znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 33/2022-7

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Straku a sudcov Roberta Šorla a Martina Vernarského (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛, proti postupu Krajského súdu v Košiciach v konaní sp. zn. 7Sa/9/2020 takto

r o z h o d o l :

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Skutkové východiská

1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 14. januára 2022 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena podľa čl. 19 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) uvedeným v záhlaví tohto uznesenia, ktorý spočíval v odmietnutí nahliadnutia do spisu 10. januára 2022. Sťažovateľ žiada aj o priznanie finančného zadosťučinenia v sume 500 eur.

2. Sťažovateľ adresoval krajskému súdu 24. novembra 2021 kasačnú sťažnosť proti jeho uzneseniu č. k. 7Sa/9/2020 z 31. augusta 2021. Následne 6. januára 2022 mailom požiadal krajský súd o nahliadnutie do spisu. Ten 7. januára 2022 potvrdil mailom termín nahliadnutia do spisu 10. januára 2022 o 13.00 h. V určený deň sa sťažovateľ dostavil osobne na informačné centrum krajského súdu, ktorý mu však nahliadnutie do spisu neumožnil, hoci predložil advokátsky preukaz s priezviskom Helcmanovský, krstný list s priezviskom Helcmanovský a hlásenie o narodení dieťaťa s priezviskom Helcmanovský, ktoré potvrdzovali, že je občanom Slovenskej republiky a narodil sa 20. marca 1975. V občianskom preukaze sťažovateľa bolo uvedené jeho priezvisko „Hajči“.

3. Sťažovateľ podal 10. januára 2022 na krajskom súde námietku neumožnenia nahliadnutia do spisu.

II.

Argumentácia sťažovateľa

4. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti argumentuje, že na základe verejných listín, ktoré boli prílohou kasačnej sťažnosti, a žiadosti o nahliadnutie do spisu preukázal, že v občianskom preukaze má nesprávne uvedené rodne priezvisko a priezvisko „Hajči“. Priezvisko a rodné priezvisko sťažovateľa z predložených verejných listín je „Helcmanovský“. Krajský súd na základe predložených listín mal overenú sťažovateľovu totožnosť ako žalobcu vo veci kasačnej sťažnosti. Krajský súd preto bezdôvodne a svojvoľne neumožnil nahliadnutie do spisu. Popísaným postupom krajský súd uprel sťažovateľovi právo konať vo veci, čím porušil jeho ústavné právo na súdnu ochranu i právo na spravodlivé súdne konanie. Nezákonne uprel sťažovateľovi jeho priezvisko a rodné priezvisko podľa predložených verejných listín, čím porušil jeho ústavné právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena. Sťažovateľ považuje za osobnú ujmu, že krajský súd s ním nejednal podľa jeho rodného priezviska a priezviska ⬛⬛⬛⬛ vyplývajúceho z verejných listín.

III.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

5. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva pre ústavný súd podstatné skutkové zistenie, a to že konanie o kasačnej sťažnosti sťažovateľa podanej proti uzneseniu krajského súdu ako súdu správneho nie je právoplatne ukončené. Spis krajského súdu nebol po podaní kasačnej sťažnosti predložený Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky ako súdu kasačnému.

6. Ústavný súd zdôrazňuje, že základné práva na súdnu ochranu (siedmy oddiel ústavy) „sú výsledkové“, to znamená, musia im zodpovedať proces ako celok, a skutočnosť, či napadnuté konanie ako celok bude spravodlivé, závisí od pokračujúceho konania a rozhodnutia všeobecných súdov (m. m. III. ÚS 33/04, IV. ÚS 163/05, II. ÚS 307/06, II. ÚS 155/08). Aj z ďalšej judikatúry ústavného súdu (napr. I. ÚS 79/03, I. ÚS 236/03), obdobne ako z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“; napr. Komanický c. Slovenská republika, rozsudok zo 4. 6. 2002), vyplýva, že ústavný súd a ESĽP overujú, či konanie posudzované ako celok bolo spravodlivé v zmysle čl. 46 až čl. 50 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru.

7. Ústavná sťažnosť proti postupu krajského súdu, ktorý neumožnil nahliadnutie do spisu sťažovateľovi, bude prípustná až po ukončení kasačného konania, teda po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o kasačnej sťažnosti sťažovateľa. Až vtedy totiž bude môcť ústavný dospieť k jednoznačnému záveru, či sťažovateľom kritizovaný postup krajského súdu vyvolal alebo nevyvolal porušenie základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu a jeho práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v súdnom procese ako celku. Dôvodom formulovaného záveru je stále prebiehajúce konanie o kasačnej sťažnosti, čo nevylučuje, že uplatnenie procesných práv umožňujúcich vyvíjať právom aprobovaný vplyv na rozhodnutie vo veci samej bude sťažovateľovi v ďalšom priebehu konanie plnohodnotne umožnené. V časti namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie je preto sťažnosť sťažovateľa rationae tempore neprípustná podľa § 56 ods. 2 písm. d) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len,,zákon o ústavnom súde“).

8. Pokiaľ ide o namietané porušenie základného práva podľa čl. 19 ods. 1 ústavy, sťažovateľ v ústavnej sťažnosti jednoznačne neuviedol, ktorý jeho komponent mal byť postupom krajského súdu nedovolene dotknutý. Aj v prípade ustálenia predmetnej nevyjasnenej otázky by však ústavný súd musel dospieť k záveru, že neumožnenie prístupu do súdneho spisu kvôli nejasnosti pri identifikácii žiadateľa (rozpor priezviska v občianskom preukaze a v iných žiadateľom predložených listinách) nedosahuje ústavne relevantnú intenzitu odôvodňujúcu prijatie ústavnej sťažnosti v časti namietaného porušenia základného práva podľa čl. 19 ods. 1 ústavy na ďalšie konanie. Preto je v tejto časti ústavná sťažnosť zjavne neopodstatnená podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. januára 2022

Peter Straka

predseda senátu