znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 331/2015-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. júna   2015predbežne   prerokoval   sťažnosť   obchodnej   spoločnosti   POHOTOVOSŤ,   s.   r.   o.,Pribinova 25,   Bratislava,   zastúpenej   obchodnou   spoločnosťou   Fridrich Paľko, s. r.   o.,Grösslingová 4, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát doc. JUDr. BranislavFridrich,   PhD.,   ktorou   namieta   porušenie   základného   práva   podľa   čl. 46   ods. 1   ÚstavySlovenskej   republiky   a   práva   podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru   o   ochrane   ľudskýchpráv a základných   slobôd   postupom   Krajského   súdu   v Košiciach   a jeho   rozsudkomsp. zn. 5 Co 109/2014 z 9. septembra 2014 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   obchodnej   spoločnosti   POHOTOVOSŤ,   s.   r.   o.,   o d m i e t a   ako   zjavneneopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. novembra2014   doručená   sťažnosť   obchodnej   spoločnosti   POHOTOVOSŤ,   s.   r.   o.   (ďalej   len„sťažovateľka“),   ktorou   namieta   porušenie   svojho   základného   práva   podľa   čl. 46   ods. 1Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a práva   podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajskéhosúdu   v Košiciach   (ďalej   aj   „krajský   súd“)   a jeho   rozsudkom   sp.   zn.   5   Co   109/2014z 9. septembra 2014 (ďalej len „napadnutý rozsudok krajského súdu“).

Zo   sťažnosti   a   z jej   prílohy   vyplýva,   že   sťažovateľka   vystupovala   v procesnompostavení žalobkyne v konaní vedenom Okresným súdom Spišská Nová Ves (ďalej len„okresný súd“), predmetom ktorej bolo rozhodovanie o jej žalobe, ktorou sa domáhalanáhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej nezákonným rozhodnutím, resp.nesprávnym   úradným   postupom   okresného   súdu   (ďalej   len   „žaloba“),   ktorý   je   súčasnesúdom, ktorý sťažovateľke uvedenú škodu a nemajetkovú ujmu mal spôsobiť.

Okresný súd rozhodol vo veci samej rozsudkom, ktorým žalobu v celom rozsahuzamietol. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala sťažovateľka odvolanie. Krajský súdnapadnutým   rozsudkom   potvrdil   rozhodnutie   okresného   súdu   a odporkyni   (Slovenskejrepublike – Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky) náhradu trov odvolaciehokonania nepriznal.

Podľa názoru sťažovateľky odvolací súd „spôsobil“ porušenie jej základných práv, „osobitne:

- základného práva zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (práva na súdnu ochranu);

- základného práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd“.

Tvrdenie o porušení označených práv sťažovateľka odôvodňuje tým, že:„...   Rozhodoval   vylúčený   sudca.   Všetky   úkony,   ktoré   boli   zo   strany   konajúceho prvostupňového súdu vykonané predstavujú úkony vykonané vylúčeným sudcom...

Napadnuté rozhodnutie krajského súdu je rozhodnutím absolútne prekvapivým... Súdy   oboch   stupňov   založili   svoje   rozhodnutia   na   skutočnostiach   a právnych argumentoch,   ku   ktorým   sa   sťažovateľ   nemohol   vyjadriť   s cieľom   ovplyvniť   súdne rozhodnutie vo svoj prospech...

Konanie pred odvolacím súdom ako aj rozhodnutie odvolacieho súdu v predmetnej veci porušuje právo sťažovateľa na spravodlivý súdny proces, keďže napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nie je dostatočne odôvodnené...“

Sťažovateľka na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti navrhuje, aby ústavnýsúd rozhodol nálezom, v ktorých vysloví porušenie jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v napadnutom konanía napadnutým rozsudkom, napadnutý rozsudok krajského súdu zruší a vec vráti na ďalšiekonanie a zároveň jej prizná primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či niesú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Podľa § 25 ods. 2zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuťuznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc,návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhypodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môžeodmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy apráva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom krajského súdu, ktorým tento súdv odvolacom konaní potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa o zamietnutí žaloby o náhradumajetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ako aj postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu.

Ústavný   súd   po   preskúmaní   predmetu   sťažnosti   týkajúcej   sa   napadnutéhorozhodnutia   krajského   súdu   a   v   kontexte   svojich   zistení   dospel   k   záveru,   že   použitáargumentácia sťažovateľky v podanej sťažnosti je totožná s jej právnou argumentáciou, ktorúpoužila v stovkách predošlých sťažností, ktorými sa ústavný súd už zaoberal v uplynulomobdobí   a   v   ktorých   atakovala   právne   závery   všeobecných   súdov   rozhodujúcich   o   jejžalobných nárokoch podľa zákona č. 514/2003 Z. z o zodpovednosti za škodu spôsobenú privýkone   verejnej   moci   a   o   zmene   niektorých   zákonov   v   znení   neskorších   predpisov   vsúvislosti s oneskoreným postupom všeobecných súdov pri postupe podľa § 44 ods. 2Exekučného poriadku. Vzhľadom na totožnosť tak v osobe sťažovateľky, ako aj totožnosť vpoužitej právnej argumentácii, skutkových okolnostiach, ktoré boli podstatné pre ustáleniezáverov   všeobecných   súdov   aj   vo   veľkom   množstve   prípadov   predošlých   (a tiežposudzovaných ústavným súdom, pozn.), ako aj krajského súdu, proti ktorému sťažnosťsmeruje,   dospel   ústavný   súd   k   záveru,   že   sťažovateľke   sú   nepochybne   známe   dôvodyodmietnutia sťažností v obdobných prípadoch, ako aj vyslovený právny názor ústavnéhosúdu   na   danú   právnu   problematiku.   A   keďže   v   rozsahu   použitej   zásadnej/kľúčovejargumentácie sťažovateľky proti napadnutým rozhodnutiam krajského súdu sa táto nemení,nie je potrebné uvádzať tie isté dôvody odmietnutia, ako to je aj v prípade týchto sťažností.Vzhľadom   na   uvedené   sa   preto   ústavný   súd   plne   stotožňuje   s dôvodmi   svojichpredchádzajúcich rozhodnutí (napr. sp. zn. I. ÚS 369/2014 z 2. júla 2014, sp. zn. I. ÚS373/2014 z 2. júla 2014, sp. zn. II. ÚS 458/2014 z 30. júla 2014, sp. zn. IV. ÚS 363/2014 z1. júla 2014, sp. zn. IV. ÚS 256/2014 zo 16. apríla 2014), ktoré skončili odmietnutímrovnakých sťažností sťažovateľky z dôvodov tam uvedených. Ústavný súd v posudzovanýchprípadoch nemá dôvod meniť svoje už ustálené právne názory, a preto v podrobnostiachodkazuje na už citované svoje skoršie rozhodnutia, v dôsledku čoho pristúpil k odmietnutiutejto sťažnosti z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnomsúde.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku rozhodovanie o ďalších procesnýchnávrhoch sťažovateľky v nej uplatnených (zrušenie napadnutého rozhodnutia krajského súdua vrátenie veci na ďalšie konanie a priznanie náhrady trov konania) stratilo opodstatnenie,preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. júna 2015