SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 33/2015-11
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. januára 2015predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛,zastúpeného spoločnosťou TOMAŠ KOHÚT advokátska kancelária, s. r. o., NámestieSNP 74/28, Zvolen, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranuzaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práva na spravodlivé súdnekonanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôduznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 3 R 9/2013 z 9. júna 2014 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola22. augusta 2014 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalejlen „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranuzaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj právana spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Bratislava I (ďalejlen „okresný súd“) sp. zn. 3 R 9/2013 z 9. júna 2014 (ďalej len „napadnuté uznesenie“). Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že v konaní vedenom pod sp. zn. 3 R 9/2013prebieha na okresnom súde konkurzné konanie proti spoločnosti (ďalej len „úpadca“). Na prvej schôdzi veriteľov úpadcu konanej 27. mája 2014 došlok výmene správcu a zvoleniu veriteľského výboru na základe tam prijatých uznesení.Sťažovateľ ako veriteľ úpadcu oprávnený na schôdzi veriteľov hlasovať sa prvej schôdzeveriteľov úpadcu zúčastnil, hlasoval a aj vzniesol do zápisnice námietky. Následne žaloboupodanou na okresnom súde sa domáhal toho, aby súd zrušil označené uznesenia schôdzeveriteľov z dôvodu, že sú v rozpore so zákonom. Protizákonnosť žalobou napadnutýchuznesení prvej schôdze veriteľov úpadcu sťažovateľ videl v tom, že nebola dodržaná lehotapodľa § 34 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmenea doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurzea reštrukturalizácii“), keďže zákonná lehota na popieranie pohľadávok podľa § 32 ods. 3zákona o konkurze a reštrukturalizácii bola v zmysle uznesenia okresného súdu sp. zn.3 R 9/2013 z 29. apríla 2014 predlžená z pôvodnej zákonnej lehoty o 15 dní tak, že uplynula26. mája 2014, pričom prvá schôdza veriteľov sa uskutočnila 27. mája 2014. Podľa názorusťažovateľa sa v zmysle § 34 ods. 1 ZRK a okolnostiach prípadu schôdza mohla najskôruskutočniť až na pätnásty deň po uplynutí lehoty na popieranie pohľadávok (26. mája 2014,pozn.), teda až 10. júna 2014. Prvá schôdza veriteľov úpadcu sa však konala 27. mája 2014,a preto sťažovateľ považoval uznesenia prijaté na takejto nezákonne konanej prvej schôdziveriteľov za nezákonné.
Okresný súd žalobu sťažovateľa zamietol napadnutým uznesením a v relevantnejčasti odôvodnenia svojho rozhodnutia uviedol, že „správca má povinnosť zvolať schôdzu veriteľov, pričom ju zvolá tak, aby sa konala nie skôr ako pätnásty deň a nie neskôr ako dvadsiaty deň po uplynutí lehoty na popieranie pohľadávok. Lehota na popieranie pohľadávok uplynula dňa 26.05.2014. Schôdza veriteľov sa mala konať najskôr dňa 10.06.2014 a najneskôr dňa 16.06.2014. Vzhľadom na skutočnosť, že zákon výslovne neuvádza nedodržanie lehoty v zmysle ust. § 34 ods. 1 ZKR ako dôvod na zrušenie uznesení prijatých na schôdzi veriteľov a, že predmetná schôdza veriteľov sa konala až po uplynutí doby na popieranie pohľadávok, nepovažuje súd jej skoré konanie za také porušenie zákona, ktoré by malo za následok jej zrušenie v zmysle ust. § 35 ods. 8 ZKR. V prípade zrušenia uznesení schôdze veriteľov by sa musela konať nová schôdza veriteľov, na ktorej by mali právo sa zúčastniť a hlasovať totožní veritelia s rovnakými hlasovacími právami ako na schôdzi veriteľov konanej dňa 26.05.2014. Takýto postup by bol v neprospech veriteľov, nakoľko by navýšil náklady konkurzného konania, čo je v rozpore so zásadou hospodárnosti konania a oddialil uspokojenie veriteľov. Vzhľadom na uvedené rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku uznesenia.“.
Sťažovateľ v sťažnosti namieta, že „rozhodnutie súdu je arbitrárne, v rozpore s právom na spravodlivý proces a s právom na súdnu ochranu“. Argumentuje tým, že sadomáhal ochrany svojich procesných práv, ktoré boli porušené nesprávnym zvolanímschôdze na okresnom súde. Sťažovateľ v tejto súvislosti uvádza a konkretizuje, že ideo porušenie procesného práva na zákonom ustanovenú lehotu na prípravu schôdze veriteľov.„Konaním schôdze na druhý deň po uplynutí lehoty na popieranie pohľadávok bolo veriteľom upreté právo na riadnu prípravu na schôdzu veriteľov a na efektívne formovanie spoločnej vôle a postupu na schôdzi.“
Podľa názoru sťažovateľa vo veci konajúci súd „v prípade, ak dospeje k záveru, že pri prijímaní uznesení došlo k porušeniu zákona, je povinný uznesenia zrušiť. Zákon nepriznáva súdu právomoc na posúdenie, či došlo k závažnému alebo menej závažnému porušeniu zákona a podľa toho rozhodnúť, či ponechá uznesenie, pri prijatí ktorého bol porušený zákon, v platnosti.“.
Vzhľadom na uvedené sa sťažovateľ domáha, aby ústavný súd po prijatí jehosťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:
„1. Základné práva ⬛⬛⬛⬛, s miestom podnikania
, IČO:, a to právo na súdnu a inú právnu ochranu zaručené v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a právo na spravodlivý proces zaručené v Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Uznesením Okresného súdu Bratislava I, č. k. 3R/9/2013-879 zo dňa 09.06.2014, porušené boli.
2. Zrušuje sa Uznesenie Okresného súdu Bratislava I, č. k. 3R/9/2013-879 zo dňa 09.06.2014 a vec sa vracia Okresnému súdu Bratislava I, aby v nej znovu konal a rozhodol.
3. Okresný súd Bratislava I je povinný nahradiť ⬛⬛⬛⬛, s miestom podnikania ⬛⬛⬛⬛, IČO: ⬛⬛⬛⬛, trovy právneho zastúpenia, vo výške 340,90 EUR (predstavujúce náhradu za 2 úkony právnej služby pred Ústavným súdom SR pre prípad, kedy nie je možné predmet sporu oceniť peniazmi + 2x režijný paušál + 20% DPH), ako aj ďalšie trovy právneho zastúpenia, ktoré sťažovateľovi vzniknú do vydania nálezu.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnostinavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každéhonávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súdenebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonompredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavneneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuťaj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Predmetom konania ústavného súdu je sťažovateľom namietané porušeniezákladného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj právana spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesenímokresného súdu.
Zjavne neopodstatneným návrhom je návrh, ktorým sa namieta taký postup aleborozhodnutie orgánu verejnej moci, ktorým nemohlo dôjsť k porušeniu toho základnéhopráva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzioznačeným postupom alebo rozhodnutím tohto orgánu a základným právom, porušeniektorého sa namieta, ako aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesnásituácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval označené základnéprávo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú(napr. II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 288/05, II. ÚS 298/06).
Pokiaľ ide o napadnuté uznesenie okresného súdu, ústavný súd v prvom radepodotýka, že jeho úlohou nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúchainterpretácia a aplikácia zákonov. Ústavný súd je v súlade so svojou všeobecnouprávomocou vyjadrenou v čl. 124 ústavy súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Tátoprávomoc spolu s právomocou podľa čl. 127 ods. 1 ústavy mu umožňuje preskúmať ajnapadnuté rozhodnutia všeobecných súdov, avšak iba z hľadiska, či sú alebo nie sú v súlades ústavno-procesnými zásadami upravenými v ústave. Ústavný súd nevykladá iné akoústavné zákony, a preto musí preskúmavať len to, či sa tieto zákony nevyložili spôsobom,ktorý je svojvoľný (arbitrárny) alebo ústavne neudržateľný pre zjavné pochybenia aleboomyly v posudzovaní obsahu takýchto právnych úprav.
Inými slovami, skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetomkontroly zo strany ústavného súdu iba vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavneneodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľnéa neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody(I. ÚS 13/00, I. ÚS 117/05, II. ÚS 127/07). Ak nie sú splnené tieto predpokladyna preskúmanie rozhodnutí všeobecných súdov, ústavný súd nemôže dospieť k záveruo vecnej spojitosti medzi základnými právami alebo slobodami, ktorých porušenie sanamieta, a napádaným rozhodnutím všeobecných súdov, prípadne postupom, ktorý impredchádzal.
Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na svoju stabilizovanú judikatúru, podľaktorej posudzuje spravodlivosť procesu ako celku (napr. m. m. II. ÚS 307/06), pretok vyhoveniu sťažnosti dochádza zásadne iba v prípadoch, ak dospeje k názoru, že namietanéa relevantné procesné pochybenia zo strany príslušného orgánu verejnej moci umožňujúprijatie záveru, že proces ako celok bol nespravodlivý, a vzhľadom na to aj jeho výsledokmôže vyznievať ako nespravodlivý. Ústavný súd preto nepristupuje k vyhoveniu sťažnostiv prípadoch, keď zo strany orgánov verejnej moci síce k určitému pochybeniu došlo, avšakjeho intenzita a existujúca príčinná súvislosť medzi namietaným porušením ústavougarantovaného práva a jeho dôsledkami na spravodlivosť procesu ako celku nemalapodstatný dosah (m. m. IV. ÚS 320/2011). V tejto súvislosti ústavný súd zdôrazňuje, že niekaždé porušenie zákona zo strany orgánu verejnej moci má automaticky za následokporušenie ústavou garantovaného základného práva, v danom prípade predovšetkýmzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj práva na spravodlivésúdne konanie (napr. IV. ÚS 104/2012, I. ÚS 9/2013, IV. ÚS 629/2012, II. ÚS 372/2012,II. ÚS 373/2012).
Ústavný súd ďalej poukazuje na svoju judikatúru, v rámci ktorej už vyslovil, žekompetencie ústavného súdu nenahrádzajú postupy a rozhodnutia všeobecných súdova nepoužívajú sa na skúmanie namietanej vecnej nesprávnosti, pretože ústavný súd nie jeopravnou inštanciou vo vzťahu k všeobecným súdom. Kritériom na rozhodovanie ústavnéhosúdu musí byť najmä intenzita, akou malo byť zasiahnuté do ústavou alebo kvalifikovanoumedzinárodnou zmluvou zaručených základných práv a slobôd, a v spojitosti s tým zistenie,že v okolnostiach daného prípadu ide o zásah, ktorý zjavne viedol k porušeniu, resp.odopretiu základných práv alebo slobôd (IV. ÚS 238/07).
Kľúčovou námietkou sťažovateľa je argument, že na „nezákonne konanej prvej schôdzi veriteľov“ z dôvodu nedodržania zákonnej lehoty podľa § 34 ods. 1 zákonao konkurze a reštrukturalizácii sú všetky uznesenia prijaté na takejto schôdzi nezákonné,v rozpore so zákonom v zmysle § 35 ods. 8 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, a pretookresný súd v prípade, že zistí akúkoľvek nezákonnosť, obligatórne zruší takéto uznesenia.
Podľa § 35 ods. 8 zákon o konkurze a reštrukturalizácii každý veriteľ oprávnenýna schôdzi veriteľov hlasovať sa môže do piatich dní od skončenia schôdze veriteľovdomáhať, aby súd zrušil uznesenie schôdze veriteľov, ak uplatnil na schôdzi veriteľovdo zápisnice odôvodnenú námietku rozporu prijatého uznesenia so zákonom; uzneseniemožno napadnúť len dôvodmi uvedenými v námietke. Ak je uznesenie schôdze veriteľovv rozpore so zákonom, súd uznesenie schôdze veriteľov do siedmich dní od doručenianávrhu zruší, inak návrh na jeho zrušenie v rovnakej lehote zamietne. Do rozhodnutiavo veci môže súd aj bez návrhu účinky uznesenia schôdze veriteľov pozastaviť.
Ústavný súd po preskúmaní odôvodnenia napadnutého uznesenia konštatuje, žev okolnostiach prípadu skutočne nebol dodržaný zákon, čo by prima facie bez ďalšiehomohlo evokovať prijatie záveru o existencii dôvodu na zrušenie žalobou napadnutýchuznesení prvej schôdze veriteľov. Bez ohľadu na uvedené sa ústavný súd zaoberal ajpovahou ne/zákonnosti napadnutých uznesení z pohľadu, či nedodržaním zákona mohol byťniekto ukrátený na svojich právach z materiálneho hľadiska, respektíve či niektoríz veriteľov mohol takýmto nedodržaním zákona získať neodôvodnenú výhodu, prípadne čisa neodôvodnene negatívne alebo pozitívne zasiahlo do právneho postavenia niektoréhoz veriteľov úpadcu, čo by bolo v rozpore so zmyslom a účelom konkurzného konania,ktorým je pomerné a spravodlivé uspokojenie pohľadávok veriteľov úpadcu (pozri § 1, § 5a § 6 zákona o konkurze a reštrukturalizácii).
Sťažovateľ takéto námietky vo svojej sťažnosti nepredostrel, len tvrdil, že jemu akoveriteľovi nedodržaním zákonnej lehoty podľa § 34 ods. 1 zákona o konkurzea reštrukturalizácii bolo upreté právo na riadnu prípravu na schôdzu veriteľov a na efektívneformovanie spoločnej vôle a postupu na schôdzi. Tieto tvrdenia nie sú v súladeso skutočnosťou, sťažovateľ ako veriteľ mal možnosť dozvedieť sa o zvolaní prvej schôdzeveriteľov úpadcu v dostatočnom časovom predstihu, keďže zvolanie bolo riadne a včasoznámené v Obchodnom vestníku, teda mal dostatočný časový priestor na prípravuna schôdzu a navyše bol aj zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom na schôdzia hlasoval. Pokiaľ ide o námietku o efektívnom formovaní spoločnej vôle, ústavný súdkonštatuje, že táto možnosť prijatím žalobou napadnutých uznesení sťažovateľovi nebolaupretá, keďže sťažovateľovi nebolo odopretá možnosť hlasovať, a tak vyjadriť svoju vôľuspoločne s ostatnými veriteľmi oprávnenými hlasovať na schôdzi. V tejto súvislosti jepotrebné tiež spomenúť aj to, že konkurzné konanie ďalej prebieha a sťažovateľ má ajnaďalej možnosť rokovať s ostatnými veriteľmi úpadcu o stratégii a spoločnom postupev konkurznom konaní. Vzhľadom na uvedené ústavný súd ďalej konštatuje, že nezistilmožnosť takého zásahu do označených práv sťažovateľa z materiálneho hľadiska v takejintenzite, ktorá by mala neodstrániteľné a nenapraviteľné následky, a takisto nezistil, že byv dôsledku namietanej nezákonnosti schôdze došlo k neodôvodnenému zvýhodneniujedného z veriteľov úpadcu, preto konštatuje, že napadnutým uznesením v konečnomdôsledku nemohlo dôjsť k takému zásahu do označených práv veriteľa v takej intenzite,ktorý by odôvodňoval zásah zo strany ústavného súdu, preto konštatuje, že nedošlo k zásahudo jeho základného práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavyani do jeho práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, pretoústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde).
Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o zrušení napadnutéhouznesenia okresného súdu je viazané na vyslovenie porušenia práva alebo slobodysťažovateľa (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy), ústavný súd sa touto časťou sťažnostinezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 27. januára 2015