SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 332/2013-10
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. júla 2013 predbežne prerokoval sťažnosť F. B., P., zastúpeného advokátom JUDr. K. P., P., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom a uznesením Okresnej prokuratúry Poprad č. k. 2 Pv 48/13-8 z 30. apríla 2013 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť F. B. o d m i e t a ako neprípustnú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. mája 2013 doručená sťažnosť F. B., P. (ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom a uznesením Okresnej prokuratúry Poprad (ďalej len „okresná prokuratúra“) č. k. 2 Pv 48/13-8 z 30. apríla 2013.
Z podania a jeho príloh vyplynulo, že sťažovateľa v sťažnosti opísané udalosti a „postup vedenia mesta a samotného primátora... donútil k podaniu podnetu Úradu špeciálnej prokuratúry pre podozrenie zo spáchania trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 Tr. zák. ods. 1 písm. a) b)...“. Trestné oznámenie na primátora mesta P. podal sťažovateľ 24. septembra 2012. Uvedené trestné oznámenie bolo pod č. k. 1 Pn 777/12-3 okresnou prokuratúrou odovzdané Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru P., odboru kriminálnej polície (ďalej len „okresné riaditeľstvo PZ“). Vyšetrovateľ okresného riaditeľstva PZ uznesením ČVS: ORP-976/2-OVK-PP-2012 z 27. decembra 2012 vec trestného oznámenia odmietol. Na základe sťažnosti sťažovateľa proti tomuto uzneseniu vyšetrovateľ tejto sťažnosti vyhovel a napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil. Po vykonaní ďalších vyšetrovacích úkonov a na základe skutočností zistených v priebehu vyšetrovania vyšetrovateľ okresného riaditeľstva PZ uznesením ČVS: ORP-976/2-OVK-PP-2012 z 11. marca 2013 trestné stíhanie zastavil podľa § 215 ods. 1 písm. b) a 4 Trestného poriadku, pretože bolo nepochybné, že skutok nie je trestným činom a nebol dôvod na postúpenie veci. Sťažovateľ sa domnieva, že „vyšetrovateľ konal zjavne pod tlakom a tendenčne vec zastavil bez vykonania a preverenia navrhovaných dôkazov a vypočutia svedka“, a preto proti uvedenému uzneseniu podal 18. marca 2013 sťažnosť, ktorú okresná prokuratúra uznesením č. k. 2 Pv 48/13-8 z 30. apríla 2013 zamietla ako nedôvodnú.
Sťažovateľ je presvedčený, že prokurátor „sa zjavne nevysporiadal so všetkými dôvodmi podanej sťažnosti“ a že dôvody zamietnutia jeho sťažnosti sa nezakladajú na pravde. Poukazuje na to, že „prokurátor v uznesení uvádza, že preskúmaním k veci sa vzťahujúceho spisu zistil, že vyšetrovateľ PZ si pre svoje rozhodnutie zabezpečil dôkazný materiál v rozsahu nevyhnutnom pre vydanie rozhodnutia, v dôvodnosti rozhodnutia sa vysporiadal so všetkými skutkovými a právne významnými skutočnosťami, s ktorými sa stotožňuje a v podstatnej časti na ne odkazuje.
Prokurátor sa tendenčné odvoláva na nenaplnenie objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu v zmysle § 15 Tr. Zák.: nebol preukázaný cielený úmysel inému spôsobiť škodu a zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech. Podľa vyjadrenia primátora, viceprimátori nekonali na jeho príkaz, ani v jeho mene, ani nepoužívali násilie. Uvedené tvrdenie primátora je zjavne účelové, viceprimátori sú priamymi podriadenými primátora a je všeobecne mame, že vždy konajú po vzájomnej konzultácii s primátorom, čo je aj náplňou ich práca. Rovnako účelovo by sa primátor vyjadril aj k e-mailu odoslanému dňa 20. 9. 2012 z jeho sekretariátu kedy by tvrdil, že sekretárka konala svojvoľne a bez jeho vedomia.
K časti sťažnosti týkajúcej sa žiadosti o odňatie veci z dôvodu nestrannosti a zasahovania do nezávislosti orgánov činných v trestnom konaní prokurátor konštatoval, že je bezpredmetná vzhľadom na zamietnutie sťažnosti a súčasné procesné štádium veci. Je preukázateľné, že k zasahovaniu do nezávislosti orgánov činných v trestnom konaní došlo v priebehu vyšetrovania vo veci, kedy z postupu vyšetrovateľa bolo zrejme, že je v problematickej situácii, keďže ide o primátora mesta s vplyvnými konexiami. Malo by preto byť povinnosťou prokuratúry zabezpečiť zákonnosť a nezávislosť orgánov činných v trestnom konaní.
Prokurátor sa stotožnil s postupom vyšetrovateľa a odstúpením časti podania týkajúceho sa informácií zaslaných z e-mailovej adresy... o údajnom zásahu polície v byte primátora I. odboru kriminálnej polície listom zo dňa 28. 1. 2013, a tento postup nepovažoval za procesné pochybenie.
V predmetnej veci ČVS: ORP-976/2-OVK-PP-2012 boli vyšetrovateľovi odovzdané:
- článok denníka K. zo dňa 14. 1. 2013 o úmrtiach bezdomovcov v novembri 2012 v P.
- kópia anonymného e-mailu zo dňa 14. októbra 2012, oznamujúceho údajný výjazd polície vo veci údajného domáceho násilia v byte primátora Ing. A. D. a zároveň bolo oznámené meno a adresa svedka v tejto veci.
V uvedenej veci sa dalo očakávať zasahovanie do nezávislosti polície zo strany primátora, o čom bola upovedomená aj Národná kriminálna agentúra oznámením zo dňa 4. 2. 2012, preto odstúpenie tohto podnetu 1. odboru všeobecnej kriminality v P. možno označiť ako kontraproduktívne a za marenie dôkazov, čo potvrdzuje aj skutočnosť, že uvedeného svedka polícia ku dnešnému dňu nepredvolala.“.
Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vydal vo veci jeho sťažnosti tento nález:
„1. Základné právo F. B., P. na prejednanie veci zákonom stanoveným postupom podľa čl. 46. ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 149 Ústavy Slovenskej republiky, postupom Okresnej prokuratúry Poprad vo veci oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin porušené bolo.
2. Uznesenie Okresnej prokuratúry v Poprade sp. zn. 2 Pv 48/13-8 zo dňa 30. 4. 2013 zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.
3. Predkladateľ sťažnosti si neuplatňuje nárok na priznanie finančného zadosťučinenia.
4. F. B. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 268,13,- eur, (slovom dvestošesťdesiatosem eur a trinásť centov), ktorú je Okresná prokuratúra Poprad povinná vyplatiť na účet advokáta JUDK K. P., P., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Sťažovateľ v sťažnosti namietal porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 ústavy postupom okresného riaditeľstva PZ a postupom a rozhodnutím okresnej prokuratúry č. k. 2 Pv 48/13-8 z 30. apríla 2013.
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 51 ods. 1 ústavy domáhať sa práv uvedených v čl. 44 až 46 tejto ústavy sa možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú.
Zo sťažnosti a z priloženej dokumentácie vyplýva, že sťažovateľ namieta najmä spôsob, akým prokurátor okresnej prokuratúry vybavil jeho sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa okresného riaditeľstva PZ o zastavení trestného stíhania, a namieta tiež nedostatočné odôvodnenie uznesenia, ktorým prokurátor okresnej prokuratúry zamietol jeho sťažnosť, a spochybňuje tiež pravdivosť niektorých zdôvodnení.
Podľa § 215 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku prokurátor zastaví trestné stíhanie, ak nie je tento skutok trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.
Podľa § 215 ods. 4 Trestného poriadku zastaviť trestné stíhanie podľa odseku 1 je oprávnený aj policajt, ak nebolo vznesené obvinenie.
Podľa § 185 ods. 1 Trestného poriadku opravným prostriedkom proti uzneseniu je sťažnosť.
Podľa § 190 ods. 2 písm. b) Trestného poriadku ak lehota na podanie sťažnosti už všetkým oprávneným osobám uplynula a sťažnosti sa nevyhovelo podľa odseku 1, predloží vec na rozhodnutie policajt prokurátorovi, ktorý vykonáva nad prípravným konaním dozor, a ak ide o sťažnosť proti uzneseniu, ku ktorému dal tento prokurátor súhlas alebo pokyn, jeho prostredníctvom nadriadenému prokurátorovi.
Podľa § 210 Trestného poriadku obvinený, poškodený a zúčastnená osoba majú právo kedykoľvek v priebehu vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania žiadať prokurátora, aby bol preskúmaný postup policajta...
Podľa § 34 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre) podávateľ podnetu môže žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).
Podľa § 35 ods. 1 zákona o prokuratúre pri vybavovaní podnetu je prokurátor povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné na posúdenie, či došlo k porušeniu zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, či sú splnené podmienky na podanie návrhu na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže vstúpiť do už začatého konania pred súdom alebo vykonať iné opatrenia, na ktorých vykonanie je podľa zákona oprávnený.
Z citovaných ustanovení zákona o prokuratúre vyplýva, že podávateľ podnetu môže žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor. Ústavný súd v tejto súvislosti pripomína, že podľa svojej doterajšej stabilizovanej judikatúry považuje opakovaný podnet za účinný prostriedok ochrany základných práv (mutatis mutandis IV. ÚS 330/04, I. ÚS 186/05, II. ÚS 171/06). V danom prípade bol teda sťažovateľ oprávnený opakovaným podnetom domáhať sa preskúmania postupu okresnej prokuratúry, čo vo vzťahu k jeho námietkam voči postupu a rozhodnutiu okresnej prokuratúry predstavuje účinný právny prostriedok ochrany základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.
Skutočnosť, že v posudzovanom prípade sťažovateľ bol oprávnený požiadať o preskúmanie postupu a uznesenia prokurátora podnetom podľa § 31 a nasl. zákona o prokuratúre, pričom o tomto podnete bola oprávnená rozhodnúť krajská prokuratúra, vylučuje právomoc ústavného súdu, preto jeho sťažnosť pri predbežnom prerokovaní odmietol z dôvodu nedostatku svojej právomoci.
Nad rámec uvedeného ústavný súd konštatuje, že sťažovateľom namietané porušenie čl. 149 ústavy (podľa ktorého prokuratúra Slovenskej republiky chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických a právnických osôb a štátu) vyjadruje, resp. určuje právny základ fungovania prokuratúry Slovenskej republiky, a nie základné práva a slobody, ktoré sú zaručené v druhej hlave ústavy, preto citovaný článok nemožno samostatne aplikovať (a teda ani namietať jeho porušenie) v konaní o porušení individuálnych základných práv a slobôd fyzických osôb alebo právnických osôb podľa čl. 127 ústavy prostredníctvom sťažnosti pred ústavným súdom (napr. I. ÚS 24/98, II. ÚS 810/00, II. ÚS 165/07).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 18. júla 2013