znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 330/2010-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. septembra 2010 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. J. J., S., zastúpeného JUDr. M. M., pre namietané porušenie   jeho   základného   práva   vlastniť   majetok   podľa   čl.   20   Ústavy   Slovenskej republiky, základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 12 Co/14/2009-131 z 29. júna 2010 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. J. J. o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. augusta 2010 doručená sťažnosť Ing. J. J., S. (ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie jeho základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2   ústavy,   práva   na spravodlivé súdne   konanie podľa   čl.   6 ods.   1 Dohovoru   o   ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej   len   „dodatkový   protokol“)   rozsudkom   Krajského   súdu   v   Bratislave   (ďalej   len „krajský súd“) č. k. 12 Co/14/2009-131 z 29. júna 2010.

Zo sťažnosti vyplýva, že „Sťažovateľ - Ing. J. J., sa ako navrhovateľ návrhom na začatie konania zo dňa 30. 05. 2005, doručeným Okresnému súdu Bratislava I dňa 01. 06. 2005, domáhal proti odporcovi – A. a. s., určenia neplatnosti poistnej zmluvy č.... zo dňa 04. 11. 1999 a zaplatenia sumy 85.896,- Sk s 0,5 % denným úrokom od 23. 07. 2001 do zaplatenia a trov konania titulom neoprávneného obohatenia.

V konaní súd prvého stupňa dospel k záveru, že zmluva o životnom poistení bola uzavretá platne v súlade s ustanovením § 792 ods. 1 Občianskeho zákonníka a navrhovateľ bol   s   podmienkami   zmluvy   riadne   oboznámený.   Súd   konštatoval,   že   v   danom   prípade navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia o absolútnej neplatnosti poistnej zmluvy   z   dôvodu,   že   bola   uzavretá   zo   strany   odporcu   podvodne,   v   rozpore   s   dobrými mravmi,   je   neurčitá   a   nezrozumiteľná.   Navrhovateľ   mal   možnosť   podľa   čl.   15   bod   5 Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie vypovedať zmluvu v lehote dvoch mesiacov   po   jej   uzavretí,   navrhovateľ   však   túto   možnosť   nevyužil.   Keďže   navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení, že poistná zmluva č.... je neplatná, nevznikol mu nárok na vrátenie sumy 85.896,- Sk titulom bezdôvodného obohatenia, preto súd návrh v celom rozsahu zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho   poriadku   a   úspešnému   odporcovi   priznal   proti   navrhovateľovi   náhradu   trov konania vo výške 23.139,50 Sk.

Krajský   súd   v   Bratislave   rozhodol   o   odvolaní   navrhovateľa   rozsudkom,   č.   k.: 12Co/14/2009-131, zo dňa 29. 06. 2010, ktorým rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Navrhovateľa zaviazal zaplatiť odporcovi náhradu trov odvolacieho konania v sume 280,79 Eur. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že nie je dôvod ani na zmenu, ani na zrušenie rozhodnutia prvostupňového súdu, ktorý náležite zistil skutkový stav veci, vec posúdil správne po právnej stránke a svoje rozhodnutie patričným spôsobom odôvodnil. Odvolací   súd   zdôraznil,   že   návrh   na   uzavretie   životného   poistenia   č.   520419,   ktorý navrhovateľ podpísal dňa 22. 10. 1999, nebol zmluvou, ale k uzavretiu zmluvy došlo až doručením akceptu zo strany odporcu, teda tzv.   poistky,   kde sa nenachádzali čiastkové výplaty poistnej sumy, ktoré sú uvedené v návrhu na uzavretie životného poistenia č.... Samotná zmluva tak bola uzavretá v zmysle akceptu, kde sa garantovalo len zaplatenie základného poistného plnenia vo výške 447.086,- Sk. V prípade, ak by odporca musel vrátiť navrhovateľovi   celú   hodnotu   zaplateného   poistného,   vzniklo   by   na   strane   navrhovateľa bezdôvodné obohatenie, nakoľko mal poistné krytie po celú dobu platnosti zmluvy.... Proti napadnutému rozsudku Krajského súdu v Bratislave nie je prípustné odvolanie ako riadny opravný prostriedok, preto má sťažovateľ za to, že v danom prípade je splnená podmienka vyčerpania opravných prostriedkov podľa § 53 zákona č. 38/1993 Z. z. Sťažovateľ uvádza, že ústavná sťažnosť je podaná v zákonnej dvojmesačnej lehote, nakoľko   smeruje   proti   právoplatnému   rozsudku   Krajského   súdu   v   Bratislave,   č.   k.: 12Co/14/2009-131, zo dňa 29. 06. 2010, ktorý bol sťažovateľovi doručený dňa 29. 06. 2010. Z   opatrnosti   podal   sťažovateľ   proti   potvrdzujúcemu   rozsudku   odvolacieho   súdu dovolanie   zo   dňa   23.   07.   2010,   ktorým   sa   doteraz   Najvyšší   súd   Slovenskej   republiky meritórne nezaoberal...“.

Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd nálezom rozhodol, že rozsudkom krajského súdu č. k. 12 Co/14/2009-131 z 29. júna 2010 boli porušené jeho základné práva podľa čl. 20, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu, aby tento rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie a aby sťažovateľovi priznal náhradu trov konania.

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd pri prerokovaní sťažnosti, ktorou sťažovateľ namietal porušenie svojich základných práv podľa čl. 20, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu rozsudkom krajského súdu č. k. 12 Co/14/2009-131 z 29. júna 2010, vychádzal z princípu subsidiarity zakotveného v čl. 127 ods. 1 ústavy. Toto ustanovenie limituje hranice právomoci ústavného súdu a všeobecných súdov rozhodujúcich v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach tým spôsobom, že ochrany základných práv a slobôd sa na ústavnom súde možno domáhať iba v prípade, ak túto ochranu nemôžu sťažovateľom poskytnúť všeobecné súdy.

Zmyslom a účelom princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa   povahy   veci   nemôže   byť   výlučne   úlohou   ústavného   súdu,   ale   úlohou   všetkých orgánov   verejnej   moci   v   rámci   im   zverených   kompetencií.   Všeobecné   súdy,   ktoré   sú v občianskom súdnom konaní povinné vykladať a aplikovať príslušné zákony na konkrétny prípad v súlade s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 ústavy, sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie tých práv a základných slobôd, ktoré ústava alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám zaručuje. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade   nefunkčnosti   všetkých   ostatných   orgánov   verejnej   moci,   ktoré   sa   na   ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného   súdu   podľa   zásad   uvedených   v   §   53   ods.   1   zákona   o   ústavnom   súde (III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05).

Zásada   subsidiarity   reflektuje   okrem   iného   aj   princíp   minimalizácie   zásahov ústavného   súdu   do   právomoci   všeobecných   súdov,   ktorých   rozhodnutia   sú   v   konaní o sťažnosti preskúmavané (IV. ÚS 303/04).

Sťažovateľ považuje napadnutý rozsudok krajského súdu za zjavne neodôvodnený a arbitrárny a tvrdí, že všeobecné súdy sa nevysporiadali s jeho námietkami a že vec (resp. otázku vzniku a platnosti poistnej zmluvy) nesprávne právne posúdili, v dôsledku čoho došlo k porušeniu jeho označených práv, a preto sa domáha aj zrušenia tohto rozhodnutia.

Sťažovateľ uviedol, že proti napádanému rozsudku krajského súdu podal dovolanie z 23. júla 2010, o ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) dosiaľ nerozhodol.

Vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľ svoje námietky uplatnil v sťažnosti podanej ústavnému súdu, ako aj v dovolaní, pričom v čase rozhodovania ústavného súdu nie je dovolacie konanie skončené, musela byť sťažnosť odmietnutá pre jej predčasnosť, pretože o ochrane   označených   práv,   ktorých   porušenie   sťažovateľ   namieta,   bude   rozhodovať najvyšší súd ako súd dovolací. Súbežné podanie dovolania a sťažnosti ústavnému súdu navodzuje situáciu, keď uvedený princíp subsidiarity síce vylučuje právomoc ústavného súdu, ale iba v čase do rozhodnutia najvyššieho súdu o dovolaní. Tejto situácii zodpovedá aplikácia § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu   jeho   základných   práv   alebo   slobôd   účinne   poskytuje   a   na   ktorých   použitie   je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Ústavný   súd   preto   zaujal   názor   (podobne   napr.   I.   ÚS   169/09,   I.   ÚS   237/09, I. ÚS 358/09),   že   v   prípade   podania   mimoriadneho   opravného   prostriedku   (dovolania) a súbežne podanej sťažnosti ústavnému súdu je sťažnosť považovaná za prípustnú až po rozhodnutí o dovolaní.

Ústavný súd sa však v daných okolnostiach musel zaoberať aj úvahou, aké dôsledky bude mať pre sťažovateľa prípadné posúdenie dovolania najvyšším súdom ako dovolania neprípustného. Pre tento prípad ústavný súd, majúc na zreteli účel základného práva na súdnu   ochranu   zaručeného   čl.   46   ods.   1   ústavy,   konštatuje,   že   v   prípade   procesného rozhodnutia najvyššieho súdu o dovolaní bude sťažovateľovi lehota na podanie sťažnosti ústavnému   súdu   považovaná   za   zachovanú   aj   vo   vzťahu   k   predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu (porovnaj tiež rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 12. novembra 2002 vo veci Zvolský a Zvolská verzus Česká republika, sťažnosť č. 46129/99 a jeho body 51, 53, 54).

A contrario potom platí, že v prípade vecného posúdenia a rozhodnutia najvyšším súdom o dovolaní bude mať sťažovateľ k dispozícii už iba podanie sťažnosti ústavnému súdu týkajúcu sa tohto rozhodnutia za obvyklých podmienok.

Vzhľadom   na   tieto   skutočnosti   sa   ústavný   súd   podanou   sťažnosťou   meritórne nezaoberal, ale podľa zásady ratio temporis ju odmietol ako neprípustnú pre predčasnosť podľa § 53 ods. 1 v spojení s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. septembra 2010