znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 333/07-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. apríla 2008 v senáte zloženom   z   predsedu   Ľubomíra   Dobríka   a   zo   sudcov   Jána   Auxta   a   Rudolfa   Tkáčika v konaní o sťažnosti spoločnosti A, a. s., T., zastúpenej advokátom JUDr. J. C., Advokátska kancelária,   P.,   pre   namietané   porušenie   jej   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na prejednanie   jej záležitosti   v primeranej lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   I   v konaní vedenom pod sp. zn. 30 Cb 351/04 takto

r o z h o d o l :

1. Základné   právo   spoločnosti   A,   a.   s.,   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   právo   na prejednanie   jej záležitosti   v primeranej   lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 30 Cb 351/04 p o r u š e n é   b o l o.

2.   Okresnému   súdu   Bratislava   I   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   30   Cb   351/04 p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3.   Spoločnosti   A.,   a. s., p r i z n á v a   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume 20 000 Sk (slovom dvadsaťtisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý   zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný   súd   Bratislava I j e   p o v i n n ý   uhradiť   spoločnosti   A.,   a. s.,   trovy právneho zastúpenia v sume 6 296 Sk (slovom šesťtisícdvestodeväťdesiatšesť slovenských korún)   na účet jej   právneho zástupcu   JUDr. J.   C.,   Advokátska   kancelária,   P.,   do   dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. III. ÚS 333/07-9 z 3. decembra 2007 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom   súde“)   na   ďalšie   konanie   sťažnosť   spoločnosti   A.,   a.   s.,   T.   (ďalej   len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva   na   prejednanie   jej   záležitosti   v primeranej lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 30 Cb 351/04.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval 21. januára 2008 okresný súd, aby sa k sťažnosti vyjadril.

Predsedníčka okresného súdu vo vyjadrení k sťažnosti z 29. januára 2008 (sp. zn. Spr. 3067/08 doručenom ústavnému súdu 8. februára 2008) okrem iného uviedla:

«Dňa 23. 04. 2004 bol tunajšiemu súdu doručený návrh na začatie konania v právnej veci navrhovateľa: A., a. s., proti odporcovi: Z. Dňa 03. 05. 2004 bol vydaný platobný rozkaz, ktorý prevzal navrhovateľ dňa 11. 06. 2004 a zásielka doručovaná odporcovi sa vrátila súdu späť nedoručená. Dňa 20. 05. 2004 pokyn na doručenie platobného rozkazu odporcovi na novú adresu. Dňa 21. 06. 2004 bol súdu doručený odpor. Súd uznesením dňa 22. 06. 2004 vyzval odporcu na zaplatenie súdneho poplatku za podaný odpor. Uznesenie bolo   odporcovi   doručené   dňa   12.   07.   2004.   Dňa   12.   07.   2004   súd   doručil   odpor navrhovateľovi. Dňa 16. 07. 2004 doručil navrhovateľ svoje vyjadrenie k podanému odporu odporcu.   Dňa   19. 07. 2004   doručil   súdu   odporca   uznesenie,   ktorým   ho   súd   vyzval   na zaplatenie súdneho poplatku spolu s nalepenými kolkovými známkami. Dňa 12. 08. 2004 doručil odporca podanie, na ktorom bol zapravený kolok v hodnote 200,- Sk za podaný odpor. Dňa 18. 08. 2004 bol spis prevedený do registra „Cb“ z dôvodu podaného odporu. Dňa 17. 03. 2005 súd oznámil účastníkom konania v zmysle ust. § 372k ods. 1 O. s. p., že termín pojednávania bude stanovený na rok 2007 po vypracovaní rozvrhu práce na rok 2007. Dňa 23. 01. 2008 bol stanovený termín pojednávania na deň 03. 03. 2008.

S poukazom na jednotlivé úkony vykonané v predmetnom konaní od podania odporu a prevedenia   veci   do   registra   CB   t.   j.   18. 08. 2004   do   vytýčenia   termínu   pojednávania t. j. do   23. 01. 2008 musím konštatovať,   že predmetné konanie je   poznačené   prieťahom, ktorý bol spôsobený neprimerane vysokým počtom pridelených vecí v oddelení zákonnej sudkyne   ako   i pretrvávajúcim   poddimenzovaným   stavom   sudcov   a administratívnych pracovníkov na Okresnom súde Bratislava I. Sťažnosť sťažovateľov na prieťahy v konaní je dôvodná.   Zároveň   si   Vám   dovoľujem   oznámiť,   že   som   pristúpila   k sledovaniu   veci a požiadala som zákonnú sudkyňu o konanie vo veci, tak aby k ďalším prieťahom v konaní nedochádzalo.»

Predsedníčka okresného súdu vo vyjadrení vyslovila súhlas, aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania vo veci.

Ústavný súd zo súvisiaceho súdneho spisu zistil rovnaké skutočnosti, ako vo svojom vyjadrení uviedla predsedníčka okresného súdu.

Na   základe   zistení   ústavného   súdu   sa   3.   marca   2008   uskutočnilo   pojednávanie vo veci, ktoré bolo odročené na 28. apríl 2008.

Právny zástupca sťažovateľky v podaní z 19. februára 2008 ústavnému súdu oznámil, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne   a   v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a nestranným   súdom zriadeným zákonom.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (i práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného   súdu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   sa   právna   neistota   osoby domáhajúcej   sa   rozhodnutia   neodstraňuje.   K   stavu   právnej   istoty   dochádza   zásadne až právoplatným rozhodnutím   súdu   alebo iným zákonom   predvídaným spôsobom,   ktorý znamená   nastolenie   právnej   istoty   inak   ako   právoplatným   rozhodnutím   súdu (IV. ÚS 220/04, IV. ÚS 365/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a   sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len   „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v   súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu   základného   práva   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   a práva   podľa   čl. 6   ods. 1 dohovoru,   ústavný   súd   podľa   svojej   konštantnej   judikatúry   (napr.   II. ÚS 813/00, IV. ÚS 74/02) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria považuje ústavný súd aj povahu prerokúvanej veci. Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ   ide   o kritérium   právna   a   faktická   zložitosť   veci,   predmetom   konania vedeného okresným súdom je návrh na zaplatenie peňažnej istiny s príslušenstvom. Vec nie je   skutkovo   ani   právne   zložitá,   tvorí   bežnú   súčasť   rozhodovacej   činnosti   všeobecných súdov. Ústavný súd vychádzajúc z dĺžky konania a jeho priebehu konštatuje, že nezistil také okolnosti, ktoré by zdôvodňovali priebeh konania jeho zložitosťou.

2. Správanie   účastníka   konania   je   druhým   kritériom   pri   rozhodovaní   o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd pri preskúmaní súvisiaceho súdneho spisu nezistil žiadnu okolnosť, ktorou by sťažovateľka prispela k zbytočným prieťahom v konaní.

3. Napokon   ústavný   súd   z   hľadiska   existencie   zbytočných   prieťahov   hodnotil samotný   postup   okresného   súdu   v   napadnutom   konaní.   Pri   skúmaní   skutočnosti, či v dôsledku   postupu   okresného súdu   došlo k porušeniu označených   práv, ústavný súd zistil, že okresný súd bol v určitých obdobiach nečinný, pričom plynulému prerokovaniu danej veci nebránila žiadna zákonná prekážka.

Nečinnosť ústavný súd zistil v období od 18. augusta 2004, keď bol spis preradený do registra „Cb“ z dôvodu podaného odporu proti platobnému rozkazu, do 23. januára 2008, keď okresný súd nariadil termín pojednávania vo veci na 3. marec 2008 (nečinnosť 3 roky a 5 mesiacov). V uvedenom období okresný súd nevykonal žiadny procesný úkon, ktorý by slúžil ako podklad na rozhodnutie vo veci. Osobitne ústavný súd zohľadnil skutočnosť, že napriek oznámeniu okresného súdu účastníkom konania zo 17. marca 2005, že termín pojednávania vo veci bude stanovený na rok 2007, sa pojednávanie v priebehu roka 2007 neuskutočnilo.

Argumentáciu okresného súdu spočívajúcu v poukázaní na skutočnosť, že prieťah v konaní   bol   spôsobený „neprimerane   vysokým   počtom   pridelených   veci   v oddelení zákonnej   sudkyne   ako   i pretrvávajúcim poddimenzovaným stavom   sudcov a administratívnych   pracovníkov   na   Okresnom   súde   Bratislava   I“, ústavný   súd neakceptoval. Podľa   ustálenej judikatúry ústavného súdu   (napr. I. ÚS 127/04) nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, nemôžu byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavuje štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že postupom okresného súdu v konaní   vedenom   pod   sp. zn.   30   Cb   351/04   došlo   k zbytočným   prieťahom,   a tým aj k porušeniu   základného   práva   sťažovateľky   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   a   práva   na prejednanie   jej   záležitosti   v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Pretože namietané konanie nebolo do času rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti právoplatne   skončené,   ústavný   súd   prikázal   okresnému   súdu,   aby   v konaní   vedenom pod sp. zn. 30 Cb 351/04 v ďalšom období konal bez zbytočných prieťahov (2. bod výroku nálezu).

III.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 56 ods.   5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti   aplikovaných   Európskym   súdom   pre   ľudské   práva,   ktorý   spravodlivé finančné   zadosťučinenie   podľa   čl. 41   dohovoru   priznáva   so   zreteľom   na konkrétne okolnosti prípadu.

Sťažovateľka v sťažnosti žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 20 000 Sk.

Ústavný   súd   s   prihliadnutím   na   dĺžku   konania   vedeného   okresným   súdom pod sp. zn. 30 Cb 351/04 a berúc do úvahy konkrétne okolnosti prípadu, ako aj na dĺžku zbytočných   prieťahov   v tomto   konaní považoval požadovanú sumu   za primeranú, preto návrhu sťažovateľky vyhovel v plnom rozsahu a priznal jej finančné zadosťučinenie v sume 20 000 Sk (3. bod výroku nálezu).

Ústavný   súd   rozhodol   napokon   podľa   §   36   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde aj o úhrade   trov   konania   sťažovateľky,   ktoré   jej   vznikli   v súvislosti   s jej   právnym zastúpením advokátom JUDr. J. C. v konaní pred ústavným súdom a ktoré si sťažovateľka uplatnila bez konkrétneho vyčíslenia.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   trovách   konania   vychádzal   z výšky   priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2006, ktorá bola   17 822 Sk.   Úhradu   priznal   za dva   úkony   právnej   služby (prevzatie   a   príprava zastúpenia a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách   advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   v znení   neskorších   predpisov (ďalej len „vyhláška“) v sume 2 970 Sk (za jeden úkon právnej služby) a 2 x 178 Sk režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky). Úhrada trov konania predstavuje celkovú sumu 6 296 Sk, tak ako to je uvedené vo 4. bode výroku tohto rozhodnutia.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcu sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP) v lehote do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. apríla 2008