znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 330/06-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. októbra 2006 predbežne prerokoval sťažnosť J. L., K., t. č. vo väzbe, zastúpeného advokátkou JUDr. A. V., K., ktorou namieta porušenie práva podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv   a základných   slobôd   uznesením   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   sp.   zn. 2 Toš 20/2005 z 15. novembra 2005, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. L.   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. januára 2006   doručená   sťažnosť   J.   L.   (ďalej   aj   „sťažovateľ“),   K.,   t. č.   vo   väzbe,   zastúpeného advokátkou JUDr. A. V., K., ktorou namieta porušenie práva podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 2 Toš 20/2005 z 15. novembra 2005.

Sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   uvádza,   že   uznesením   vyšetrovateľa   Krajského riaditeľstva   Policajného   zboru   v K.,   Úradu   justičnej   a kriminálnej   polície,   sp.   zn. ČVS: KRP-42/OVK-KE-2005   z 30.   apríla   2005   bolo okrem   iného vznesené   proti   nemu obvinenie   z trestného   činu   vraždy   podľa   ustanovenia   §   219   ods.   1   a ods.   2   písm.   i) Trestného zákona, z trestného činu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa   ustanovenia   §   185   ods.   1   písm.   a)   Trestného   zákona,   z   trestného   činu   ublíženia na zdraví podľa ustanovenia § 224 ods. 1 Trestného zákona, z trestného činu výtržníctva podľa ustanovenia § 202 ods. 1 Trestného zákona a z trestného činu poškodzovania cudzej veci podľa ustanovenia § 257 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že: «... menovaní R. N., J. L. a R. G. sa spolčili na spáchanie trestného činu smerujúceho k usmrteniu   J.   E.   a po   predchádzajúcej   vzájomnej   dohode,   predchádzajúcej   príprave a rozdelení si úloh, dňa 23. 4. 2005 v čase o 21.25 h v K., na križovatke ul.... s ul...., teda na mieste verejnosti prístupnom, s použitím osobného motorového vozidla zn...., ktoré si na tento   účel   vopred   zadovážili   krádežou   dňa   31.   1.   2005   v K.,   na   ktorom   použili   inú odcudzenú   tabuľku   s evidenčným   číslom...   a pohyb   poškodeného   E.   s týmto   vozidlom monitorovali z miesta jeho bydliska až po uvedenú križovatku, a ktoré riadil R. G., kde v čase svetelnej signalizácie so znamením „STOJ“ zastali vľavo vedľa stojaceho vozidla zn...., majiteľa B., a. s. so sídlom v K., ktoré riadil pošk. E. smerom na ul.... a vzápätí na tohto cez otvorené okno pravých zadných dverí R. N. maskovaný čiernou kuklou vystrelil dávku najmenej 21 nábojov zn. Tokarev zo samopalu vzor 24, príp. vzor 26, tzv. pumpy, kal. 7,62 mm,   nezisteného   výrobného   čísla   a J.   L.   maskovaný   obdobným   spôsobom   po   vystúpení z vozidla cez ľavé zadné dvere prešiel okolo zadnej časti ich vozidla k zadnej časti vozidla riadeného poškodeným, ktorý sa v tom čase pohol smerom na ul.... a so samopalom typu AK 47, kal. 7,62 mm, nezisteného výrobného čísla vystrelil dávkami najmenej 29 nábojov vzor 43 smerom na vozidlo zn...., teda z hromadne účinných strelných zbraní, ktoré si na tento účel za doposiaľ nezistených okolností zadovážili a tieto najmenej do doby spáchania činu bez oprávnenia prechovávali, čím mu spôsobili najmenej 10 strelných poranení a to priestrel hlavy a mozgu, priestrel hrudníka a chrbta, priestrel pravého a ľavého ramena, ľavého predlaktia a ďalšie, v dôsledku ktorých menovaný po prevoze do nemocnice týmto zraneniam podľahol, pričom v dôsledku streľby J. L. na vozidlo zn...., ktoré asi po 70 metroch narazilo do stĺpa verejného osvetlenia na pravej strane vozovky došlo k strelnému poraneniu hlavy ďalšej nezúčastnenej osoby R. S., ktorý tomuto zraneniu po prevoze do nemocnice   podľahol   a k strelnému   poraneniu   A.   R.,   ktorá   utrpela   priestrel   oboch predkolení   s dobou   liečenia   asi   1 mesiac,   ktoré   osoby   v tom   čase   sedeli   v osobnom motorovom vozidle zn.... na ul.... v K. Konaním J. L. a R. N. došlo tiež k poškodeniu motor. vozidiel   zn.  ...,   so spôsobenou   škodou   najmenej   100.000.-Sk   a ďalšieho   osobného motorového vozidla zn...., majiteľa R. P., ktoré bolo odstavené vo dvore rodinného domu na ul....»

Uznesením vyšetrovateľa Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti organizovanej kriminalite, Odbor boja proti organizovanej kriminalite – Východ, Oddelenia vyšetrovania, K., sp. zn. ČVS: PPZ-11/BOK-V-I-2005 z 1. mája 2005 bolo ďalej proti sťažovateľovi vznesené obvinenie z trestného činu vraždy podľa ustanovenia § 219 ods. 1, ods. 2 písm. i) a j) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že: „... v priebehu mesiaca október až november   2004   obvinený   R.   N.   a obvinený   J.   L.   naplánovali   a zorganizovali   lúpežné prepadnutie Z. L., zamestnanca firmy P. so sídlom v K. a to tak, že obvinený J. L., obvinený R. N. s R. G. začali sledovať Z. L., aby si ozrejmili jeho zvyky pri odvoze peňazí z predajne P.   a po   zistení   jeho   obvyklých   činností   pri   prevoze   peňazí,   dňa   30.   11.   2004   v čase po 17.00 h došli pred predajňu P. na vozidle zn.... nezisteného ev. čísla, ktoré viedol R. G., pričom potom ako Z. L. vyšiel z predajne P. a došiel k osobnému motorovému vozidlu zn. V.,   a   do   tohto   uložil   kufrík   s finančnou   hotovosťou   1.400.000.-Sk,   na   zadné   sedadlo, z vozidla  ...,   ktorým   sa   priblížili   počas   príchodu   Z.   L.   k firemnému   vozidlu,   vystúpil obvinený R. N. a tento začal na Z. L. strieľať zo samopalu nezistenej značky a výrobného čísla, kalibru 7,62 x 39 mm, kde tohto zasiahol do oblasti krku a pravej dolnej končatiny, čím mu spôsobil priestrel ľavej krčnej tepny a žily a priedušnice, a strelné poranenie dolnej končatiny   s trieštivou   zlomeninou   stehennej   kosti,   pričom   došlo   k rýchlemu   vykrvácaniu a vzduchovej embólii v pravej časti srdca, ktorým zraneniam na mieste podľahol, pričom po postrelení   tohto,   obvinený J.   L.   otvoril zadné dvere vozidla   zn.  ...   a z tohto vzal kufrík s hotovosťou 1.400.000.-Sk, čím pre majiteľa predajne P., Ing. L. P., bytom K. spôsobil škodu vo výške najmenej 1.400.000.-Sk.“

Uznesením vyšetrovateľa Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti organizovanej kriminalite, Odbor – Východ, Oddelenia vyšetrovania, K., sp. zn. ČVS: PPZ-11/BOK-V-I-2005 z 5. októbra 2005 bolo o. i. voči sťažovateľovi vznesené obvinenie pre trestný čin poškodzovania   cudzej   veci   podľa   ustanovenia   §   257   ods.   1   Trestného   zákona   na   tom skutkovom základe, že „... obvinený R. N. v presne nezistenom čase a na presne nezistenom mieste   v K.   naplánoval   a zorganizoval   poškodenie   dvoch   kamiónov   patriacich   firme   S., so sídlom v K., z dôvodu, aby majiteľov donútil k spolupráci so súkromnou bezpečnostnou službou R. O. a touto úlohou najprv poveril obvinených J. L., R. O. a R. D., ktorí dňa 27. 3. 2005 v čase okolo 21.30 h prišli na parkovisko na ulici... v K., kde bol odstavený náves zn...., ktorý bol zaparkovaný spoločne s ťahačom zn.... s nápisom..., poliali uvedený náves na pravej strane benzínom, ktorí si priniesli v umelohmotnej bandaske a tento následne podpálil a z miesta činu ušli, čím takto pre firmu S., so sídlom v K. spôsobili škodu vo výške cca 100.000.-Sk s týmto ich konaním nebol obvinený R. N. spokojný, lebo kamión nebol poriadne   podpálený,   preto   naplánoval   a zorganizoval   na   druhý   deň   t.   j.   28.   3.   2005 podpálenie   ďalšieho   kamióna   patriaceho   uvedenej   firme,   a v čase   okolo   20.00   h   prišli obvinený R. N., obvinený P. K., obvinený Ľ. B. a R. G., ktorý šoféroval, na odcudzenom motorovom vozidle... na ul.... K., kde bol zaparkovaný ťahač zn...., spolu s návesom... s nápisom S., so sebou si doniesli 5l umelohmotnú bandasku s benzínom a kladivo, následne obvinený   R.   N.   rozbil   kladivom   sklenenú   výplň   na   prvých   predných   dverách   ťahača, obvinený P. K. polial benzínom vnútro kabíny aj predné dvere a benzín polial aj po asfalte, aby bolo možné zapáliť kamión z väčšej vzdialenosti, následne obvinený Ľ. B. zapálil benzín a z miesta činu odišli preč, k zapáleniu ťahača však nedošlo, ale poliatím kabíny benzínom spôsobili pre majiteľa vozidla firmu A. K. škodu vo výške 20.000.-Sk.“

Uznesením   Okresného   súdu   Košice   I sp.   zn.   2   Tp   54/05   zo   6.   mája   2005   bol sťažovateľ vzatý do väzby z dôvodov podľa ustanovenia § 67 ods. 2 Trestného poriadku. Uznesením Špeciálneho súdu v Pezinku pracovisko Banská Bystrica (ďalej len „špeciálny súd“) sp. zn. BB-Pš 35/05 z 24. októbra 2005 bola podľa ustanovenia § 71 ods. 1 Trestného poriadku sťažovateľovi predĺžená lehota väzby do 3. mája 2006, pričom podľa ustanovenia §   72   ods.   1   Trestného   poriadku   boli   dôvody   jeho   väzby   rozšírené   o dôvody   uvedené v ustanovení § 67 ods. 1 písm. b) a c) Trestného poriadku. Uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 2 Toš 20/2005 z 15. novembra 2005 bola podľa ustanovenia § 148 ods. 1 písm. c) Trestného   poriadku   zamietnutá   sťažnosť   sťažovateľa   proti   uzneseniu   špeciálneho   súdu sp. zn. BB-Pš 35/05 z 24. októbra 2005.

Sťažovateľ zastáva názor, že uvedeným uznesením najvyššieho súdu bolo porušené jeho   právo   podľa   čl.   5   ods.   4   dohovoru,   pretože   pri   tomto   uznesení   bola   nedôsledne preskúmaná zákonnosť jeho väzby. V čase rozhodovania najvyššieho súdu sa sťažovateľ nachádzal vo väzbe už takmer 6 mesiacov, z čoho možno podľa jeho názoru vyvodiť záver, že sa skončili počiatočné štádiá trestného konania.

Vzhľadom   na   to,   že   väzba   podľa   ustanovenia   §   67   ods.   2   Trestného   poriadku je v zmysle   judikatúry   vytvorenej   v rámci   namietaného   článku   dohovoru   len   dočasným väzobným dôvodom, pričom v danom štádiu väzby sťažovateľa len pretrvávajúce dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu nie je dostatočným dôvodom väzby, sťažovateľ sa domnieva,   že   rozšírenie   dôvodov   väzby   podľa   ustanovenia   §   67   ods.   1   písm.   b)   a c) Trestného poriadku bolo v jeho prípade len účelové, teda také, ktoré nemá oporu v procesne vykonanom dokazovaní, ale je len určitou fikciou alebo abstraktnou úvahou. V skutočnosti boli dôvody väzby sťažovateľa rozšírené len z dôvodu neudržateľnosti dôvodnosti väzby podľa ustanovenia § 67 ods. 2 Trestného poriadku v čase, keď sa sťažovateľ nachádzal vo väzbe   takmer   šesť   mesiacov.   Z uvedených   dôvodov   považuje   sťažovateľ   skutkové a právne   závery   najvyššieho   súdu   v namietanom   uznesení   za   zjavne   neodôvodnené a z ústavného hľadiska nepreskúmateľné a neudržateľné, čo má za následok porušenie práva sťažovateľa podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru.

S prihliadnutím   na   uvedené   skutočnosti   sťažovateľ v návrhu   výroku   rozhodnutia (petite) svojej sťažnosti žiada, aby ústavný súd vyslovil porušenie jeho práva podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 2 Toš 20/2005 z 15. novembra 2005, namietané uznesenie v napadnutej časti zrušil a danú vec v zrušenej časti vrátil na ďalšie prejednanie a rozhodnutie najvyššiemu súdu.

II.

V zmysle čl. 127 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd,   alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo iným spôsobom,   má   právo   podať   návrh   na   konanie,   v ktorom   by   súd   urýchlene   rozhodol o zákonnosti   jeho   pozbavenia   slobody   a nariadil   prepustenie,   ak   je   pozbavenie   slobody nezákonné.

V zmysle   čl.   140   ústavy   podrobnosti   o organizácii   ústavného   súdu,   o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa   čl.   142   ústavy   súdy   rozhodujú   v občianskoprávnych   a   trestnoprávnych veciach.

Ústavný súd sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí podľa   ustanovenia   §   25   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“). Skúmal pritom, či má na jej prerokovanie právomoc, či sťažnosť má náležitosti podľa ustanovení § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde, či nie je neprípustná, podaná niekým zjavne neoprávneným alebo oneskorene, ako aj to, či nie je zjavne neopodstatnená.

O zjavnej   neopodstatnenosti   návrhu   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré   označil   sťažovateľ,   a   to   pre   nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi označeným postupom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú možno preto považovať   sťažnosť,   pri   predbežnom   prerokovaní   ktorej   ústavný   súd   nezistil   možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (napr. rozhodnutia sp. zn. I. ÚS 66/98, I. ÚS 140/03, III. ÚS 118/04, IV. ÚS 405/04).

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti namieta porušenie práva podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 2 Toš 20/2005 z 15. novembra 2005, v ktorom najvyšší súd podľa jeho názoru nedôsledne preskúmal zákonnosť jeho väzby, dôvody ktorej boli účelovo rozšírené uznesením špeciálneho súdu sp. zn. BB-Pš 35/05 z 24. októbra 2005, v dôsledku   čoho   je   napadnuté   uznesenie   z ústavného   hľadiska   zjavne   neodôvodnené a nepreskúmateľné.

Ústavný   súd   z   fotokópie   uznesenia   najvyššieho   súdu   sp.   zn.   2   Toš   20/2005 z 15. novembra 2005, ktoré bolo k sťažnosti sťažovateľa pripojené ako príloha, zistil, že najvyšší súd uvedeným uznesením zamietol sťažnosť sťažovateľa a ďalších obžalovaných v zmysle   §   148   ods.   1   písm.   c)   Trestného   poriadku   proti   uzneseniu   špeciálneho   súdu sp. zn. BB-Pš 35/05 z 24. októbra 2005, ktorým boli okrem iného sťažovateľovi rozšírené dôvody väzby o dôvody uvedené v ustanovení § 67 ods. 1 písm. b) a c) Trestného poriadku.

Najvyšší súd v odôvodnení uznesenia sa v plnom rozsahu stotožnil s odôvodnením uvedeným   v   uznesení   špeciálneho   súdu   a ďalej   uviedol,   že   v danom   prípade   neobstojí argumentácia   sťažovateľa,   že   nezákonným   rozšírením   dôvodov   jeho   väzby   došlo k porušeniu jeho práv podľa dohovoru, pretože v zmysle ustanovenia § 72 ods. 1 Trestného poriadku vyšetrovateľ, prokurátor a sudca sú povinní v každom období trestného stíhania skúmať,   či   dôvody   väzby   trvajú,   alebo   sa   zmenili.   V   uznesení   špeciálneho   súdu sp.   zn.   BB-Pš   35/05   z 24.   októbra   2005   bolo   rozšírenie   dôvodov   väzby   sťažovateľa odôvodnené tým, že proti sťažovateľovi bolo uznesením vyšetrovateľa Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti organizovanej kriminalite, Odboru – Východ sp. zn. PPZ-11/BOK-V-I-2005   z 5.   októbra   2005   vznesené   obvinenie   z ďalšieho   trestného   činu.   Vzhľadom na charakter trestných skutkov, rozsah, zložitosť a časovú náročnosť dokazovania vyplynula potreba   vypočutia   nových   svedkov,   ako   aj   spoluobvinených,   pričom   by   mohlo   dôjsť k mareniu objasňovania skutočností závažných pre trestné stíhanie.

V prípade sťažovateľa špeciálny súd v uznesení sp. zn. BB-Pš 35/05 z 24. októbra 2005   poukázal najmä   na   to,   že „Rozšírenie   dôvodov   väzby   u obvinených   R.   N.   a J.   L. z dôvodov   uvedených   v   §   67   ods.   1   písm.   b),   c)   Tr.   por.   vyplýva   z charakteru   trestnej činnosti, ktorej sa dopustili ako členovia organizovanej skupiny. Trestnú činnosť páchali po dlhšiu dobu, premyslene, organizovane. Pritom aj u týchto obvinených treba zdôrazniť, že dňa   5.   10.   2005   bolo   rozšírené   obvinenie   pre   ďalšie   skutky   a následne   bude   potrebné vypočuť   nových   svedkov,   poškodených,   pričom   je   tu   dôvodná   obava,   že   by   obvinení ovplyvňovali doteraz nevypočuté osoby.... Treba zdôrazniť, že rozhodujúcim momentom, pre ktoré bolo potrebné rozšíriť dôvody väzby (tak ako je to bližšie uvedené vo výroku tohto uznesenia)   bol   fakt,   že   proti   všetkým   obvineným   bolo   vznesené   obvinenie,   ktorým   boli obvinení pre spáchanie ďalších skutkov (pričom dôvodnosť podozrenia z týchto skutkov je podložená doteraz zadováženými dôkazmi). Bude však potrebné vykonať ďalšie dokazovanie najmä   opätovnými   výsluchmi   obvinených,   nových   svedkov   a poškodených,   ako   aj zadovážením   ďalších   dôkazov.   Bude   pretrvávať   nielen   obava   z ovplyvňovania   týchto svedkov   (tak   ako   to   bolo   bližšie   zdôvodnené   v predchádzajúcich   uzneseniach   o vzatí do väzby), ale aj skutočnosť, že by mohli pokračovať v páchaní trestnej činnosti, vzhľadom k tomu, že boli obvinení zo spáchania ďalších skutkov.“

Ústavný   súd   sa   v danom   prípade   nestotožňuje   s argumentáciou   sťažovateľa,   že rozšírenie dôvodov jeho väzby bolo účelové vzhľadom na neudržateľnosť dôvodu väzby podľa ustanovenia § 67 ods. 2 Trestného poriadku. Rozšírenie dôvodov väzby uzneseniami špeciálneho a najvyššieho súdu nastalo podľa názoru ústavného súdu najmä z toho dôvodu, že sťažovateľ bol medzitým obvinený z ďalšieho trestného činu. Predchádzajúce skutky, z ktorých   je   sťažovateľ   obvinený   ako   člen   organizovanej   skupiny,   umožňujú   rozšíriť dôvody väzby a vysloviť dôvodné obavy z kolúzie a páchania ďalšej trestnej činnosti (ktoré vzhľadom   na   vysokú   mieru   pravdepodobnosti   preukázanou   v priebehu   vyšetrovania nemožno nazvať len „fikciami“).

Konkrétne okolnosti danej veci (rozšírenie dôvodov väzby sťažovateľa) je potrebné ďalej   preskúmať   aj   s poukázaním   na   to,   že   sťažovateľ   bol   obvinený   z trestných   činov, pre ktoré je zákonom stanovený trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby najmenej 8 rokov. V zmysle ustanovenia § 72 ods. 1 Trestného poriadku sú vyšetrovateľ, prokurátor a sudca povinní skúmať v každom období trestného stíhania, či dôvody väzby trvajú,   alebo   či   sa   zmenili.   Sudca   tak   koná   v prípravnom   konaní   iba   pri   rozhodovaní o návrhu   prokurátora   na   predĺženie   väzby   (§   71   ods.   1),   pri   rozhodovaní   o návrhu prokurátora o zmene dôvodov väzby a pri rozhodovaní o žiadosti obvineného o prepustenie z väzby podľa odseku 2.

V konkrétnych   okolnostiach   danej   veci   pod   riadnym   preskúmaním   zákonnosti dôvodov   pretrvávajúcej   väzby je potrebné rozumieť podrobnú   analýzu dôvodov   trvania väzby   z hľadiska   jej   ukončenia   alebo   predĺženia,   pričom   dôvody   väzby   je   možné rozhodnutiami orgánov činných v trestnom konaní rozširovať, ale aj zužovať.

Ústavný   súd   na   základe   preštudovania   uznesenia   najvyššieho   súdu sp. zn. 2 Toš 20/2005   z 15.   novembra   2005   (v   spojení   s uznesením   špeciálneho   súdu sp. zn. BB-Pš 35/05 z 24. októbra 2005, s argumentáciu ktorého sa v napadnutom uznesení najvyšší   súd   v plnom   rozsahu   stotožnil)   nezistil   skutočnosti,   ktoré   by   nasvedčovali porušeniu práva sťažovateľa podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru. S poukázaním na argumentáciu najvyššieho súdu v namietanom uznesení bol najvyšší súd oprávnený potvrdiť rozšírenie dôvodov väzby sťažovateľa (obavy z kolúzie a spáchania ďalších trestných činov), pričom dôvody   uvedené   v jeho   uznesení   (v   spojení   s uznesením   špeciálneho   súdu)   nemožno označiť za arbitrárne alebo zjavne neodôvodnené.

V zmysle   ustálenej   rozhodovacej   činnosti   ústavného   súdu   jedným   z dôvodov odmietnutia sťažnosti je zjavná neopodstatnenosť, ktorú možno vysloviť, ak ústavný súd nezistí priamu príčinnú súvislosť medzi namietaným postupom štátu a základným právom alebo   slobodou,   porušenie   ktorých   sťažovateľ   namieta   –   napr.   rozhodnutia   sp.   zn. I. ÚS 20/97,   I.   ÚS   87/97,   I. ÚS 93/97,   I.   ÚS   24/98,   II.   ÚS   214/05,   III.   ÚS   248/05. Vzhľadom   na   skutočnosť,   že   ústavný   súd   pri   preskúmaní   uznesenia   najvyššieho   súdu týkajúceho sa trestnej veci sťažovateľa nezistil príčinnú súvislosť s namietaným porušením jeho práva podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru, bolo potrebné sťažnosť sťažovateľa odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú (napr. rozhodnutie sp. zn. III. ÚS 138/02).

V zmysle ustanovenia § 36 zákona o ústavnom súde v spojení s ustanovením § 142 Občianskeho súdneho poriadku ústavný súd rozhodol, že žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. októbra 2006