SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 332/2017-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. mája 2017 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. Ing. Dušana Ďurďoviča - Stavebně obchodní firma Hodonín, Mĕšťanská 9, Hodonín, Česká republika, zastúpeného advokátom JUDr. Jozefom Holičom, advokátska kancelária, Poľovnícka 4, Bernolákovo, pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 157/2001 a postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Co 79/2015 po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 365/09 zo 17. júna 2010 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. Ing. Dušana Ďurďoviča - Stavebně obchodní firma Hodonín o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. marca 2017 doručená sťažnosť JUDr. Ing. Dušana Ďurďoviča - Stavebně obchodní firma Hodonín, Mĕšťanská 9, Hodonín, Česká republika (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorej namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 157/2001 a postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Co 79/2015.

2. Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že „ako žalobca podal dňa 18.9.1997 (spolu s manželkou na Okresnom súde Bratislava III žalobný návrh na začatie konania“, ktorým sa domáhal určenia, že „nehnuteľný majetok pozemky zapísané na LV a hnuteľný majetok patriaci k tejto nehnuteľnosti opísaný v žalobnom návrhu sú v bezpodielovom spoluvlastníctve (BSM) žalobcu – navrhovateľa a jeho manželky “.

3. Sťažovateľ v sťažnosti ďalej uvádza, že „skutkový stav je opísaný... v sťažnosti podanej dňa 13.03.2009, o ktorej ústavný súd rozhodol NÁLEZOM sp. zn. IV. ÚS 365/09 dňa 17. júna 2010“, a tvrdí, že v označenom konaní pred okresným súdom v období „od 8.10.2013 do 26.02.2015“ a v označenom konaní pred krajským súdom jeho postupom v období od „2.03.2015 do 27.02.2017“ dochádzalo k porušovaniu jeho označených práv postupom týchto súdov.

4. Z príloh sťažností je zrejmé, že v napadnutom konaní okresný súd vydal rozsudok sp. zn. 7 C 157/2001 zo 7. augusta 2013, ktorým návrh sťažovateľa zamietol a zároveň nepripustil zmenu žalobného petitu podaniami z 15. júna 2011 a zo 7. júla 2011, konanie o návrhu na vydanie predbežného opatrenia proti, zastavil a návrh na rozšírenie žalobného petitu nepripustil.

5. Z obsahu sťažnosti tiež vyplýva, že krajský súd mal v namietanom konaní 30. marca 2017 verejne vyhlásiť rozsudok.

6. Sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„1. Okresný súd Bratislava III. v konaní vedenom pod sp.zn. 7 C 157/2001 od 8.10.2013 do 26.02.2015 a Krajský súd v Bratislave od 2.03.2015 do 27.02.2017 porušili právo sťažovateľa: JUDr. Ing. Dušan Durďovič - Stavebne obchodní firma Hodonín, Měšťanská č. 9, 695 01 Hodonín. IČO:..., aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov v zmysle

. 48 ods. 2 Ústavy SR, právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa l. 6 ods. 1 Dohovoru a právo podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd.

2. Krajskému súdu Bratislava v spore vedenom pod sp.zn. 9 Co 79/2015 prikazuje konať v zmysle zákona, bez zbytočných prieťahov v primeranej lehote, spravodlivo, verejne, nestranne a nezaujato, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

3. JUDr. Ing. Dušanovi Durďovičovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 19.500.- €, ktoré Okresný súd Bratislava III. a Krajský súd Bratislava sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne sťažovateľovi na účet právneho zástupcu advokáta JUDr. Jozefa Holiča, č.ú.:, vedený v, a to do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu SR.

4. Okresný súd Bratislava III. a Krajský súd Bratislava sú povinní zaplatiť sťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 468,95 € na účet advokáta JUDr. Jozefa Holiča č.ú.: IBAN:... vedený v..., a to do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu SR.“

II.

7. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

9. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

10. Sťažovateľ namietal porušenie svojich označených práv postupom okresného súdu v napadnutom konaní a postupom krajského súdu v napadnutom konaní v presne identifikovaných obdobiach.

11. Ústavný súd v súčinnosti s krajským súdom zistil, že v avizovaný deň - 30. marca 2017 vo veci sťažovateľa krajský súd verejne vyhlásil rozsudok, ktorým potvrdil prvostupňový rozsudok ako vecne správny. Písomné vyhotovenie rozsudku krajský súd zaslal okresnému súdu 28. apríla 2017 na účely jeho doručenia stranám sporu.

12. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd konštatuje, že sťažnosť sťažovateľa bola ústavnému súdu doručená v čase, keď k prieťahom zo strany okresného súdu v napadnutom konaní, ako aj prieťahom v konaní pred krajským súdom už nemohlo dochádzať, keďže okresný súd, ako aj krajský súd vo veci sťažovateľa rozhodol, čím bola odstránený stav právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ nachádzal.

13. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je požiadavka smerovania sťažnosti proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza z princípu, podľa ktorého sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní základných práv ďalej nepokračovalo (napr. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 73/05).

14. V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je považovaná sťažnosť za zjavne neopodstatnenú vtedy, ak preskúmanie namietaného postupu, resp. rozhodnutia všeobecného súdu v rámci predbežného prerokovania vôbec nesignalizuje možnosť porušenia základného práva alebo slobody sťažovateľa, reálnosť ktorej by bolo potrebné preskúmať po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, II. ÚS 101/03, II. ÚS 104/04).

15. Vzhľadom na uvedené skutočnosti vychádzajúc z podstaty a účelu základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru ústavný súd sťažnosť sťažovateľa posúdil ako zjavne neopodstatnenú a ako takú ju v zmysle § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde po jej predbežnom prerokovaní odmietol (obdobne napr. II. ÚS 24/06, IV. ÚS 26/07, III. ÚS 300/08).

16. Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa ďalšími návrhmi sťažovateľa uvedenými v sťažnosti nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. mája 2017