SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 332/2022-6
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Straku a sudcov Roberta Šorla (sudca spravodajca) a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 6To/6/2022-562 z 24. marca 2022 takto
r o z h o d o l :
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 18. mája 2022 domáha vyslovenia porušenia bližšie neurčených základných práv rozsudkom krajského súdu.
2. Namietaným rozsudkom krajského súdu bol na odvolanie sťažovateľa zrušený rozsudok okresného súdu a sťažovateľ bol uznaný vinným z 23 krádeží, ktorých sa dopustil od 21. augusta 2018 do 1. októbra 2018. Tieto skutky boli posúdené ako pokračovací zločin krádeže podľa § 212 ods. l, 2 písm. a) a ods. 3 písm. b) Trestného zákona. Sťažovateľovi za to, že si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil, spôsobil väčšiu škodu, činy spáchal na viacerých osobách (závažnejším spôsobom konania) a prevažne vlámaním, bol uložený spoločný úhrnný trest odňatia slobody na šesť a pol roka, a to podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona v znení účinnom od 1. augusta 2019 za použitia § 41 ods. 1 a 3 Trestného zákona. Vzhľadom na to, že za časť týchto krádeží už bol sťažovateľ právoplatne uznaný vinným a boli mu uložené tresty v predchádzajúcich dvoch súdnych konaniach, boli výroky týchto predchádzajúcich rozsudkov zrušené.
3. Sťažovateľ namieta, že krajský súd ho znovu stíha a odcudzuje za všetky skutky spoločne a trest odňatia slobody má duplicitne vykonať pod inou právnou kvalifikáciou, pričom už vykonal trest odňatia slobody za závažnejšiu trestnú činnosť. Sťažovateľ tiež namieta, že krajský súd nekonal podľa toho, čo je pre neho priaznivejšie. Je presvedčený, že krajský súd nekonal zákonným spôsobom a predošlé rozhodnutia súdov boli zákonné a primerané miere jeho zavinenia. Podľa sťažovateľa súdy mali konať iba v rozsahu, v akom bola podaná obžaloba, a nie ju rozširovať o ďalšie už vykonané rozhodnutia iných súdov.
II.
4. Z princípu subsidiarity podľa čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy, ktoré sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc všeobecných súdov (IV. ÚS 236/07). Podľa § 132 ods. 2 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len,,zákon o ústavnom súde“) ústavná sťažnosť je neprípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd.
5. Podľa § 368 ods. 1 Trestného poriadku dovolanie možno podať proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon, ak je toto porušenie dôvodom dovolania podľa § 371. Podľa § 368 ods. 2 písm. h) Trestného poriadku sa takýmto rozhodnutím rozumie aj rozhodnutie, ktorým odvolací súd na základe riadneho opravného prostriedku vo veci sám rozhodol. Podľa § 369 ods. 2 písm. b) Trestného poriadku proti právoplatnému rozhodnutiu súdu druhého stupňa môže podať dovolanie z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 obvinený vo svoj prospech proti výroku, ktorý sa ho priamo týka. Podľa § 371 ods. 1 písm. h) a i) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa a rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia.
6. Podstatou námietok sťažovateľa je to, že bol nesprávne postihnutý za svoje skutky ako za pokračovací zločin krádeže podľa § 212 ods. l, 2 písm. a) a ods. 3 písm. b) Trestného zákona s tým, že mu bol uložený spoločný úhrnný trest odňatia slobody na šesť a pol roka podľa § 41 ods. 1 a 3 Trestného zákona. Či už právne posúdenie skutkov sťažovateľa podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku alebo uloženie trestu podľa § 371 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku môže byť predmetom dovolania sťažovateľa. Sťažovateľ dovolanie nepodal. Preto je jeho ústavná sťažnosť podľa § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde neprípustná a ako taká bola podľa § 56 ods. 2 písm. d) zákona o ústavnom súde odmietnutá.
7. Keďže zo strany sťažovateľa ide o zrejme bezúspešné uplatnenie nároku na ochranu ústavnosti, nebol v rozpore s § 34 ods. 1 zákona o ústavnom súde advokátom nezastúpený sťažovateľ vyzvaný, aby si ustanovil právneho zástupcu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 2. júna 2022
Peter Straka
predseda senátu