znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 332/2014-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. júla 2014 v senáte zloženom   z   predsedu   Ľubomíra   Dobríka   a   zo   sudcov   Jána   Auxta   a   Rudolfa   Tkáčika prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti V. P., zastúpenej advokátkou JUDr. Emíliou Korčekovou, Ulica L. Novomeského 25, Pezinok, pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky   a   práva   na prejednanie   jej   záležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1 Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu Bratislava   V   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   20   Cb   161/2003   (pôvodne   vedenom pod sp. zn. 19 Rob 397/2003) a takto

r o z h o d o l :

1.   Základné   právo   obchodnej   spoločnosti   V.   P.,   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a právo   na prejednanie jej záležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn. 20 Cb 161/2003 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 19 Rob 397/2003)   p o r u š e n é   b o l o.

2.   Okresnému   súdu   Bratislava   V   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   20   Cb   161/2003 p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3. Obchodnej spoločnosti V. P.,   p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (tisíc eur), ktoré   j e Okresný súd Bratislava V p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Bratislava V   j e   p o v i n n ý uhradiť obchodnej spoločnosti V. P., trovy konania v sume 283,62 € (slovom dvestoosemdesiattri eur a šesťdesiatdva centov) do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet jej právnej zástupkyne advokátky JUDr. Emílie Korčekovej, Ulica L. Novomeského 25, Pezinok.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. III. ÚS 332/2014-10   z   22.   mája 2014   prijal   na   ďalšie   konanie sťažnosť   obchodnej spoločnosti   V.   P.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   podľa   §   25   ods. 3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava V (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 20 Cb 161/2003 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 19 Rob 397/2003).

Predseda okresného súdu sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaním   sp.   zn.   Spr.   2065/2014   doručeným   ústavnému   súdu   23.   júna   2014,   v   ktorom uviedol:

„... Súd dňa 06. 06. 2003 vydal platobný rozkaz č. k. 19 Rob/397/03-18, v ktorom zaviazal odporcov v I. a II. rade na úhradu 24.600,- Sk (816,57 Eur) s príslušenstvom. Dňa 07. 07. 2003 podal na tunajšom súde odporca odpor 1.) rade a dňa 08. 07. 2003 odporca v II.) rade odpor voči platobnému rozkazu č. k. 19 Rob/397/03-18.

Dňa 19. 08. 2003 bol spis prevedený do 20 Cb sudkyni JUDr. Alexandre Hanusovej. Uznesením č. k. 20 Cb/l61/03-30 zo dňa 17. 10. 2003 a uznesením 20 Cb/161/03-31 zo dňa 17. 10. 2003 uložil odporcom súd povinnosť uhradiť súdny poplatok za odpor každý vo výške 1.230,- Sk.

Výzvou zo dňa 19. 11. 2003 súd vyzval navrhovateľa na zaslanie rovnopisov príloh k žalobe.

Dňa   21.   04.   2004   sa   konalo   pojednávanie,   ktoré   sa   odročilo   z   dôvodu   PN navrhovateľa a neprítomností odporcov, ktorí svoju neúčasť ospravedlnili.

Dňa 06. 09. 2004 sa konalo pojednávanie, ktoré sa odročilo z dôvodu neprítomnosti účastníkov, ktorí svoju neúčasť ospravedlnili.

Dňa 19. 01. 2005 sa konalo pojednávanie, ktoré sa odročilo z dôvodu neprítomnosti odporcu v 1. rade a navrhovateľa, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil.

Súd dňa 19. 01. 2005 vyzval navrhovateľa na oznámenie predpokladaného termínu ukončenia   PN.   Opätovná   výzva   zo   dňa   07.   03.   2005   na   oznámenie   predpokladaného termínu ukončenia PN, z dôvodu nereagovania zo strany navrhovateľa.

Dňa 21. 09. 2005 sa konalo pojednávanie, ktorého sa zúčastnil odporca v I. rade. Navrhovateľ a odporca v II. rade svoju neúčasť ospravedlnili.

Súd dňa 12. 10. 2005 dožadoval ošetrujúcu lekárku navrhovateľa ohľadne jeho stavu a   možnosti   zúčastniť   sa   pojednávania.   Túto   výzvu   dňa   12.   01.   2006   opakoval,   pretože neprišlo vyjadrenie.

Dňa 08. 03. 2006 sa konalo pojednávanie, ktoré sa odročilo z dôvodu neprítomnosti účastníkov. Navrhovateľ a PZO v II. rade svoju neúčasť ospravedlnili.

Súd žiadal opäť ošetrujúcu lekárku navrhovateľa dňa 20. 03. 2006, aby oznámila, či choroba navrhovateľa je takou, že mu znemožňuje prísť na pojednávanie.

Dňa 24. 04. 2006 sa konalo pojednávanie, ktoré sa odročilo z dôvodu neprítomnosti účastníkov. PZO v I. rade svoju neúčasť ospravedlnil z dôvodu kolízie pojednávaní. Dňa 20. 09. 2006 sa konalo pojednávanie, ktorého sa zúčastnil právny zástupca navrhovateľa. Odporcovia svoju neúčasť ospravedlnili.

Súd dňa 24. 07. 2007 vyzval odporcu v I. rade na priloženie plnomocenstva. Dňa   07.   01.   2008   bol   spis   pridelený   do   oddelenia   Obchodné   veci   pod   sp.   zn. 20 Cb/161/2003 na prejednanie sudkyni JUDr. Jane Tamašiovej.

Dňa 19. 03. 2009 sa konalo pojednávanie, ktoré sa odročilo z dôvodu neprítomnosti účastníkov. Navrhovateľ, PZO v I. rade a odporca v II. rade svoju neúčasť ospravedlnili. Odporca v II. rade požiadal o pojednávanie v jeho neprítomnosti.

Dňa 28. 05. 2009 sa konalo pojednávanie, ktorého sa zúčastnil právny zástupca navrhovateľa. PZO v I. rade a odporca v II. rade svoju neúčasť neospravedlnili.

Súd dňa 22. 06. 2009 žiadal o zapožičanie spisu číslo: 11219/T oddiel s. r. o. K. –H. s. r. o. od Okresného súdu Trnava, ktorý dňa 25. 06. 2009 oznámil tunajšiemu súdu, že spis nemôže zapožičať, pretože dňa 17. 06. 2009 bol zapožičaný Okresnému súdu Senica. Urgencia zo dňa 10. 08. 2009 o zapožičanie spisu číslo: 11219/T oddiel s. r. o... od Okresného súdu Trnava.

Tunajší súd dňa 10. 08. 2009 žiadal KS v BA o oznámenie, k akému číslu konania vedenom na OS Senica bol zapožičaný spis KS 8K 324/2000.

Dňa 23. 09. 2010 sa konalo pojednávanie, ktorého sa zúčastnil navrhovateľ. PZO v I. rade ospravedlnil svoju neúčasť i neúčasť odporcu v I. rade z dôvodu jeho dlhodobej PN a požiadal o odročenie pojednávania. PZO v II. rade ani odporca v II. rade svoju neúčasť neospravedlnili.

Dňa   04.   11.   2009   sa   konalo   pojednávanie,   ktorého   sa   zúčastnil   PZO   v I.   rade. Navrhovateľ ani odporca v II. rade sa nedostavili. Navrhovateľ svoju neúčasť ospravedlnil, nežiadal   o   odročenie   pojednávania.   Na   tomto   pojednávaní   súd   vyhlásil   rozsudok   č.   k. 20 Cb/161/2003-172, v ktorom súd návrh zamietol.

Dňa 13. 01. 2010 podal navrhovateľ odvolanie voči rozsudku 20 Cb/161/2003-172 zo dňa 04. 11. 2009.

Uznesením zo dňa 27. 01. 2010 súd uložil navrhovateľovi zaplatiť súdny poplatok za odvolanie vo výške 40,82 Eur.

Dňa   09.   02.   2010   bola   PZO   v   I.   rade   a   odporcovi   v   II.   rade   zaslaná   výzva na vyjadrenie k podanému odvolaniu.

Tunajší súd dňa 26. 03. 2010 predložil spis 20 Cb/161/2003 KS v BA z dôvodu podaného odvolania.

KS   v   BA   vydal   dňa   25.   11.   2010   uznesenie   č.   k.   1   Cob/106/2010-220,   ktorým rozsudok   OS   BA   V   zo   dňa   04.   11.   2009   č.   k.   20   Cb/161/2003-178   zrušil   a   vrátil   vec na ďalšie konanie.

Tunajší súd dňa 11. 01. 2011 reagoval na výzvu KS v BA zo dňa 29. 12. 2010, v ktorej KS v BA žiadal o vrátenie spisu 8K 324/00, ktorého súčasťou je aj pripojený spis 9 K 29/02. Súd odmietol vrátiť spis vzhľadom na to, že vec nie je právoplatne skončená a pripojený spis má byť opakovane oboznámený na nasledujúcom pojednávaní.

OS Senica bol žiadaný o zaslanie spisu 8 Cb/132/2003 dňa 10. 06. 2011. Žiadosť bola   OS   Senica   odmietnutá   z   dôvodu   podania   odvolania   a   predloženia   spisu na KS v Trnave.

Dňa 05. 10. 2011 sa konalo pojednávanie, ktoré sa odročilo z dôvodu neprítomnosti účastníkov.   Navrhovateľ   svoju   neúčasť   ospravedlnil   faxom   z   dôvodu   PN   a   žiadal o odročenie.

Dopytovanie stavu konania č. k. 8 Cb 132/2003 na OS Senica zo dňa 14. 11. 2011, 21. 02. 2012.

KS v BA bolo dňa 25. 05. 2012 oznámené, že spis 8K 324/00, ktorého súčasťou je aj pripojený spis 9 K 29/02 im bude vrátený po ukončení konania konaného na tunajšom súde. Dopytovanie stavu konania č. k. 8 Cb 132/2003 na OS Senica zo dňa 29. 06. 2012. Tunajší   súd   vyzval   navrhovateľa   dňa   05.   11.   2012,   aby   oznámil   súdu   či   trvá na vykonaní dôkazu čítaním spisu OS Senica 8 Cb 132/2013 prípadne oznámi, ktoré listinné dôkazy z tohto spisu žiada vykonať a či má prípadné ďalšie návrhy na dokazovanie. Danú výzvu zaslal súd z dôvodu, že spis 8 Cb 132/20013 nie je možné zapožičať, pretože konanie nie je právoplatne skončené. Navrhovateľ oznámil súdu, že na tomto dôkaze trvá.

Dopytovanie stavu konania č. k. 8 Cb 132/2003 na OS Senica zo dňa 21. 12. 2012. Urgencia zo dňa 28. 01. 2013 na výzvu zo dňa 21. 12. 2012.

Oznámenie KS v BA zo dňa 15. 03. 2013, že nie je možné vrátiť spis 8 K 324/2000. Dopytovanie stavu konania č. k. 8 Cb 132/2003 na OS Senica zo dňa 22. 04. 2013, 02. 10. 2013.

Oznámenie KS v BA zo dňa 03. 12. 2013, že nie je možné vrátiť spis 8 K 324/2000. Dopytovanie stavu konania č. k. 8 Cb 132/2003 na OS Senica zo dňa 03. 03. 2014, 14. 05. 2014.

Z   uvedeného   prehľadu   vyplýva,   že   súd   vo   veci   konal   a   z   akého   dôvodu   bolo pojednávanie odročované a prečo sa v súčasnosti vo veci nekoná.

Sťažnosť považujem za neopodstatnenú s poukazom aj na dĺžku konania, pričom dávam   do   pozornosti   aj   správanie   sa   navrhovateľa,   pokiaľ   ide   o   jeho   účasť na pojednávaní...“

Z   obsahu sťažnosti   a zo súdneho spisu   okresného súdu   sp.   zn.   20 Cb 161/2003 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 19 Rob 397/2003) ústavný súd zistil rovnaké skutočnosti, čo sa   týka   predloženej   chronológie,   aké   uviedol   okresný   súd,   preto   ich   považoval za preukázané.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia svojho základného práva podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   podľa   ktorého   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   verejne prerokovala   bez   zbytočných   prieťahov...,   ako   aj   práva   na   prejednanie   jej   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jej občianskych právach alebo záväzkoch...

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej ustálenej judikatúry (IV. ÚS 15/03, I. ÚS 24/03, II. ÚS 66/03), v súlade s ktorou možno za konanie   (postup)   súdu   odstraňujúce   právnu   neistotu   sťažovateľa   v   konkrétnom posudzovanom   prípade   považovať   také   konanie,   ktoré   smeruje   k   právoplatnému rozhodnutiu   vo   veci   alebo   k   odstráneniu   jeho   právnej   neistoty   zákonom   dovoleným spôsobom.   K   vytvoreniu   právnej   istoty   preto   dochádza   zásadne   až   právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu (III. ÚS 127/03).

Základnou   povinnosťou   súdu   a   sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v   súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,   ústavný   súd   v   súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (IV.   ÚS   74/02, III. ÚS 111/02, III. ÚS 142/03) zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokovávanej veci.

1. Pokiaľ ide o právnu a skutkovú zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že konania o zaplatenie peňažnej sumy tvoria bežnú súčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdov a v zásade ich nemožno považovať za právne ani skutkovo zložité. Ústavný súd konštatuje, že zo skutkového hľadiska ide čiastočne o zložitejší spor z dôvodu, že okresný súd musel viackrát   žiadať   o   pripojenie   súvisiacich   spisov   z   iných   súdnych   konaní,   ktoré   neboli právoplatne skončené, avšak doterajší zdĺhavý priebeh napadnutého konania ústavný súd nemôže pripísať iba na vrub prípadnej faktickej náročnosti prerokovávanej veci. Ústavný súd súčasne nezistil, že by išlo o právne zložitú vec.

2.   Pri   posudzovaní   druhého   kritéria,   t.   j.   hodnotenia   prípadných   zbytočných prieťahov   v   konaní,   ústavný   súd   dospel   k   záveru,   že   k   dĺžke   posudzovaného   konania podstatne   prispeli   aj   okolnosti   na   strane   sťažovateľky.   Pojednávania   boli viackrát odročované na žiadosť sťažovateľky (napr. 21. apríla 2004, 6. septembra 2004, 19. januára 2005, 8. marca 2006, 24. apríla 2006, 11. marca 2009, 5. októbra 2011), táto skutočnosť   významne   ovplyvnila   priebeh   konania   na   súde   a je   v príčinnej   súvislosti so vzniknutými prieťahmi.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v posudzovanej veci a poukazuje na to, že trvanie napadnutého konania 11 rokov, z toho na okresnom súde viac ako 10 rokov, je už samo osebe neprimerané.

Z   vyžiadaného   spisu   okresného   súdu   ústavný   súd   zistil,   že   27.   mája   2003   bol sťažovateľkou na okresnom súde podaný návrh na vydanie platobného rozkazu o zaplatenie 24 600 Sk s prísl. Okresný súd 6. júna 2003 vydal platobný rozkaz č. k. 19 Rob 397/03-18. Dňa 7. júla 2003 odporca v 1. rade podal na okresnom súde odpor proti platobnému rozkazu č. k. 19 Rob 397/03-18 a 8. júla 2003 podal odpor odporca v 2. rade. Dňa 4. novembra 2009 okresný súd vyhlásil rozsudok č. k. 20 Cb 161/2003-172, ktorým bol návrh na začatie konania   zamietnutý.   Dňa   13.   januára   2010   podala   sťažovateľka   odvolanie proti prvostupňovému rozsudku. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) vydal 25. novembra 2010 uznesenie č. k. 1 Cob 106/2010-220, ktorým rozsudok okresného súdu č. k. 20 Cb 161/2003-178 zo 4. novembra 2009 zrušil a vrátil vec prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Okresný   súd   vykonal   síce   množstvo   procesných   úkonov,   ako   to   vyplýva z predloženého   prehľadu,   nariadil   viac   pojednávaní,   ktoré   boli   odročované   na   žiadosť účastníkov   najmä   zo   zdravotných   dôvodov,   avšak   ústavný   súd   zistil   aj   väčšie   obdobia jeho úplnej nečinnosti (napr. od 7. januára 2008 do 19. marca 2009 a od 10. augusta 2009 do   23.   septembra   2010).   Ústavný   súd   poukazuje   aj   na   to,   že   postup   okresného   súdu v napadnutom konaní bol neefektívny, čo vyplýva predovšetkým z toho, že krajský súd uznesením č. k. 1 Cob 106/2010-220 z 25. novembra 2010 zrušil rozsudok okresného súdu č. k. 20 Cb 161/2003-178 zo 4. novembra 2009 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Uvedený postup okresného súdu nesvedčí o tom, že by svoju činnosť organizoval v súlade s povinnosťou uloženou mu v § 100 ods. 1 OSP, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Keďže   všeobecný   súd   v   rozsahu   svojej   právomoci   nesie   zodpovednosť aj za zabezpečenie efektívneho postupu, ktorý mal smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej   sa   sťažovateľka   v   predmetnej   veci   počas   súdneho   konania   nachádzala,   čo   je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02), a jeho neefektívna činnosť mala rozhodne vplyv na doterajšiu dĺžku konania, ústavný súd preto nemohol akceptovať vyjadrenie okresného súdu, že vo veci samej konal a zbytočné prieťahy v konaní neboli zistené.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto ústavný súd dospel k názoru, že doterajším postupom   okresného súdu   v konaní,   ktoré   je ním   vedené pod sp.   zn. 20 Cb   161/2003 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 19 Rob 397/2003), došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Pretože   ústavný   súd   zistil   porušenie   označeného   základného   práva   sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru okresným súdom v konaní vedenom pod sp. zn. 20 Cb 161/2003 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 19 Rob 397/2003), prikázal mu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov, a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľka domáhajúca sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.

III.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Z ustanovenia § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo   slobodu   porušil,   je   povinný   ho   vyplatiť   sťažovateľovi   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti žiadala aj o priznanie finančného zadosťučinenia v sume 7 500 € z dôvodov v nej uvedených.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).

Podľa   názoru   ústavného   súdu   prichádza   v   tomto   prípade   do   úvahy   aj   priznanie finančného zadosťučinenia. Pri jeho určení ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných   Európskym   súdom   pre   ľudské   práva,   ktorý   spravodlivé   finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Ústavný   súd   vzhľadom   na   doterajšiu   dĺžku   konania   okresného   súdu   v   konaní vedenom pod sp. zn. 20 Cb 161/2003 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 19 Rob 397/2003) berúc do úvahy konkrétne okolnosti danej veci považoval priznanie sumy 1 000 € (tisíc eur) sťažovateľke za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde. Pri priznaní primeraného finančného zadosťučinenia zobral ústavný súd do úvahy aj to, že nie všetky prieťahy boli spôsobené okresným súdom. Niekoľko pojednávaní bolo odročených na žiadosť sťažovateľky. Ústavný súd vzal do úvahy pri priznaní primeraného finančného zadosťučinenia aj dobu, po ktorú sa vec nachádzala na krajskom súde. Postup sťažovateľky   pri   odročovaní   pojednávaní   bol   v priamej   súvislosti   so   vzniknutými prieťahmi, čo vzal ústavný súd do úvahy pri určení výšky zadosťučinenia.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli   v   dôsledku   právneho   zastúpenia   pred   ústavným   súdom.   Právna   zástupkyňa sťažovateľky trovy konania vyčíslila sumou 283,62 €, a to za dva úkony právnej služby (prevzatie právneho zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, sťažnosť).

Ústavný   súd   podľa   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „vyhláška“)   priznal   sťažovateľke   náhradu   trov konania.   Základom   pre   výpočet   náhrady   za   úkon   právnej   služby   je   v   danom   prípade priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2013 v sume 804 €. Ústavný súd priznal sťažovateľke (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) náhradu   trov   konania   za   dva   úkony   právnej   služby   vykonané   v   roku   2014   (príprava a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti) po 134 €. Ďalej si právna zástupkyňa sťažovateľky uplatnila aj nárok na náhradu režijného paušálu 7,81 € za jeden úkon podľa vyhlášky. Náhrada trov konania, ktorú ústavný súd priznal sťažovateľke, spolu predstavuje sumu 283,62 €.

Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.V Košiciach 2. júla 2014