znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 33/2011-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. marca 2011 v senáte zloženom   z   predsedu   Ľubomíra   Dobríka   a   zo   sudcov   Jána   Auxta   a   Rudolfa   Tkáčika prerokoval   sťažnosť   Ing.   E.   P.,   I.,   zastúpeného   advokátkou   JUDr. D.   S.,   K.,   vo   veci namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Galanta v konaní vedenom pod sp. zn. D 983/00 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo Ing. E. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Galanta v konaní vedenom pod sp. zn. D 983/00   p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Galanta v konaní vedenom pod sp. zn. D 983/00   p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. Ing. E. P. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € (slovom tritisíc eur), ktoré j e   Okresný súd Galanta   p o v i n n ý   vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Galanta   j e   p o v i n n ý   uhradiť Ing. E. P. trovy konania v sume 303,30 € (slovom   tristotri   eur   a tridsať   centov)   do   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   tohto rozhodnutia na účet právnej zástupkyne advokátky JUDr. D. S., K.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením sp. zn. III. ÚS 33/2011 z 18. januára 2011 prijal na ďalšie konanie sťažnosť Ing. E. P. (ďalej len „sťažovateľ“) podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)   postupom   Okresného súdu   Galanta (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. D 983/00.

Okresný súd sa k sťažnosti na základe výzvy ústavného súdu vyjadril podaním sp. zn. Spr/230/2011 z 10. marca 2011, v ktorom sa okrem iného uvádza:

„na tunajší súd bolo zaslané oznámenie o úmrtí V. P., rod. R.,..., dňa... Súd dňa... vydal uznesenie, ktorým podľa § 175 ods. 2 O. s. p. začal konanie v dedičskej veci po poručiteľke a súčasne ešte v ten istý deň vydal poverenie podľa § 38 ods. 1 O. s. p. pre notárku JUDr. J. P. ako súdnu komisárku na vykonanie potrebných úkonov vo veci prejednania dedičstva po poručiteľke. Dňa 17. 11. 2000 bola na Notárskom úrade JUDr. J. P. spísaná zápisnica o predbežnom vyšetrení. Notárka dňa 21. 11. 2000 si vyžiadala z notárskeho úradu JUDr. J. J..., Nitra, zápisnicu o zistení stavu a obsahu závetu a odpis závetu spísaného na notárskom úrade dňa 12. 10. 1999 do notárskej zápisnice pod spisovou značkou N 290/99, Nz 293/93.

Dňa 29. 11. 2000 notárka vyzvala dediča Ing. E. P., aby v lehote 15 dní predložil, resp.   zaslal   doklady   od   poľnohospodárskych   pozemkov   v   katastrálnom   území   S.   a T. Súčasne notárka sa obrátila na... a. s.(...), B. o oznámenie zostatku vkladov na vkladných knižkách. Dňa 6. 12. 2000 notárka Ing. E. P. na základe ich telefonického rozhovoru zaslala fotokópiu   zápisnice   o   predbežnom   vyšetrení,   ktorá   bola   spísaná   dňa   17.   11.   2000   za prítomnosti Ing. J. P., CSc.

Pretože... a. s. si nesplnila svoju povinnosť, notárka urgovala vrátenie oznámenia ohľadne zostatku vkladu na vkladnej knižke. Na deň 20. 3. 2001 notárka predvolala Ing. E. P., aby sa dostavil na notársky úrad za účelom vyhlásenia závetu a spísania jeho vyjadrenia k závetu.

Dňa 15. 1. 2001 vyzvala notárka Okresný úrad Trenčín, katastrálny odbor..., za účelom   zaslania   výpisov   z   pozemno-knižnej   vložky   parciel   nachádzajúcich   sa   v katastrálnom území T. a S. Dňa 16. 1. 2001 notárka vyzvala Okresný úrad Bánovce nad Bebravou, katastrálny odbor..., za účelom zaslania výpisov z pozemno-knižných vložiek na poľnohospodárske pozemky, nachádzajúce sa v katastrálnom území V.

Dňa 6. 12. 2000 notárke bol zaslaný závet z Notárskeho úradu JUDr. J. J. Dňa 5. 12. 2000 si svoju povinnosti ohľadne zaslania účtov splnila..., dňa 7.12.2000... a. s. a dňa 8. 2. 2001..., a. s. Dňa 21. 2. 2001 notárke bola zaslaná správa z Okresného úradu Trenčín. Dňa 8.3.2001 Ing. E. P. zaslal matričné doklady. Dňa 13. 2. 2001 notárka oznámila Ing. E. P., vzhľadom na jeho žiadosť, o odročenie pojednávania, že nie je dôvodom na odročenie pojednávania skutočnosť:, že bol podaný návrh na prejednanie novoobjaveného majetku po nebohom otcovi Ing. J. P., zomrelom dňa...

Prvé pojednávanie v merite veci notárka vytýčila na deň 20. 2. 2001, ktorého sa nezúčastnil   sťažovateľ.   Ďalšie   pojednávanie   bolo   vytýčené   dňa   23.   2.   2001   na   termín 20. 3. 2001,   ktorého   sa   sťažovateľ   osobne   zúčastnil.   Pojednávanie   bolo   odročené   na neurčito s tým, že nový termín pojednávania bude určený až po rozhodnutí súdu o platnosti závetu poručiteľky.

Tunajší   súd   dňa   11.   5.   2001   vo   veci   č.   k.   D   983/00-31,   Dnot   181/00,   ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 1. 7. 2001, konanie prerušil a odkázal Ing. E. P. na podanie občiansko-právnej žaloby voči dedičovi Ing. J. P., CSc., o určenie, že závet poručiteľky zo dňa 12. 10. 1999 spísaný do Notárskej zápisnice pod sp. zn. N 290/99, Nz 293/99   notárkou   JUDr.   J.   J.   so   sídlom   v N....,   je   neplatný   a   to   v   lehote   30   dní   od právoplatnosti uznesenia na Okresný súd Galanta.

Dňa 25. 6. 2001 Daňový úrad Trenčín prihlásil pohľadávky do dedičského konania. Dňa 9. 7. 2001 sťažovateľ svojim podaním vyslovil predpojatosť notárky v predmetnej veci. Súčasne dňa 16. 7. 2001 požiadal o predĺženie lehoty na podanie občianskoprávnej žaloby. Dňa   13.   12.   2001   notárka sa   vyjadrila   k námietke   zaujatosti   a vzhľadom na klamstvá uvedené v liste sťažovateľa vyslovila zaujatosť v dedičskej veci po nebohej.

Dňa 24. 9. 2001 súd zisťoval z registra C, či sťažovateľ podal žalobu na súd, alebo nie.   Dňa   8.   10.   2001   súd   zistil,   že   žaloba   na   súd   nebola   podaná.   Vzhľadom   na   túto skutočnosť zákonná sudkyňa predložila spis notárke na ďalšie konanie. Dňa 18. 4. 2002 súd poveril na vykonanie úkonov súdneho komisára JUDr. F. K...

Listom zo dňa 3. 9. 2002 dedič Ing. J. P., CSc.,   urgoval tunajší súd za účelom zaslania spisu notárovi JUDr. F. K.

Dňa 21. 10. 2002 notár vykonal prvé úkony vo veci. Dňa 19. 2. 2002 dedič Ing. J. P., CSc. požiadal notára o vytýčenie termínu pojednávania a následne dňa 19. 1. 2004. Dňa 15. 3. 2004 notár dedičovi oznámil, že vo veci sa vykonávajú zaisťovacie úkony a ako náhle budú realizované nariadi pojednávanie. Dňa 15. 2. 2005 notár vyzval Obvodný pozemkový úrad v Trenčíne, aby v lehote 90 dní doplnil doklady presne vymedzené v predmetnom spise. Dňa   3.   10.   2005   sa   sťažovateľ   obrátil   na   notára   za   účelom   potvrdenia   okruhu dedičov, ktorú odpoveď nedostal a ďalším listom zo dňa 7. 11. 2005 opätovne napísal urgenciu   vo veci.   Dňa   25.   11.   2005   notár   vydal   potvrdenie   ohľadne   okruhu   dedičov v predmetnej veci.

Notár dňa 20. 11. 2006 vytýčil termín pojednávanie na deň 28. 12. 2006. Dedičia sa dostavili na pojednávanie, ktoré pojednávanie však bolo odročené na deň 30. 1. 2007, bez uvedenia   dôvodu.   Opätovne   aj   toto   pojednávanie   bolo   odročené   na   neurčito,   pretože dedičia sa vo veci nedohodli. Dňa 21. 2. 2008 notár vyzval sťažovateľa a právnu zástupkyňu Ing. J. P., CSc. o doloženie údajov a dokladov potrebných pre rozhodnutie v merite veci. Ďalšie pojednávanie bolo vytýčené na deň 20. 8. 2008, ktoré bolo odročené, pretože účastníci nedospeli k dohode o rozdelení celého majetku a preto bude predložený návrh meritórneho vyporiadania.

Súd   uznesením   zo   dňa   27.   3.   2009   vo   veci   č.   k.   D   983/00,   Dnot   128/02-143 vyporiadal   BSM   poručiteľky   a   jej   nebohého   manžela,   určil   všeobecnú   cenu   majetku a súčasne vyporiadal predmet dedičstva. Proti predmetnému rozhodnutiu podal Ing. E. P., v zastúpení advokátskou kanceláriou - JUDr. E. Š., odvolanie. Dňa 6. 6. 2009 súd zaslal odvolanie   na   vyjadrenie   advokátke   druhého   dediča   a   súčasne   odvolateľa   vyzval   na zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie vo výške 16,50 Eur. Odvolateľ si svoju povinnosť splnil a súdny poplatok v kolkoch zaplatil dňa 9. 9. 2009. Predmetný spis s odvolaním bol doručený Krajskému súdu v Trnave dňa 28. 10. 2009. Krajský súd v Trnave uznesením zo dňa 31. 5. 2010, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, dňa 2. 11. 2010 vo veci č. k. 9Cod 112/2009-85 napadnuté uznesenie tunajšieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Úpravou zo dňa 15. 10. 2010 súd rozhodnutie KS v Trnave doručoval dedičom a spis bol zaslaný notárovi na ďalšie konanie dňa 20. 10. 2010...

Zákonná sudkyňa JUDr. M. V. dňa 15. 12. 2010 oznámila notárovi, že v súlade s ust. § 175 zb O. s. p. ako poverenému notárovi odňala predmetnú vec, pretože boli naplnené kritériá uvedené v citovanom zákonnom ustanovení a súčasne v zmysle rozvrhu práce dňa 9. 2. 2011 poverila JUDr. O. S..., ako súdneho komisára na vykonanie potrebných úkonov. JUDr. O. S. dňa 22. 1. 2011 si vyžiadal zo... a. s., V., a.s., oznámenia ohľadom zostatkom na účte vkladov a súčasne sa obrátil na Správu katastra Trenčín o zaslanie LV č...., KÚ S... V   predmetnom   dedičskom   konaní   došlo   k   takým   časovým   odstupom   medzi jednotlivými   procesnými   úkonmi,   ktoré   možno   po   zhodnotení   všetkých   rozhodujúcich skutočností označiť za prieťahy v konaní pripísateľné v konaní štátu. Za účelom odstránenia zistených nedostatkov a zabránenia ich opakovaniu v budúcnosti vykonala ústny pohovor so sudcom, ktorému vec bola pridelená a ktorý vykoná všetky úkony smerujúce k odstráneniu i prieťahov v konaní, vrátane dohľadu nad činnosťou súdneho komisára. Súčasne nariadila pravidelnú   kontrolu   predmetného   spisu,   ktorá   bude   vykonávaná,   v   dvojmesačných intervaloch.

Po   preštudovaní   predmetného   spisu   ako   aj   predloženého   rozboru   jednot1ivých úkonov vykonaných v spise som zistila, že vo veci ako súdny komisári doposiaľ konali dvaja notári a to JUDr. J. P., ktorá konala bez prieťahov v konaní a JUDr. F. K., v ktorého činnosti musím konštatovať prieťahy v konaní, pretože vo veci nesústredene konal a s dlhým časovým odstupom medzi jednotlivými procesnými úkonmi. Napr. v roku 2002 bol vydaný referát na vykonanie procesných úkonov vo veci, pričom následným referátom až zo dňa 20. 3. 2004 notár vo veci ďalej konal. Po dvoch úkonoch z roku 2006 (8. 9. 2006 a 20. 11. 2006) notár urobil ďalší procesný úkon až dňa 21. 2. 2008. Od roku 2008 súd ďalej vo veci koná bez prieťahov v konaní.

V danom prípade, podľa môjho názoru nejde ani o právnu, ani o skutkovú zložitosť sporu. Prieťahy v konaní spôsobil aj sám sťažovateľ, ktorý bol odkázaný na podanie žaloby o určenie, že závet je neplatný, z ktorého dôvodu dedičské konanie bolo prerušené. Napriek námietkam vzneseným z jeho strany ohľadne neplatnosti závetu je zarážajúce, ale takúto žalobu sťažovateľ nepodal.

Už vyššie som konštatovala prieťahy v konaní spôsobené notárom JUDr. F. K., ktoré podľa môjho názoru považujem za zbytočné.“

Rovnaké skutočnosti týkajúce sa úkonov okresného súdu (súdnych komisárov) zistil aj ústavný súd z vyjadrení účastníkov a obsahu spisu, ktorý mu bol predložený 17. marca 2011.Navyše ústavný súd zistil, že 28. decembra 2006, 30. januára 2007 a 20. augusta 2008 sa uskutočnili vo veci pojednávania pred súdnym komisárom pre účely vyporiadania dedičstva   medzi   dedičmi.   Posledné   dva   pojednávania   však   boli   odročené   na   neurčito, pretože k dohode medzi dedičmi po poručiteľke nedošlo.

Ústavnému   súdu   bolo   24.   marca   2011   doručené   vyjadrenie   právnej   zástupkyne sťažovateľa   k podaniu   okresného   súdu,   v   ktorom   zotrvala   na   svojom   predchádzajúcom vyjadrení.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde   upustil   v   danej   veci   od   ústneho   pojednávania,   pretože   po   oboznámení   sa   s   ich vyjadreniami, ako aj s obsahom súdneho spisu okresného súdu sp. zn. D 983/00 dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala   bez   zbytočných   prieťahov,   a   tiež   práva   na   prejednanie   svojej   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (i práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota   osoby domáhajúcej   sa   rozhodnutia   neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a   sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v   súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety OSP, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,   ústavný   súd   v   súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (III.   ÚS   111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Ústavný súd (obdobne ako Európsky súd pre ľudské práva) pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa.

1. Predmetom konania vo veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. D 983/00 je prerokovanie   dedičstva   po   poručiteľke,   ktoré   tvorí   bežnú   súčasť   rozhodovacej   činnosti všeobecných   súdov.   Výklad   a   používanie   právnej   úpravy   v   dedičských   veciach   sú stabilizované   v   pomerne   rozsiahlej   judikatúre   všeobecných   súdov,   kde   je   upravená   aj metodika   ich   postupu   (obdobne   IV.   ÚS   3/05,   III.   ÚS   170/2010).   Ústavný   súd zo súvisiaceho spisu   nezistil   žiadnu   zásadnú   okolnosť,   ktorá   by odôvodňovala prípadný záver o skutkovej a právnej zložitosti veci. Ani okresný súd vo svojom vyjadrení k sťažnosti nepoukázal, že by išlo v tejto veci o zložitú vec.

2.   V   rámci   druhého   kritéria   ústavný   súd   posudzoval   správanie   sťažovateľa v dedičskom   konaní. Na základe predloženej dokumentácie konštatoval, že aj keď pred podaním   sťažnosti   ústavnému   súdu   podal   z   dôvodu   ďalšej   nečinnosti   okresného   súdu v septembri 2010 sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní (ktorú považoval okresný súd za čiastočne dôvodnú) a následne v novembri 2010 aj návrh na odňatie veci notárovi, ale predtým   počas   súdneho   konania   od   júla   2002   do   decembra   2006,   keď   sa   konalo pojednávanie, keď dochádzalo k úplnej nečinnosti všeobecného súdu, dostatočne neprejavil navonok nespokojnosť ani s činnosťou súdneho komisára (nepodal návrh na odňatie veci v dôsledku jej zdĺhavého postupu), ani s postupom okresného súdu. Podľa názoru ústavného súdu počas konania teda nepostupoval vždy podľa zásady vigilantibus iura (každý nech si stráži svoje práva).

Takisto aj neúčasť sťažovateľa na pojednávaní v roku 2002 a ani to, že nepodal žalobu o neplatnosť závetu (hoci žiadal okresný súd 18. júla 2001 o predĺženie lehoty), možno hodnotiť v neprospech sťažovateľa, pretože okresný súd konanie prerušil práve pre to, že sťažovateľ namietal v roku 2001 neplatnosť závetu poručiteľky.

3.   Tretím   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval,   či   došlo   k   zbytočným prieťahom v označenom dedičskom konaní, bol postup samotného okresného súdu vrátane postupu notára ako súdneho komisára v konaní o dedičstve, keďže jeho úkony sú úkonmi súdu, ktorými je možné spôsobiť zbytočné prieťahy v konaní (III. ÚS 47/00, IV. ÚS 74/02, IV. ÚS 3/05). Ústavný súd predovšetkým poukazuje na to, že trvanie napadnutého konania (viac ako 10 rokov) je už samo osebe celkom jednoznačne neprimerané. Podľa názoru ústavného súdu konanie, ktoré trvá tak neobyčajne dlho, ako to bolo v danej veci, možno už len   na   základe   jeho   posúdenia   ako   celku   považovať   za   nezlučiteľné   s   imperatívom ustanoveným   v   čl.   48   ods.   2   ústavy,   ako   aj   v   čl.   6   ods.   1   dohovoru   (obdobne   napr. IV. ÚS 173/05, IV. ÚS 251/05, II. ÚS 3/09).

Ústavný súd zistil, že od začatia konania (november 2000) bol okresný súd nečinný najmä od apríla 2002, keď bola vec pridelená inému súdnemu komisárovi, až do decembra 2006, keď sa konalo pojednávanie 28. decembra 2006 (nečinnosť v trvaní 56 mesiacov), a to preto, že v tomto období urobil len jednoduché úkony (napr. 12. apríla 2004–zisťoval, či sťažovateľ podal žalobu o určenie neplatnosti závetu a vyžiadal súvisiaci dedičský spis z Okresného   súdu   Nitra).   Ďalšia   nečinnosť   bola   zistená   aj   od   pojednávania   konaného 30. januára   2007,   až   do   21.   februára   2008,   keď   súdny   komisár   vyzval   na   vyjadrenie k dedičskej veci (nečinnosť v trvaní 13 mesiacov).

Okrem   toho   bola   činnosť   okresného   súdu   aj   neefektívna,   pretože   rozhodnutie okresného súdu z 27. marca 2009 o vyporiadaní BSM poručiteľky a jej nebohého manžela nebolo vecne správne, v dôsledku čoho bolo následne zrušené krajským súdom 31. mája 2010 a vec mu bola vrátená 9. júla 2010 na ďalšie konanie.

Aj okresný súd priznal zbytočné prieťahy v tomto konaní, preto ústavný súd pri hodnotení postupu okresného súdu s prihliadnutím na doterajšiu dobu konania a na zistené obdobia   nečinnosti   (spolu   69 mesiacov)   dospel   k záveru, že   postupom   okresného súdu v konaní vedenom   pod sp.   zn. D   983/00 bolo porušené   základné   právo sťažovateľa na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   právo   na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva a slobody porušil, vo veci konal [podobne aj § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde]. Ústavný súd preto prikázal okresnému   súdu,   aby   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   D   983/00   konal   bez   zbytočných prieťahov (bod 2 výroku nálezu), pretože stav právnej neistoty sťažovateľa trvá dosiaľ.

III.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.   Podľa   odseku   5   citovaného   zákonného   ustanovenia   ak   ústavný   súd   rozhodne o priznaní   primeraného   finančného   zadosťučinenia,   orgán,   ktorý   základné   právo   alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   žiadal   priznať primerané   finančné   zadosťučinenie v sume 10 000 € poukazujúc najmä na celkovú doterajšiu dĺžku konania okresného súdu, v dôsledku   čoho   došlo   k   porušeniu   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy i práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa názoru ústavného súdu nemožno spravodlivo žiadať, aby fyzická osoba čakala na   výsledok   dedičského   konania,   ktoré   nie   je   právoplatne   skončené   ani po   10   rokoch. Takýto postup okresného súdu oprávnene vyvoláva u sťažovateľa stav právnej neistoty.

Vychádzajúc   z   tohto   pohľadu   na   pozíciu   sťažovateľa,   princípov   spravodlivosti a spôsobu   zavŕšenia   ochrany   základných   práv   každej   oprávnenej   osoby,   ako   aj z konkrétnych okolností tohto prípadu (hodnotenie správania sťažovateľa v časti II bode 2 tohto nálezu a činnosti okresného súdu) ústavný súd považoval priznanie sumy 3 000 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj   o   úhrade   trov   konania   sťažovateľa,   ktoré   mu vznikli   v   dôsledku   jeho   právneho   zastúpenia   v   konaní   vedenom   ústavným   súdom advokátkou JUDr. D. S., ktoré vyčíslili v sume 382,32 €.

Podľa   §   36   ods.   2   zákona o   ústavnom   súde   ústavný súd môže v   odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   priznaní   trov   konania   vychádzal   z   priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2009, ktorá bola 721,40 €. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby urobené v roku 2010 (prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to každý úkon po 120,23 €, t. j. za dva úkony 240,46 €, čo spolu s režijným paušálom 2 x 7,21 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje spolu sumu 254,88 €. K tomu je potrebné pripočítať podľa § 18 ods. 3 vyhlášky aj 19 % DPH (48,42 €), teda celková suma priznaných trov konania predstavuje sumu 303,30 €.

Priznanú   úhradu   trov   konania   je   okresný   súd   povinný   zaplatiť   na   účet   právnej zástupkyne sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   nadobudne   toto   rozhodnutie   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. marca 2011