SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 330/2022-4
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Straku a sudcov Roberta Šorla (sudca spravodajca) a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, proti Okresnej prokuratúre Svidník a proti Okresnému súdu Svidník takto
r o z h o d o l :
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Advokátom nezastúpený sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 17. mája 2022 domáha vyslovenia porušenia svojich ústavných a ľudských práv. Sťažovateľ chronologicky popisuje priebeh trestného konania a popritom popiera spáchanie skutku, za ktorý bol odsúdený. Namieta, že nedostatočne bolo zisťované naplnenie znakov skutkovej podstaty trestného činu a žiada zrušiť odsudzujúci rozsudok, rozhodnúť o prepustení na slobodu a prešetriť stav jeho trestnej veci.
II.
2. Vzhľadom na to, že v ústavnej sťažnosti sťažovateľ namietané rozhodnutia označil, no k ústavnej sťažnosti ich nepriložil, bol obsah týchto rozhodnutí zistený z ich zverejneného znenia. Rozsudkom Okresného súdu Svidník č. k. 9T/63/2018 z 27. novembra 2019 bol sťažovateľ uznaný vinným zo zločinu týrania blízkej a zverenej osoby, za čo mu bol okrem iného uložený súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní štyroch rokov a ôsmich mesiacov. O odvolaní sťažovateľa proti rozsudku okresného súdu bolo rozhodnuté rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 10To/4/2020 z 24. júna 2020 tak, že bol zrušený rozsudok okresného súdu vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a krajský súd sťažovateľovi uložil v podstate zhodný trest. O dovolaní sťažovateľa proti rozsudku krajského súdu bolo rozhodnuté uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 4Tdo/79/2020 z 29. septembra 2020 tak, že dovolanie sťažovateľa bolo odmietnuté. Toto rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené v novembri 2021 a sťažovateľ naň v decembri 2021 reagoval návrhom na povolenie obnovy trestného konania. Tento návrh okresný súd uznesením č. k. 3Nt/7/2021 zo 6. apríla 2022 zamietol. Sťažovateľ proti tomuto uzneseniu podal sťažnosť.
III.
3. Napriek absencii zastúpenia sťažovateľa advokátom a s tým súvisiacimi nedostatkami zákonom ustanovených náležitostí ústavnej sťažnosti nebolo potrebné vyzývať sťažovateľa na doplnenie ústavnej sťažnosti, keďže bolo možné dospieť k záveru, že ústavnú sťažnosť treba odmietnuť.
4. Proti odsudzujúcemu rozsudku okresného súdu sťažovateľ podal odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd, a preto vo vzťahu k tomuto rozhodnutiu nie je daná právomoc ústavného súdu. Z dôvodu nedostatku právomoci ústavného súdu bola ústavná sťažnosť sčasti proti rozsudku okresného súdu podľa § 56 ods. 2 písm. a) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len,,zákon o ústavnom súde“) odmietnutá.
5. Proti rozsudku krajského súdu sťažovateľ podal dovolanie a najvyšší súd jeho dovolacie námietky podrobil prieskumu v rozsahu, či napĺňajú niektorý z dovolacích dôvodov. Uznesenie najvyššieho súdu o dovolaní sťažovateľa bolo sťažovateľovi doručené v novembri 2021, no ústavná sťažnosť bola podaná až 16. mája 2022, teda zjavne po uplynutí dvojmesačnej lehoty podľa § 124 zákona o ústavnom súde. Preto vo vzťahu k rozsudku krajského súdu a uzneseniu najvyššieho súdu je ústavná sťažnosť podaná oneskorene a ako taká bola podľa § 56 ods. 2 písm. f) zákona o ústavnom súde odmietnutá.
6. Ústavná sťažnosť proti uzneseniu okresného súdu o zamietnutí návrhu na povolenie obnovy trestného konania smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je podľa Trestného poriadku prípustná sťažnosť, ktorú aj sťažovateľ podal. Preto je vo vzťahu k tomuto rozhodnutiu daná právomoc krajského súdu poskytnúť ochranu základným právam sťažovateľa rozhodnutím o jeho sťažnosti. Preto aj v tejto časti bola ústavná sťažnosť podľa § 56 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom súde odmietnutá pre nedostatok právomoci.
7. V časti smerujúcej proti postupu okresnej prokuratúry nemožno zistiť, aké konkrétne rozhodnutie alebo zásah sťažovateľ napáda. Vo vzťahu k postupu okresnej prokuratúry treba rešpektovať princíp subsidiarity, kedy je vo všeobecnosti možné pochybenia orgánov činných v trestnom konaní napraviť účinnými prostriedkami v konaní pred súdom. Sťažovateľ mohol pochybenie prokuratúry namietať v konaní pred súdmi. Preto vo vzťahu k postupom prokuratúry v prípravnom konaní v trestnej veci sťažovateľa nie je daná právomoc ústavného súdu, a preto bola ústavná sťažnosť v tejto časti podľa § 56 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom súde odmietnutá.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 2. júna 2022
Peter Straka
predseda senátu