SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 330/2023-6
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov Petra Straku (sudca spravodajca) a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, t. č. ⬛⬛⬛⬛, proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 4Tdo/19/2023 z 28. marca 2023 takto
r o z h o d o l :
1. Ústavnú sťažnosť o d m i e t a.
2. Návrhu na ustanovenie právneho zástupcu n e v y h o v u j e.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Sťažovateľ sa neúplnou ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 1. júna 2023 domáha vyslovenia porušenia svojich bližšie nešpecifikovaných práv a zároveň žiada o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.
2. Z rozhodnutí všeobecných súdov vrátane namietaného uznesenia, ktoré sú uverejnené na oficiálnom webovom sídle Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a najvyššieho súdu, ústavný súd zistil, že sťažovateľ a jeho manželka sa návrhom doručeným Okresnému súdu Trnava 27. júla 2021 domáhali povolenia obnovy konania vo veci sp. zn. 3PP/134/2009. Okresný súd uznesením č. k. 28Nt/43/2021 zo 16. novembra 2021 odmietol návrh sťažovateľa a jeho manželky s odôvodnením, že tento nie je prípustný s poukazom na § 394 ods. 1 až 3 Trestného poriadku (ďalej len „TP“). Krajský súd v Trnave uznesením č. k. 6Tos/58/2022 z 23. júna 2022 na podklade podaných sťažností zo strany sťažovateľa a jeho manželky tieto zamietol ako nedôvodné. Proti uzneseniu krajského súdu podal sťažovateľ dovolanie podľa § 371 ods. 1 písm. c) a písm. i) TP. Najvyšší súd namietaným uznesením dovolanie sťažovateľa odmietol podľa § 382 písm. f) TP s odôvodnením, že smeruje voči rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné s poukazom na § 368 ods. 1 a 2 TP.
⬛⬛⬛⬛II.
3. Sťažovateľ poukazuje na prísnosť trestu, ktorý mu bol uložený (13 rokov a 9 mesiacov). Uvádza, že všeobecné súdy nebrali v rámci konania o povolenie obnovy konania do úvahy ďalšie dôkazy. Poukazuje pritom na znalecký posudok, podľa ktorého nie je u neho potrebné tak prísne výchovne pôsobenie. Naznačuje, že absencia judikatúry v otázke možnosti súdu zohľadniť pri ukladaní ďalšieho trestu skôr uložené, ale ešte nevykonané tresty odňatia slobody mala v jeho prípade za následok zvýšenie výkonu trestu o 2 roky 9 mesiacov a 7 dní, čím sa predĺžili útrapy jeho rodiny.
III.
4. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi namietaným postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ako aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05).
5. Podľa § 368 ods. 1 a 2 TP: „Dovolanie možno podať proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania podľa § 371. Ak tento zákon neustanovuje inak, rozhodnutím podľa odseku 1 sa rozumie
a)rozsudok a trestný rozkaz,
b) uznesenie o postúpení veci okrem uznesenia o postúpení veci inému súdu,
c) uznesenie o zastavení trestného stíhania,
d) uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania,
e) uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného,
f) uznesenie o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania,
g) rozhodnutie o uložení ochranného opatrenia,
h) rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý riadny opravný prostriedok podaný proti rozhodnutiu podľa písmen a) až g), alebo rozhodnutie, ktorým odvolací súd na základe riadneho opravného prostriedku vo veci sám rozhodol.“
6. Ústavný súd uvádza, že dôvodom neúspechu sťažovateľovho dovolania bola jeho neprípustnosť, keďže smerovalo proti takému právoplatnému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktoré nespadá do taxatívneho výpočtu rozhodnutí podľa § 368 ods. 1 a 2 TP. Sťažovateľ nedisponoval spôsobilým rozhodnutím, ktoré mohol najvyšší súd v dovolacom konaní preskúmavať. Najvyšší súd inú možnosť, ako odmietnuť neprípustné dovolanie, nemal. Sťažovateľovo právo na podanie ústavnej sťažnosti priamo proti rozhodnutiu krajského súdu pri splnení zákonných podmienok vrátane jej včasného podania pritom dotknuté nebolo. Zo strany sťažovateľa nestačí len právo mať, ale treba ho aj správne zákonným postupom uplatniť. Z uvedeného dôvodu nemohlo dôjsť vydaním namietaného uznesenia najvyššieho súdu k porušeniu bližšie nešpecifikovaných práv sťažovateľa, pretože medzi namietaným uznesením najvyššieho súdu a namietaným porušením práv sťažovateľa neexistuje príčinná súvislosť (pozri tiež III. ÚS 135/2023). Ústavný súd preto ústavnú sťažnosť odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) pre jej zjavnú neopodstatnenosť.
7. Podľa § 37 ods. 1 zákona o ústavnom súde možno v konaní na ústavnom súde ustanoviť fyzickej osobe alebo právnickej osobe právneho zástupcu, ak taká osoba o to požiada, ak to odôvodňujú jej majetkové pomery a nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti. Ak hoci len jeden z týchto predpokladov nie je splnený, nemožno právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom ustanoviť (I. ÚS 333/2020). V prípade ústavnej sťažnosti, pri ktorej je daný dôvod na jej odmietnutie, ide o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti. Preto neboli splnené podmienky na ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom a žiadosti sťažovateľa podľa § 37 ods. 1 zákona o ústavnom súde nebolo vyhovené.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 29. júna 2023
Robert Šorl
predseda senátu