znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 332/2013-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. júla 2013 predbežne prerokoval sťažnosť F. B., P., zastúpeného advokátom JUDr. K. P., P., vo veci namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   na   súdnu   ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1 Ústavy Slovenskej   republiky   postupom   a   uznesením   Okresnej   prokuratúry   Poprad č. k. 2 Pv 48/13-8 z 30. apríla 2013 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť F. B. o d m i e t a   ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. mája 2013 doručená   sťažnosť   F.   B.,   P.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   pre   namietané   porušenie   jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len   „ústava“)   postupom   a uznesením   Okresnej   prokuratúry   Poprad   (ďalej   len   „okresná prokuratúra“) č. k. 2 Pv 48/13-8 z 30. apríla 2013.

Z   podania   a   jeho   príloh   vyplynulo,   že   sťažovateľa   v   sťažnosti   opísané   udalosti a „postup   vedenia   mesta   a   samotného   primátora...   donútil   k   podaniu   podnetu   Úradu špeciálnej prokuratúry pre podozrenie zo spáchania trestného činu zneužívania právomoci verejného   činiteľa   podľa   §   326   Tr.   zák.   ods.   1   písm.   a)   b)...“. Trestné   oznámenie na primátora mesta P. podal sťažovateľ 24. septembra 2012. Uvedené trestné oznámenie bolo pod č. k. 1 Pn 777/12-3 okresnou prokuratúrou odovzdané Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru   P.,   odboru   kriminálnej   polície   (ďalej   len   „okresné   riaditeľstvo   PZ“). Vyšetrovateľ okresného riaditeľstva PZ uznesením ČVS: ORP-976/2-OVK-PP-2012 z 27. decembra 2012 vec trestného oznámenia odmietol. Na základe sťažnosti sťažovateľa proti tomuto   uzneseniu   vyšetrovateľ   tejto   sťažnosti   vyhovel   a napadnuté   uznesenie   v   celom rozsahu   zrušil.   Po   vykonaní   ďalších   vyšetrovacích   úkonov   a na   základe   skutočností zistených v priebehu vyšetrovania vyšetrovateľ okresného riaditeľstva PZ uznesením ČVS: ORP-976/2-OVK-PP-2012 z 11. marca 2013 trestné stíhanie zastavil podľa § 215 ods. 1 písm. b) a 4 Trestného poriadku, pretože bolo nepochybné, že skutok nie je trestným činom a nebol dôvod na postúpenie veci. Sťažovateľ sa domnieva, že „vyšetrovateľ konal zjavne pod tlakom a tendenčne vec zastavil bez vykonania a preverenia navrhovaných dôkazov a vypočutia svedka“, a preto proti uvedenému uzneseniu podal 18. marca 2013 sťažnosť, ktorú okresná prokuratúra uznesením č. k. 2 Pv 48/13-8 z 30. apríla 2013 zamietla ako nedôvodnú.

Sťažovateľ   je   presvedčený,   že   prokurátor „sa   zjavne   nevysporiadal   so   všetkými dôvodmi   podanej   sťažnosti“ a   že   dôvody   zamietnutia   jeho   sťažnosti   sa   nezakladajú na pravde. Poukazuje na to, že „prokurátor v uznesení uvádza, že preskúmaním k veci sa vzťahujúceho spisu zistil, že vyšetrovateľ PZ si pre svoje rozhodnutie zabezpečil dôkazný materiál v rozsahu nevyhnutnom pre vydanie rozhodnutia, v dôvodnosti rozhodnutia sa vysporiadal   so   všetkými   skutkovými   a   právne   významnými   skutočnosťami,   s   ktorými   sa stotožňuje a v podstatnej časti na ne odkazuje.

Prokurátor sa tendenčné odvoláva na nenaplnenie objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu v zmysle § 15 Tr. Zák.: nebol preukázaný cielený úmysel inému spôsobiť škodu a zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech. Podľa vyjadrenia primátora, viceprimátori nekonali na jeho príkaz, ani v jeho mene, ani nepoužívali násilie. Uvedené   tvrdenie   primátora   je   zjavne   účelové,   viceprimátori   sú   priamymi podriadenými   primátora   a   je   všeobecne   mame,   že   vždy   konajú   po   vzájomnej konzultácii s primátorom, čo je aj náplňou ich práca.   Rovnako účelovo by sa primátor vyjadril aj k e-mailu odoslanému dňa 20. 9. 2012 z jeho sekretariátu kedy by tvrdil, že sekretárka konala svojvoľne a bez jeho vedomia.

K   časti   sťažnosti   týkajúcej   sa   žiadosti   o   odňatie   veci   z   dôvodu   nestrannosti a zasahovania do nezávislosti orgánov činných v trestnom konaní prokurátor konštatoval, že je bezpredmetná vzhľadom na zamietnutie sťažnosti a súčasné procesné štádium veci. Je preukázateľné, že k zasahovaniu do nezávislosti orgánov činných v trestnom konaní došlo v priebehu vyšetrovania vo veci, kedy z postupu vyšetrovateľa bolo zrejme, že je v problematickej situácii, keďže ide o primátora mesta s vplyvnými konexiami. Malo by preto byť povinnosťou prokuratúry zabezpečiť zákonnosť a nezávislosť orgánov činných v trestnom konaní.

Prokurátor   sa   stotožnil   s   postupom   vyšetrovateľa   a   odstúpením   časti   podania týkajúceho sa informácií zaslaných z e-mailovej adresy... o údajnom zásahu polície v byte primátora   I.   odboru   kriminálnej   polície   listom   zo   dňa   28.   1.   2013,   a   tento   postup nepovažoval za procesné pochybenie.

V predmetnej veci ČVS: ORP-976/2-OVK-PP-2012 boli vyšetrovateľovi odovzdané:

- článok denníka K. zo dňa 14. 1. 2013 o úmrtiach bezdomovcov v novembri 2012 v P.

- kópia anonymného e-mailu zo dňa 14. októbra 2012, oznamujúceho údajný výjazd polície vo veci údajného domáceho násilia v byte primátora Ing. A. D. a zároveň bolo oznámené meno a adresa svedka v tejto veci.

V uvedenej veci sa dalo očakávať zasahovanie do nezávislosti polície zo strany primátora, o čom bola upovedomená aj Národná kriminálna agentúra oznámením zo dňa 4. 2. 2012, preto odstúpenie tohto podnetu 1. odboru všeobecnej kriminality v P. možno označiť   ako   kontraproduktívne   a   za   marenie   dôkazov,   čo   potvrdzuje   aj   skutočnosť,   že uvedeného svedka polícia ku dnešnému dňu nepredvolala.“.

Na   základe   uvedených   skutočností   sťažovateľ   navrhuje,   aby   ústavný   súd   vydal vo veci jeho sťažnosti tento nález:

„1. Základné právo F. B., P. na prejednanie veci zákonom stanoveným postupom podľa čl. 46. ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 149 Ústavy Slovenskej republiky, postupom   Okresnej   prokuratúry   Poprad   vo   veci   oznámenie   o   skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin porušené bolo.

2. Uznesenie Okresnej prokuratúry v Poprade sp. zn. 2 Pv 48/13-8 zo dňa 30. 4. 2013 zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.

3.   Predkladateľ   sťažnosti   si   neuplatňuje   nárok   na   priznanie   finančného zadosťučinenia.

4. F. B. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 268,13,- eur, (slovom dvestošesťdesiatosem eur a trinásť centov), ktorú je Okresná prokuratúra Poprad povinná vyplatiť na účet advokáta JUDK K. P., P., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   § 25 ods.   2   zákona o   ústavnom   súde   môže   ústavný súd   na predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľ   v   sťažnosti   namietal porušenie   svojich   základných   práv   podľa   čl.   46 ods. 1   ústavy   postupom   okresného   riaditeľstva   PZ   a   postupom   a   rozhodnutím   okresnej prokuratúry č. k. 2 Pv 48/13-8 z 30. apríla 2013.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho   práva   na   nezávislom   a   nestrannom   súde   a   v   prípadoch   ustanovených   zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 51 ods. 1 ústavy domáhať sa práv uvedených v čl. 44 až 46 tejto ústavy sa možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú.

Zo   sťažnosti   a z   priloženej   dokumentácie   vyplýva,   že sťažovateľ   namieta   najmä spôsob,   akým   prokurátor   okresnej   prokuratúry   vybavil   jeho   sťažnosť   proti   uzneseniu vyšetrovateľa   okresného   riaditeľstva   PZ   o   zastavení   trestného   stíhania,   a   namieta   tiež nedostatočné odôvodnenie uznesenia, ktorým prokurátor okresnej prokuratúry zamietol jeho sťažnosť, a spochybňuje tiež pravdivosť niektorých zdôvodnení.

Podľa § 215 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku prokurátor zastaví trestné stíhanie, ak nie je tento skutok trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.

Podľa § 215 ods. 4 Trestného poriadku zastaviť trestné stíhanie podľa odseku 1 je oprávnený aj policajt, ak nebolo vznesené obvinenie.

Podľa § 185 ods. 1 Trestného poriadku opravným prostriedkom proti uzneseniu je sťažnosť.

Podľa § 190 ods. 2 písm. b) Trestného poriadku ak lehota na podanie sťažnosti už všetkým oprávneným osobám uplynula a sťažnosti sa nevyhovelo podľa odseku 1, predloží vec na rozhodnutie policajt prokurátorovi, ktorý vykonáva nad prípravným konaním dozor, a ak ide o sťažnosť proti uzneseniu, ku ktorému dal tento prokurátor súhlas alebo pokyn, jeho prostredníctvom nadriadenému prokurátorovi.

Podľa § 210 Trestného poriadku obvinený, poškodený a zúčastnená osoba majú právo   kedykoľvek   v   priebehu   vyšetrovania   alebo   skráteného   vyšetrovania   žiadať prokurátora, aby bol preskúmaný postup policajta...

Podľa   §   34   ods.   1   zákona   č.   153/2001   Z.   z.   o   prokuratúre   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre) podávateľ podnetu môže žiadať o preskúmanie zákonnosti   vybavenia   svojho   podnetu   opakovaným   podnetom,   ktorý   vybaví   nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).

Podľa   §   35   ods.   1   zákona   o   prokuratúre   pri   vybavovaní   podnetu   je   prokurátor povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné na posúdenie, či došlo k porušeniu zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, či sú splnené podmienky na podanie návrhu na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže vstúpiť   do   už   začatého   konania   pred   súdom   alebo   vykonať   iné   opatrenia,   na   ktorých vykonanie je podľa zákona oprávnený.

Z citovaných ustanovení zákona o prokuratúre vyplýva, že podávateľ podnetu môže žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor. Ústavný súd v tejto súvislosti pripomína, že podľa svojej doterajšej   stabilizovanej   judikatúry   považuje   opakovaný   podnet   za   účinný   prostriedok ochrany základných práv (mutatis mutandis IV. ÚS 330/04, I. ÚS 186/05, II. ÚS 171/06). V danom   prípade   bol   teda   sťažovateľ   oprávnený   opakovaným   podnetom   domáhať   sa preskúmania postupu okresnej prokuratúry, čo vo vzťahu k jeho námietkam voči postupu a rozhodnutiu   okresnej   prokuratúry   predstavuje   účinný   právny   prostriedok   ochrany základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.

Skutočnosť,   že   v   posudzovanom   prípade   sťažovateľ   bol   oprávnený   požiadať o preskúmanie   postupu   a   uznesenia   prokurátora   podnetom   podľa   §   31   a   nasl.   zákona o prokuratúre,   pričom   o   tomto   podnete   bola   oprávnená   rozhodnúť   krajská   prokuratúra, vylučuje   právomoc   ústavného   súdu,   preto   jeho   sťažnosť   pri   predbežnom   prerokovaní odmietol z dôvodu nedostatku svojej právomoci.

Nad rámec uvedeného ústavný súd konštatuje, že sťažovateľom namietané porušenie čl. 149 ústavy (podľa ktorého prokuratúra Slovenskej republiky chráni práva a zákonom chránené   záujmy   fyzických   a   právnických   osôb   a štátu)   vyjadruje,   resp.   určuje   právny základ fungovania prokuratúry Slovenskej republiky, a nie základné práva a slobody, ktoré sú zaručené v druhej hlave ústavy, preto citovaný článok nemožno samostatne aplikovať (a teda ani namietať jeho porušenie) v konaní o porušení individuálnych základných práv a slobôd   fyzických   osôb   alebo   právnických   osôb   podľa   čl.   127   ústavy   prostredníctvom sťažnosti pred ústavným súdom (napr. I. ÚS 24/98, II. ÚS 810/00, II. ÚS 165/07).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. júla 2013