   podania nepostupovali   podľa   zákona   č.   152/1998   Z.   z.   o sťažnostiach   (ďalej   len   „zákon o sťažnostiach“). K tomu poznamenáva: Je nesporné, že sťažovateľ je daňovým subjektom - daňovníkom.   Ako   taký   má   všetky   práva   daňového   subjektu,   ktoré   daňovým   subjektom priznáva zákon č. 511/1992 Zb., vrátane práv, ktoré mu zaručuje zákon o sťažnostiach, vrátane   práva   podávať   sťažnosť   a domáhať   sa   ňou   ochrany   svojich   práv   a   právom chránených záujmov a upozorňovať na konkrétne nedostatky, najmä na porušenie právnych predpisov, ktorých odstránenie si vyžaduje zásah orgánu verejnej správy.

Žiadne ustanovenie zákona č. 511/1992 Zb., ani zákona o sťažnostiach nevylučuje možnosť,   aby   fyzická   osoba,   ktorá   má   postavenie   verejného   činiteľa   v   inom   konaní,   v ktorom jej práva a povinnosti nie sú definované jej postavením súdneho exekútora nemohla využívať prostriedky ochrany, ktoré zákon každému účastníkovi takéhoto konania poskytuje. Nakoniec, táto skutočnosť vyplýva aj z článku 12 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého základné práva a slobody sa zaručujú na území SR aj bez ohľadu na iné postavenie. Podľa ustanovenia tohto článku - nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.“

Sťažovateľ zdôraznil, že na uvedené skutočnosti upozornil aj úrad vlády vo svojom podaní z 25. apríla 2008, ale podľa jeho vyjadrenia úrad vlády ako ústredný orgán štátnej správy aj pre kontrolu vybavovania petícií a sťažností namiesto toho, aby vykonal kontrolu vybavenia   jeho   sťažnosti,   uvedenú   vec   postúpil   poukazujúc   na   jednotlivé   ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o kontrole   v   štátnej   správe“)   a   zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   organizácii   činnosti   vlády“)   ministerstvu. Sťažovateľ je toho názoru, že takýmto spôsobom mu úrad vlády znemožnil domôcť sa ochrany jeho práv spôsobom súladným so zákonom.

Na základe uvedeného sťažovateľ žiada, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:„Právo sťažovateľa na inú právnu ochranu zakotvené v článku 46 ods. 1 Ústavy SR v spojení s článkom 12 ods. 2 Ústavy SR postupom Úradu vlády Slovenskej republiky, Sekcia kontroly a boja proti korupcii vo veci sp. zn. 1473-8/2008/IP-52/OPS bolo porušené. Právo sťažovateľa na inú právnu ochranu zakotvené v článku 46 ods. 1 Ústavy SR v spojení s článkom 12 ods. 2 Ústavy SR, postupom Ministerstva financií Slovenskej republiky vo veci sp. zn. MF/13920/2008-152 bolo porušené.

Ústavný súd Slovenskej republiky zakazuje Úradu vlády Slovenskej republiky, Sekcia kontroly a boja proti korupcii, aby vo veci vedenej na Úrade vlády Slovenskej republiky, Sekcia   kontroly   a   boja   proti   korupcii   pod   sp.   zn.   1473-8/2008/IP-52/OPS   porušovať namietané práva sťažovateľa.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   zakazuje   Ministerstvu   financií   Slovenskej republiky, aby vo veci vedenej na Ministerstve financií Slovenskej republiky vo veci sp. zn. MF/13920/2008-152 porušovať namietané práva sťažovateľa.

Odporcovia sú povinní nahradiť sťažovateľovi všetky trovy tohto konania.“

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa   §   25   ods.   1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu (sťažnosti) podľa ustanovenia § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa   § 25   ods.   2 zákona o ústavnom   súde   návrhy vo   veciach,   na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.   Ak   ústavný   súd   navrhovateľa   na   také   nedostatky   upozornil,   uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho   práva   na   nezávislom   a   nestrannom   súde   a   v   prípadoch   ustanovených   zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 12 ods. 2 ústavy základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.

Podľa § 11 ods. 1 zákona o sťažnostiach na vybavenie sťažnosti je príslušný vedúci orgánu   verejnej   správy.   Ak   sťažnosť   smeruje   proti   vedúcemu   tohto   orgánu,   vybavuje ju najbližší nadriadený orgán. Ak taký orgán nie je, na vybavenie sťažnosti v oblasti štátnej správy je príslušný ústredný orgán štátnej správy na kontrolu vybavovania sťažností.

Podľa § 7 ods. 1 zákona o organizácii činnosti vlády Ministerstvo financií Slovenskej republiky je ústredným orgánom štátnej správy pre oblasť financií, daní a poplatkov.

Podľa   §   24   ods.   1   zákona   o   organizácii   činnosti   vlády   Úrad   vlády   Slovenskej republiky   je   ústredným   orgánom   štátnej   správy   aj   pre   kontrolu   vybavovania   petícií a sťažností.

Podľa § 1 ods. 1 zákona o kontrole v štátnej správe kontrolu plnenia úloh štátnej správy vykonávajú

a) Úrad vlády Slovenskej republiky (ďalej len „úrad vlády“),

b) iné orgány štátnej správy (§ 6) (ďalej len „orgány kontroly“).

Podľa   odseku   2   citovaného   ustanovenia   orgány   kontroly   uvedené   v   odseku   1 vykonávajú   vonkajšiu   kontrolu   v   rozsahu   svojej   pôsobnosti   vymedzenej   osobitnými predpismi a vnútornú kontrolu ako súčasť plnenia svojich úloh v príslušnom odvetví štátnej správy.

Podľa § 2 ods. 1 písm. d) zákona o kontrole v štátnej správe úrad vlády vykonáva kontrolu vybavovania petícií a sťažností.

Podľa § 3 písm. a) zákona o kontrole v štátnej správe kontrolná pôsobnosť úradu vlády   podľa   §   2   sa   vzťahuje na ministerstvá   a   ostatné   ústredné   orgány   štátnej   správy, im podriadené orgány, ako aj na iné štátne orgány, ak osobitné predpisy neustanovujú inak.

Podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona o kontrole v štátnej správe iné orgány štátnej správy podľa tohto zákona sú ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy.

Podľa § 7 ods. 1 zákona o kontrole v štátnej správe orgány kontroly sú povinné vytvoriť v rámci svojej pôsobnosti funkčný systém vnútornej kontroly.

Podľa § 7 ods. 4 písm. b) zákona o kontrole v štátnej správe orgány kontroly v rámci vnútornej kontroly a v rozsahu svojej pôsobnosti kontrolujú najmä vybavovanie petícií, sťažností, oznámení a podnetov a podľa vecnej príslušnosti ich aj prešetrujú.

1. Pri prerokovaní časti sťažnosti pre namietané porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 12 ods. 2 ústavy postupom ministerstva financií ústavný súd vychádzal   z   princípu   subsidiarity   svojho   konania   o   sťažnosti   namietajúcej   porušenie základného práva alebo slobody, v dôsledku ktorého je o nej ústavný súd oprávnený konať len vtedy, keď sťažovateľ nemá k dispozícii účinný právny prostriedok nápravy pred iným orgánom   štátu.   Ústavný   súd   už   predtým   rozhodol,   že   nemá   právomoc   konať o   návrhu fyzickej   osoby   alebo   právnickej   osoby   na   vyslovenie   porušenia   jej   základných   práv, ak im poskytuje   ochranu   právny   poriadok   použitím   opravného   alebo   iného   právneho prostriedku pred iným orgánom verejnej moci (obdobne napr. II. ÚS 250/03, III. ÚS 51/07).

Vychádzajúc z uvedenej judikatúry, ako aj z citovaných právnych predpisov ústavný súd dospel k záveru, že na prešetrenie postupu vybavenia sťažnosti daňovým riaditeľstvom bolo v prvom rade povolané ministerstvo ako ústredný orgán štátnej správy aj pre oblasť financií, daní a poplatkov (§ 7 ods. 1 zákona o organizácii činnosti vlády), ktoré s poukazom na § 1 ods. 1 písm. b), § 6 ods. 1 písm. a) a § 7 ods. 1 a 4 písm. b) zákona o kontrole v štátnej   správe   v   rámci   vnútornej   kontroly   bolo   kompetentné   prešetriť   a   skontrolovať postup daňového riaditeľstva. Až následne, a to aj s prihliadnutím na § 11 ods. 1 zákona o sťažnostiach, § 24 ods. 1 zákona o organizácii činnosti vlády, § 1 ods. 1 písm. a), § 2 ods. 1 písm. d) a § 3 písm. a) zákona o kontrole v štátnej správe by nastupovala právomoc úradu   vlády   na kontrolu   vybavenia sťažnosti   ministerstvom.   Napokon   so   skutočnosťou, že na   prešetrenie   postupu   daňového   riaditeľstva   bol   pred   právomocou   ústavného   súdu príslušný   iný   orgán,   bol   stotožnený   aj   samotný   sťažovateľ,   keď   jeho   postup   namietal podaním, síce nie adresovaným ministerstvu, ale priamo úradu vlády.

Zistené skutočnosti boli podkladom na záver ústavného súdu, že sťažnosť v tejto časti   bolo   potrebné   odmietnuť pre   nedostatok   právomoci   na   jej   prerokovanie   (obdobne napr. III. ÚS 252/08).

2. Vo zvyšnej časti sťažnosti sťažovateľ namietal porušenie základného práva podľa čl. 46   ods.   1   v   spojení   s   čl.   12   ods.   2   ústavy   postupom   úradu   vlády   v   súvislosti s neprešetrením jeho sťažnosti na postup ministerstva financií.

Z namietaného listu úradu vlády č. 1473-8/2008/IP-52/OPS z 23. mája 2008 okrem iného vyplýva:

«Po   posúdení   predmetu   podaní   uvádzame,   že   vecná   pôsobnosť   Úradu   vlády   SR v oblasti vybavovania petícií a sťažností je stanovená zákonom č. 575/2001 Z. z. a zákonom č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov...

Podľa ustanovenia § 24 ods. 1 zákona č. 575/2001 Z. z. je Úrad vlády SR ústredným orgánom štátnej správy pre kontrolu vybavovania petícií a sťažností. Podľa § 2 ods. 1 písm. d) zákona č. 10/1996 Z. z. tento úrad vykonáva aj kontrolu vybavovania petícií a sťažností, pričom podľa § 3 písm. a) citovaného zákona sa kontrolná pôsobnosť Úradu vlády SR na výkon kontroly podľa § 2 vzťahuje na ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy, im podriadené orgány, ako aj na iné štátne orgány, ak osobitné predpisy neustanovujú inak. Vaše námietky v podaniach zaslaných na Úrad vlády SR smerovali proti postupu DR SR B., ktoré je v zriaďovateľskej pôsobnosti MF SR a samostatnému oddeleniu sťažnosti MF SR, ktoré je súčasťou organizačnej štruktúry tohto ministerstva. Na vykonanie kontroly činnosti týchto orgánov, ktorej sa dožadujete, nie je z vyššie uvedených dôvodov sekcia kontroly a boja proti korupcii Úradu vlády SR vecne príslušná...

V prípade   28   podaní,   smerujúcich   proti   DR   SR   B.,   vykonávajú   takúto   kontrolu v zmysle § 6 ods. 1 písm. a) zákona č. 10/1996 Z. z. iné orgány štátnej správy (podľa § 1 ods. 1 písm. b) tohto zákona označované ako „orgány kontroly). V danom prípade je túto kontrolu oprávnený vykonať útvar vnútornej kontroly MF SR.

V   prípade   15   podaní   smerujúcich   proti   útvaru   vnútornej   kontroly   MF   SR   ide o vykonanie kontroly podľa § 21 ods. 1 zákona č. 152/1998 Z. z., z ktorého vyplýva, že kontrolu   prijímania,   evidencie,   prešetrenia,   vybavovania   sťažností   podľa   tohto   zákona vykonáva   v   orgánoch   verejnej   správy   ich   vedúci   alebo   ním   poverená   osoba.   V   danom prípade je túto kontrolu oprávnený vykonať minister financií SR, resp. ním poverená osoba. Vzhľadom na uvedené Vám oznamujeme, že tieto podania aj s ich prílohovou časťou boli postúpené MF SR na zabezpečenie ich vybavenia s tým, aby Vás o výsledku informovali priamo a kópiou odpovede aj sekciu kontroly a boja proti korupcii Úradu vlády SR.»

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom   alebo   slobodou   na   jednej   strane   a namietaným   konaním   alebo   iným   zásahom do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou,   porušenie   ktorých   navrhovateľ   namieta,   vysloví   zjavnú   neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne (obdobne napr. III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06, III. ÚS 299/07, III. ÚS 99/08).

Ústavný súd v rámci doterajšej rozhodovacej činnosti uviedol, že čl. 46 ods. 1 ústavy je   primárnou   ústavnou   bázou   pre   zákonom   upravené   konanie   súdov   a iných   orgánov Slovenskej   republiky   príslušných   na   poskytovanie   právnej   ochrany,   a tým   aj   „bránou“ do ústavnej úpravy jednotlivých aspektov práva na súdnu a inú právnu ochranu zakotvených v siedmom oddiele druhej hlavy ústavy (čl. 46 až 50). Zároveň podľa čl. 46 ods. 4 ústavy podmienky a podrobnosti o tejto ochrane ustanoví zákon, resp. v zmysle čl. 51 ods. 1 ústavy je   možné   domáhať   sa   práv   podľa   čl.   46   ústavy   len   v medziach   zákonov,   ktoré   toto ustanovenie   vykonávajú   (obdobne   napr.   I.   ÚS   56/01,   I. ÚS 136/06,   III.   ÚS   198/07, III. ÚS 32/08).

Ústavný   súd   zistil,   že   úrad   vlády   namietaným   listom   č.   1473-8/2008/IP-52/OPS z 23. mája   2008   sťažovateľovi   jasne,   s   poukázaním   na   príslušné   zákonné   ustanovenia, oznámil, z akého dôvodu bola jeho sťažnosť postúpená na vybavenie ministerstvu. Z toho nepochybne vyplýva, že úrad vlády vecne sťažnosť nevybavil v prospech, resp. neprospech sťažovateľa, ale ju len posunul na vybavenie príslušnému orgánu verejnej moci, pričom tento   svoj   úkon   aj   náležite   odôvodnil.   Uvedený   postup   úradu   vlády   s   poukázaním na odôvodnenie   tohto   rozhodnutia   v   časti,   v   ktorej   sa   ústavný   súd   zaoberal   dôvodmi odmietnutia   sťažnosti   pre   nedostatok   právomoci,   považuje   ústavný   súd   za   súladný so zákonom.

Zistené   skutočnosti   zatiaľ vylučujú,   aby   bolo   vôbec možné   uvažovať o   porušení základného práva sťažovateľa na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 12 ods. 2 ústavy postupom úradu vlády. Keďže ústavný súd nezistil príčinnú súvislosť medzi napadnutým postupom úradu vlády a namietanými článkami ústavy, podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde sťažnosť v tejto časti odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti (obdobne napr. III. ÚS 252/08).

Vzhľadom na to, že ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľa nastolenými v sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. októbra 2008